Rača – Zlaté piesky a dúha nad Bratislavou

Prikladám zopár fotografií zo sobotného výletu po Bratislave. Keďže akosi nebolo veľmi čo fotiť, tak ako bonus pridám aj fotku dúhy z minulého týždňa, keďže som nevidel, že by ju bol niekto odfotil (hoc na to čakala takmer celé popoludnie). Suma sumárov ale za 10 kilometríkov plus blúdenie v hustom mrholení bez kompasu.

Tento víkend sa predpovediari počasia hlasno vyhrážali búrkami, lejakmi a zimou a tak sme si odpustili nejaký odvážnejší výlet a rozhodli sme sa pre zľahka netradičnú trasu Rača, Východné, Žabí Majer a ako vyslobodenie zlatopiesčí šoping city v tvare sudu a následne avion.

Hneď na úvod nás vsiakla predajňa slávikov, papagájov, rybičiek, hadov, pavúkov a iných prítulných nežných miláčikov.

Ospalé popoludnie oslavovali škrečky úporným spánkom a nenechali sa vyrušiť ani opakovaným poklepkávaním na sklo.

Po pár krokoch sme narazili na dvor, v ktorom je odhadom asi 40 chladničiek a niekoľko ton iného železa. V jednej z tých ľadničiek hajala cica.

Akože mačiatka sa nedajú nefotiť.

A aj toto pochopilo, že ani zívanie ma neodstraší. Ozaj – zapácha takému mačiatku z tlamičky?

Keď sa polozobudoilo tak začalo pozorovať, čo to chce ten xicht s foťákom.

Ale vstať sa mu nechcelo.

To až keď zašušťal igelitový sáčok tak ožilo. Jasne domestikovaná potvora. Podmienený reflex igelit = žranica. Po redukovaní tohoto vzorca naám zostáva plast = život. Hmmmmm.

Ale keďže v igelitke sme mali tuším len plechovku od piva (prepytujem, vypitú) mačiatko zosmutnelo a ďalej vylihovalo na morskej pene.

Potom sme objavili zaujímavo natretý barák.

A mostík.

Fotka pre vláčikárov.

Ešte jedna.

Pohľad na cestu.

Ešte jeden.

A keďže furt mrholilo až do omrzenia, tu je pár zmoknutých listov.

No a nakoniec ešte sľúbená fotka dúhy.

Už pred týždňom som ju chcel zavesiť, ale hovorím si, že by ste ma ukrkali, akože čo tým chcem povedať. No tak teraz ju tu máte aj tak.

Aha a ešte ku tým holubiciam. Pri nákupáku bol stánok kde za skvelú cenu predávali malé holubičky (veľkosti holubice mieru) pod hrdým názvom grilované kuratá ajn štyk nur draj ojro. Predavač hovoril olny po Nemecy a ruky sa mu triasli v rozkmite šírky pol kuraťa. Asi alkoholový absťák. Nádhera. Po takom výlete zlupnete celý kus grilovanej holubičky mieru, ani nestihne zatrepotať krídelkami :-)

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: