Vždy keď som sa pozerala na svadobné fotografie svojich rodičov, žasla som nad krásnymi svadobnými šatami mojej mamy...
Čo máte v hlave, to dostanete v živote
Ak sa necháte vtiahnuť do televíznej detektívky, do konfliktu, do úloh na pracovisku, dostanete konflikty, televíziu a prácu. No ak si často pripomínate váš cieľ na papieriku či na nástenke, pripomenie vám, že niečo chcete dosiahnuť.
Pripomínajte si, čo chcete dosiahnuť. Urobte si trebárs uzol na vreckovke. Ak totiž budete pravidelne myslieť na svoj cieľ, začnete tak programovať svoj mozog. Váš mozog je tu, aby plnil úlohy, riešil problémy. Použite ho. „Toto je cieľ, hľadaj riešenia.“ A váš mozog spustí vyhľadávací režim.
Príklad. Schudol som a zistil, že ak si chcem svoje nové kilá udržať, chce to veľa motivácie, pevnú vôľu. A ľudia sa ma pýtali, ako som dokázal uspieť. Aj oni chceli. A tak mi prišla na um myšlienka, že tak ako som napísal knihu o tom, ako schudnúť, možno by som mohol spísať aj knihu o tom, ako uspieť. Princípy sú totiž rovnaké či chcete uspieť v chudnutí, alebo zbohatnúť, alebo mať rodinu, alebo získať auto. Napísať knihu nie je zas celkom jednoduché. Vezme to veľa práce. No napriek tomu som začal cítiť, že tú knihu napísať chcem. Knihu o tom, ako sa dá uspieť v živote. Ako zvíťaziť nad obezitou, nad lenivosťou. Knihu, ktorá môže niekomu pomôcť posunúť sa ďalej.
A tak som sa začal „programovať“. Poviete si asi, že je naivné predstavovať si večer pred spaním, ako už držím svoju novú knihu v rukách. Ako ju dávam známemu s úprimným pocitom, že mu môže pomôcť. Ako mi príde ďalší e-mail od neznámeho človeka, že po prečítaní mojej knihy pred rokmi zmenil život a dnes je úspešnejší. Takéto predstavy znejú sebavedomo. Hlavne v čase, keď ešte nemám napísané ani písmenko. Ale tie predstavy ma začali motivovať. Chcem tú knihu napísať. Ráno som si sadol k počítaču a začal písať. Nechcelo sa mi písať.
A cez deň som stretol niekoho, kto mi povedal niečo, čo ma posunulo v hľadaní. Zrazu mi „cinkla do nosa“ kniha, ktorá riešila podobnú problematiku. Zrazu som stretával ľudí, ktorí už sú úspešní a radi mi povedali, čo považujú za dôležité. Denne som si hovoril „napíšem dobrú knihu“. A denne som napísal pár stránok. Mozog vždy prišiel s nápadom „a ešte toto by si mohol napísať“.
Keď som chudol, aj vtedy som využíval toto programovanie. Večer som si ľahol a s rukami na svojom veľkom bruchu som si hovoril „toto tu nemám“, „už chudnem“, „darí sa mi“. A táto túžba bola silná. Odrazu mi mozog začal nachádzať riešenia. Prinášal mi nápady. Najskôr pohodlné – skús lieky. Potom sa ukázalo, že to nefunguje. Ale nedal som sa odradiť neúspechom. Tak mozog neochotne vyskladnil lepšie nápady. Čítaj knihy o chudnutí. Nauč sa robiť to, čo chceš robiť. A čím viac som sa v mysli zaoberal témou ako jesť, tým jasnejší obraz som dostával o tom, ako to mám robiť. Pravidelné autosugescie – aj tak sa totiž táto technika dá nazvať – ma doviedli k úspechu. „Som úspešný, chudnem, darí sa mi“. Hovoril som si a mal som 115 kíl. Kilá potom išli dolu a ja som sa stále viac za to uznával. Je to príjemný pocit a spätne posilňuje pôvodný zámer.
Mozog som postupne naučil novým zručnostiam. Predtým som po vstupe do potravín hneď videl čipsy, čokolády, slané búrske oriešky, salámy, knedle, syry. Dnes, keď vojdem do potravín, tieto oddelenia prakticky nevnímam, nevidím. Hneď hľadám, kde je zelenina, akej je kvality. Majú ražný celozrnný chlieb? Aký majú tvaroh? Ktoré tofu by som zobral? Jednoducho pár rokov sledovania literatúry a zacieleného života zmení zapojenie mozgu, zmení prepojenie synáps. Dnes mi také jedlo pripadá prirodzené, pred pár rokmi by som ho nejedol. Vtedy som kupoval stravu podľa chuti, dnes podľa vhodnosti pre zdravie. Žiaľ, v potravinách sa dnes nedá kúpiť tak veľa zdravých pokrmov, ako by sa mi páčilo. Väčšina regálov je plná nevhodných jedál. Ak ich jete často a veľa, škodia zdraviu. Prečo je to tak? Väčšina ľudí sa nestará o zdravú životosprávu. Potravinové obchody sú tu na biznis, nie pre osvetu. Predávajú len to, čo si ľudia kúpia.
