Rozhladňa Marhát

Pokiaľ máte poruke lokalitu Piešťan, môže vám v horúcich letných dňoch prísť vhod tip na výlet – poväčšinou v chladnejšom lese. Pointou je výhľad široko ďaleko. Turistika nie je v tomto teréne náročná a zvládnete ju hravo. Ak neviete kam na výlet, tak sa nechajte inšpirovať.

Nitrianska Blatnica je dedinka v ktorej môžete výlet začať. Pokiaľ túto prechádzku chcete nazvať ako z plagátu, môžete povedať že je to Naučný chodník Považský Inovec na vrch Marhát.

Rozhladňa sa od roku 2008 týči na kopci v celej svojej drevenej lešenosti, aby turistom umožnila povzniesť sa nad úroveň lesa a pokochať sa… Ale nepredbiehajme. Najskôr sa musíme prebiť divočinou.

Výlet sa veľkou časťou vlastného tela prechádzky vykonáva pod korunami stromov, takže aj v horúcom dni sa vám kráča príjemne. Najviac sa mi potil chrbát, na ktorý bol natlačený ťažký ruksak. Pašoval som totiž paradajky z Bratislavy do Piešťan. Žiaľ, neúspešne, cestou sa všetky minuli.

Občas vykuknete na slniečko.

Je to ľahká túra, ale skoro celý čas až po rozhľadňu idete stále do kopca. Ak si chcete odpočinúť, dá sa.

Lavičiek je k dispozícii mnoho, takže odpočinúť si môžete do sýtosti.

Žiaľ, väčšina z nich sa zhromaždila len na jednom mieste.

Cestou môžete do sýtosti obdivovať prírodu.

Je však bezpečnejšie, zobrať si vysoké čižmy, pretože v kraji sú aj mimoriadne nebezpečné hady.

Napríklad táto obrovská kobra kráľovská – nechcel by som ju veru stretnúť sám v lese. My sme boli našťastie viacerí, takže si netrúfla.

A veruže to nebolo jediné vážne ohrozenie divočinou. To horšie ešte len malo prísť.

Už v polovici cesty sa už občas naskytnú prvé prekrásne výhľady a my sme sa nimi nechali učičíkať.

Aj keby prechádzka na tomto mieste hneď končila, bol by to pekný výhľad. Ako vždy – turistika sa mi zvykne začať "počítať" až vo chvíli keď sa dostaneme niekam vyššie. Netvrdím, že turistika musí znamenať výhľady, ale pre turistu je v lese málo iných podnetov. Stromy sa čoskoro zunujú, srnky zvyčajne veľmi nevidno. A tak je turistika potom dosť otupná záležitosť. Až pri výhľadoch človek pookreje.

My však ideme ďalej neprestupným terénom. Sme predsa nejakí zálesáci. (Je pravda, že nás predbiehali rodiny s malými deťmi, ale človek musí stále dávať pozor kam stúpa. Či sa neoplatí niečo odfotiť…)

Nakoniec nachádzame aj rozhladňu.

Toto hovorí ceduľka. A už sa šplháme do strmých schodíkov, ktoré nám pripadajú ako posledný trest za nápad opustiť pohodlné lehátko v obývačke Bratislavy.

Výhľad je tu naozaj prekrásny, ako z lietadla. Nuž čo. Pokorili sme aj rozhladňu.

Aj počas zostupu sa môžete kochať ako niektorí protagonisti Vesničky jejich střediskové. A sú to vyberané výhľady. Ani fotiť sa to poriadne nedá. Nezachytíte to, čo naživo. Pekný to pozemok.

Nuž a čoskoro ste zas v lese. Z pŕhľavového koberca vyvierajú stromy do majstrovského… No nie. V umeleckom opise sa nevyznám. Tam máte fotky! Farebné!

Takýto jarok trebárs.

Alebo takôto.

Toto už je vraj nejaká stará obchodná cesta, či čo. Sme aj kukali po zemi, či nenájdeme nejaké zakotúlané dukáty. Ninčen.

Slnko už začínalo zapadať a zas by to chcelo trocha umeleckého opisu.

A tak na rozlúčku s prírodou môžete ešte zašliapnuť chrobáka, ak sa vám potom uľaví. Takéhoto sme ešte nevideli. Ako z inej planéty. Prekrásne farby.

A to už sme takmer v civilizácii. No pozor. To vás príroda chce len učičíkať, aby na vás skočil ďalší prudko jedovatý had!

Tentoraz to je jasná anakonda. Obrovský jedinec. Najmenej 30 centimetrový.

A hneď vedľa aj strážne bojové ovce krížené s kozami, ktoré nás ohrozovali mečaním. Ktohovie, či niektorú už netrávi had. Krutý zákon divočiny.

Preto sme sa radšej takticky stiahli do Piešťan na zmrzlinu. Asi tušíte, že turistika sa ide prudko zmeniť na návštevu miestnej pizzérie, či cukrárne. A veruže nie ste ďaleko od pravdy. Schytala nás zmrzlináreň.

Labutí je ešte málo, ale chystáme sa aj na ne. Do polievky budú akurát. Cibuľka, rasca…

A tak sa lúčim s pohľadom na zapadajúce Piešťany nad slnkom.

Ak by ste na tento výlet išli, počítajte s hadmi. Vezmite si mačetu, revolver, pár granátov a s načierno namaskovanou tvárou môžete prískokmi vyraziť do divočiny. Zoberte di foťák s veľkou pamäťovou kartou a prípadne aj lupu.

Ležérnym krokom to trvá 6 hodín, počas ktorých si príjemne odpočiniete. Taká turistika sa dá počítať skôr ku relaxačným aktivitám, než do vrcholového športu, všakhej?

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: