Počas svojho profesionálneho života som sa stretla s veľmi mnohými ľuďmi, s mnohými formami správania sa, s rôznymi povahovými črtami, s rôznymi kategóriami (od veľmi vysoko vzdelaných až po ľudí s neukončeným základným vzdelaním)...
Lacná reklama na drahé zbytočnosti
Často máme pocit chudoby preto, že si nemôžeme dovoliť veci, ktorých potrebu nám rafinovane vpečatil marketing. Alebo sme si, naopak, kúpili tak veľa vecí z reklám, že sme naozaj chudobní. V reklamách vidíme stále nové a nové zaujímavé vecičky, ktoré by sa dali kúpiť, no nemáme toľko peňazí, aby sme si ich mohli dovoliť všetky. A tak máme pocit, že sme neúspešní. No skúste sa na to pozrieť s odstupom.
Je dobré občas si pripomenúť, že žijeme v bezpečí. Často sme až tak zdraví, že zdravím plytváme – fajčíme, pijeme alkohol, jeme jedlá o ktorých vieme, že sú nezdravé, necvičíme, aj keď vieme, že by sme mali. Plytváme nielen zdravím, ale aj časom! Mohli by sme tvoriť, ale radšej hlivieme. Úžasné možnosti nám dnes dáva aj ten najlacnejší počítač. Dnes sa s počítačom dá vstúpiť do sveta ekonomiky, umenia, šoubiznisu, stavebníctva, účtovníctva, literatúry. Kam len chcete. To pred dvadsiatimi rokmi jednoducho nebolo možné bez spolupráce s inštitúciami. Nahral som na počítači cédečko – slovo aj hudbu. Napísal knihy, spracoval ich sadzbu, fotografie. Dnes má počítač takmer každý, kto ho chce. Čo robí väčšina ľudí s počítačmi? Hrajú sa, tárajú v diskusných skupinách, posielajú si vtipy. Netvoria.
Žijeme v dostatku až prebytku
Zvykli sme si na tieto možnosti až tak, že ich nevyužívame a chceme stále viac. Z pohľadu vývoja človeka sme dnes naozaj o dosť veľký kus inde, ako ľudia pred pár sto rokmi. Či v hlbšej minulosti. Nežijeme v jaskyniach. Neohrozujú nás divé šelmy. Treba si občas pripomenúť, že aj to je úspech. Viem, dnes nás ohrozujú iné veci. Ale pri pohľade dozadu to za posledné desaťročia nie je až také zlé.
Postupne sa znižuje ohrozenie zvonka a človek sám si vytvára problémy, ktoré ho ohrozujú zvnútra. Je stále viac obéznych, na civilizačné choroby umiera stále viac ľudí. Vieme, že to spôsobuje zlá životospráva. Vieme, že sa nemá fajčiť, jesť mastné, že treba športovať. Napriek tomu sa v rodinách podávajú rezne, hranolky, majonéza. Štíhlym aj tučným. Nikomu nevadí, že sa jedlá o ktorých je všeobecne známe, že škodia, podávajú deťom, rodičom. Často. Veľa. Dôvod? Keď im chutí… Následky? Už aj detská obezita sa stáva bežným javom. Dospelým zhoršuje kvalitu života a skracuje ho.
Nikomu sa nechce spraviť rozhodnutie „toto už jesť nebudem“. Málokto prevezme zodpovednosť za svoje zdravie. Musel by sa inak stravovať, musel by začať cvičiť, inak žiť.
