Deň v Hainburgu

Prinášam vám exkluzívnu fotoreportáž z výletu po Hainburgu. Možno vám bude príjemné pozrieť si pár pohľadov na peknú krajinku, zákaz kadenia psov, toalety na hrade, či na dychtivé osičky, ktoré chcú všetky len jeden kvet. Berte to aj ako tip na výlet, ak máte chuť.

Takže som tu zas s výletom do rakúskeho Hainburgu. Z Bratislavy nám ide autobus priamo až na miesto činu a celý ten špás koštuje 3€ za oba smery, čo sa dá. Mnohí chodia na miestne kúpalisko, no my sme vystúpili priamo na historickom námestí.

Prekrásne farby kvetín sa prebúdzali do zobúdzajúceho sa rána.

Pár krokov po zaujímavých uličkách a ste pri Dunaji.

Dunaj spoznáte podľa trate.

Je tam pekný výhľad, ale v tomto ročnom období aj raj komárov a tak nejaké dlhšie posedenie nie je príjemné ani v prípade že ste ráno užili takmer smrteľnú dávku antihistaminík.

Na kvetinách sa tlačia osičky.

Je škoda, že ich fotil tak neschopný fotograf, ako ja – kým som sa doterigal ku kvetu, ale za polovicu ich uletelo. A úderné jednotky mračien komárov zasiahli vo veci nečakania.

Pohľad na trať a šup hore kopcom nad Hainburg a smerom k hradu.

Vľavo vidíte taký biely fľak, ako posledný zákmit EKG. Ten ešte dnes uvidíte lepšie. To je most.

Domy sú pekne zariadené, niektoré gýče sú celkom milé.

A to už vidíme hrad. Hrady sa stavajú na kopcoch asi pre turistov, aby museli dlho chodiť. Možno kartelová dohoda obuvníckeho cechu.

Cestou sa dajú vidieť postavičky známe z filmu Shrek. Žiaden však neprehovoril. Asi vycítili, že neviem po rakúsky ani zaťať.

Výhľad z hradu je pekný.

Ako som už povedal.

V diaľke sa črtá Bratislava. Na hrade je príjemné prostredie, môžete tam zmárniť celý deň, pretože komáre tam sú asi zakázané. Neboli. Možno im bolo príliš horúco. Po toľkom chodení sa človeku chce vyklopiť proviant.

Záchod síce neposkytne práve koncert pre nos, ale nepostaví vás pred nečakaný problém.

Papier je kvalitný, viacvrstvový, napočítal som 3 druhy. Ten kvetinkový vľavo hore je najdrahší a asi nie náhodou sa míňa.

Po hrade a okolí pobehujú zelené jašteričky. Sú aj hnedé, ale zdrhali pred foťákom. Príliš sa mi nechcelo vrhať sa do pŕhľavy za nimi. Vypočítavé teda sú. Po zlezení z hradu sme objavili predavačku ovocia. Po polkilovej probatórnej miske som vyhodnotil organoleptické vlastnosti jahôd najlepším možným číslom (14 na stupnici od 1 do 10).

Stanovil som, že vzhľadom na antioxidačné vlastnosti jahôd načim zhltnúť 2 kilá na dva posedenia. Také jahody som ešte akosi doteraz nejedol. Sladké, zrelé, chrumkavé. U nás si ich musím dosladiť pofŕkaním umelým sladidlom. Už len kvôli tým jahodám sa oplatí tam ísť znova.

Pozeráte sa do zrkadla na ďalšej toalete, tentokrát v predajni záhradného všeličoho. Po kávičke dostanete novú energiu zájsť na opačnú stranu a to smerom k mostu.

Je to zaujímavý útvar, na ktorom je v lete divoká horúčava. Pod mostom je príjemný chládok, môžete tam spakovať celý proviant a dojesť jahody, ak zostali.

Po oblohe poletuje všakovaká háveď.

Okrem vtákov aj oblaky.

Ešte jeden pohľad na most, nech sa nemusíte aj vy trmácať na druhú stranu.

Cestou späť vidieť nejakú ďalšiu vežičkatú záležitosť. Videl som ju už z hradu (ďalekohľadom) a tak prečo sa nepozrieť, čo to je?

Je to miestny cintorín. Zaujímavé hroby, plno krhličiek, nevyzerá, že by tu pobehovali zlodeji.

Ešte pohľad na onen most a…

…jeden pohľad z tej vežičkovitosti.

Tak. Keď som večer pomocou GPS mapy pozeral kde všade som bol iba pre vás :-) fotiť túto reportáž, skoro mi vyrazilo dych, že v príjemnom prostredí sa dá nachodiť takmer 20 kilometrov. Takže ak máte radi pokojné prostredie, môžete to brať ako malý digest.

Dúfam, že som vás toľkými fotkami príliš neotrávil.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: