Chopok

Jedno z miest, kam sa dá pomocou drôtu a chôdze vyšplhať je Chopok. Kto to tam nepoznáte, tak to je taká hŕba kamenia na ktorej je zapichnutá drevená bakuľa s nápisom Chopok, na ktorú sa chodia dívať celé zástupy ľudí. Takže naša turistika začne ako sa patrí – na lanovke. Viem, turisti ma teraz prekľajú hlboko pod čiernu zem, ale čo mám roboť? Ja som viac spachtoš ako turista. Spali sme do druhej a to nie je práve najlepší čas začať s výstupom na Chopok a nazad. Bola by to už asi dosť tvrdá turistika s neistým koncom.

Dnes vám dám tip na výet, aby ste navštívili Nízke Tatry. Konkrétne si podrobíme Chopok. Pokiaľ chcete použiť na presúvanie drôt, použite lanovku.

Lanovky ma vždy zaujímali viac, ako stromy, aj keď vôňa ihličia je predsa len asi o chlp lepšia. V prvej fáze idete polokabínkovou lanovkou. Ste síce na sedačkovej, ale ak prší, zacvaknete sa takým plexisklom a už na vás neprší. Celkom sa to hodí počas víchrice. Ak teda pustia lanovku pre uviaznutých neborákov.

Pohodlie ďalšej lanovky vám umožní prekonať veľký výškový rozdiel.

Druhá časť lanovky je už otvorená. Tu už výhľad stojí za to.

Po vystúpení sa vám odkryje pekná panoráma.

Kliknutím na tento obrázok sa otvorí väčší obrázok so širšou panorámou.

Ešte vás čaká kus cesty, kým budete na Chopku. V skalách hory na obrázku vľavo sa okom jastraba dajú nahmatať hnedé škvrnky.

Lepší pohľad vás uistí, že na skale snoria akési vošky, alebo čo. Pre istotu som ich zopár označil šípkami.

Až trasúci sa pohľad prezradí, že pre obveselenie turistov tu stádo kamzíkov spása trávu a možno aj endemity.

Potom už nasleduje kamenná cestička strmo hore, pri ktorej každý pohľad dozadu je celkom zaujímavý.

Pohľad na poslednú fázu výstupu – na už spomínanú hŕbu kamenia.

Z Chopku sa nám výhľad ako naschvál zatiahol.

A tak sme sa venovali fabrikovaniu rodinných fotiek. Tými, kde sa krútime pri tyči označujćej vrchol, vás hádam ani nejdem trápiť.

Cestou k lanouke sa pekne zatiahlo a potom začali padať krúpy ako päsť. No dobre… Ako detská päsť. Dobre… Ale určite mali aspoň centimetrový priemer. Lanovkárovi sa blýskalo v očiach a beťársky oznámil, že to už ani neplánujú zapnúť. Splietal čosi o víchre, bleskoch. No áno. Bola taká mierna víchrička, ale to máme ísť na noc peši pomedzi blesky?

A tak sme za krásneho húpania sedačiek opustili lokalizovanú víchričku (mala asi kilometer a bola napichnutá na tej tyči. Dolu sme prišli mokrí a to bol dôvod dať si dvojitý rum. Je to jeden z dobrých spôsobov, ako sa zahriať. Najmä ak ubytovanie je neďaleko. A tak turistika môže skončiť aj na záchytke.

Vyliezť na Chopok ma pravdupovediac, nikdy nelákalo. Videl som fotky. Ale byť tam naozaj, to predsa len je iný zážitok. S vynaložením naozaj len skromnej námahy sa dostanete až do cieľa. Keby sa to tak aj v iných veciach dalo. Škoda, že ku úpechu nevedie lanovka…

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: