V dnešnej dobe internetu, televízie a DVD-prehrávačov sa knihy akosi dostávajú stále viac do úzadia...
Komunikácia
Dobrá komunikácia je základom úspechu. Nepríjemný človek má pri dosahovaní úspechu akosi automaticky horšiu pozíciu – málokto mu pomôže. Preto sa vám oplatí, ak si štúdium medziľudskej komunikácie dobrovoľne zoberiete za jeden zo svojich hlavných cieľov, keď si budete robiť svoj časový rozvrh. Prejdime si preto tému komunikácie.
Komunikácia sa dá rozdeliť na verbálnu a neverbálnu. Verbálna znamená slovná komunikácia – to čo hovoríme. Neverbálna je všetko ostatné. Posunky, oblečenie, gestá.
Obe zložky sú dôležité a mali by vyjadrovať zhruba to isté. Ak chcete spraviť dobrý dojem, nestačí sa naučiť príjemne rokovať. Treba aj príjemné vystupovanie, oblečenie.
- Možno aj vy poznáte niekoho, kto vám je nepríjemný len preto, že nie je upravený a vždy trocha páchne potom. Potom je jedno, ako zaujímavo hovorí.
- Naopak, iný človek príde v elegantnom obleku, ale ako otvorí ústa, valí sa ohováranie, kritika, negativizmus. Ani taký človek nie je príjemný.
Ak chcete dosiahnuť príjemné prostredie, kde si ľudia navzájom rozumejú, je dobré vysielať pozitívne signály. To znamená hovoriť o veciach príjemných. Všímať si priaznivé a príjemné veci. Príjemne sa správať a vyzerať.
Možno teraz namietnete, že to je umelé, že tým zasahujem do prirodzenosti človeka, ak chcem, aby ste sledovali to, ako pôsobíte na druhých. Áno. Sú ľudia, ktorí majú „talent“ dobre vychádzať s druhými, tí o tom nemusia ani premýšľať. No ak k nim nepatríte, jednoducho sa pokúste napodobniť, čo robia tí milí a príjemní ľudia. Ja viem, je to tak trocha manipulácia, ak chcete byť na druhých príjemní zámerne. Ale stojí to za to.
Problémom neúspešných ľudí často je, že sa v živote nevedia „predať“. Aj bežné rozhovory v práci či v rodine, skúška v škole, rozhovor s vedúcim, alebo podriadenými sú vlastne len predaj.
- Predávate svoje nápady, myšlienky.
- Predávate samého seba.
Ak to zanedbáte, ľudia vás „nekúpia“. Následky sú kruté. Budú sa vám vyhýbať. Nemáte radi niektorých ľudí? Skúmajte ich. Nerobíte vy sami veci, ktoré vám na ostatných prekážajú?
Aby sme pôsobili na druhých príjemne, dá sa tomu napomôcť. Začnite večer: choďte skoro spať. Vyspatý človek je príjemnejší, vidí veci optimistickejšie. Menej ľahko upadne do hundrania či otrávenosti. Pokračujte ráno.
- Dbajte o dobrý vzhľad.
- Nemusíte byť oblečení draho. Stačí bežné, kvalitné a čisté oblečenie.
- Nesmie vás byť cítiť. V žiadnom prípade nie špinou, alebo potom. Na parfémy sa názory líšia. Ak vás nie je cítiť, nič neskazíte.
Nutné sú raňajky a potom jedno jedlo každé 3 hodiny. Plus striktne dodržaný pitný režim. Tieto zásady možno poznáte z mojich rád o chudnutí a čuduj sa svete – platia aj pri komunikácii. Ak je človek najedený, má energiu konať a náladu, aby to konanie bolo príjemné. No ak ste pár hodín bez jedla, hypoglykémia spôsobí, že budete podráždení, ľahko sa nahneváte, všetko bude čierne a nanič. Bez vody klesá výkonnosť. Vaše jednania sa budú preťahovať donekonečna, avšak dohromady nič nevyriešite. Pri podivuhodnom stravovaní je často následkom nepríjemný zápach z úst. Takže jedzte pravidelne. To sú úplne základné predpoklady úspechu, ak sa blížite medzi ľudí.
Príklad. Mal som známeho, lekára. Ráno sa nestihol najesť, utekal do ordinácie. Tam mal taký frmol, že nemal čas ani len napiť sa. Okolo obeda bol už nervózny, prchký a zapáchalo mu z úst. Nečudo – nejedol, nepil. Tipnite si, aký dojem ten človek asi zanechal. Vôbec ma nezaujímalo čo všetko vie. Odmietol som dať sa liečiť nezdravo vyzerajúcim indivíduom, ktoré mi vždy vynadá a len čakám, kedy odídem z toho zápachu aby som sa mohol nadýchnuť. A to dokonca po známosti…
Takže vaša komunikácia musí začať splnením fyziologických potrieb vás samých. Jedlo, pitie, spánok. Hodí sa byť celkovo zdravým a v kondícii, aby ste svoje okolie nebombardovali sťažnosťami na bolesti chrbta, hlavy, kĺbov, nôh, či zubov. Cvičte, posilní to zdravie i vašu vitalitu.
Keď to splníte, vhodne sa oblečte. Ak sa oblečiete tak, že ste so sebou spokojní, stúpne vám sebavedomie. To je ďalšia pomôcka. Ak niekam prídete sebavedomo vzpriamení a spokojní, urobíte lepší dojem.
Až teraz príde na rad reč. Viac počúvajte, menej hovorte. Musíte však vedieť aj hovoriť. Jasne, zrozumiteľne, príjemne, nahlas. Nemáme radi ľudí, ktorí si len čosi mumlú popod nos a ani nevieme čo presne hovoria.
V minulosti bola rétorika na školách štandardným predmetom. Dnes ju už bežne nevyučujú, ale v živote zostáva stále dôležitá. Byť dobrým rečníkom, vedieť prehovoriť pred ľuďmi je výhoda. Ak máte pocit, že neviete hovoriť, že sa bojíte predstúpiť pred pár ľudí, zapíšte sa v miestnom divadelnom krúžku a naučte sa to. Tieto veci sa dajú nacvičiť.
- Ľudia z najnižších sociálnych (až asociálnych) skupín majú nedbalý slovný prejav. Slová vyslovujú ledabolo. Malú námahu si dajú s tvorbou farby hlasu. Takí ľudia keď hovoria tak „hučia“, vydávajú hrdelné zvuky. Zájdite do miestnej krčmy na jedno pivo a počúvajte. Hneď budete vedieť, čo myslím.
- Hlavne v strednom veku začíname strácať zuby. Zopár zubov vám vytrhnú a začnete mať znova problémy s výslovnosťou. Strážte preto, či môžete hovoriť normálne. Ak nie, riešte vec so zubárom.
- Dbajte o farbu vášho hlasu a zrozumiteľnosť. Ľudia by vás nemali často žiadať o opakovanie toho, čo ste povedali. Potom vám asi dobre rozumejú.
- Teraz je móda mať v jazyku piercing. Taký človek síce priamo nešušle, ale rečový prejav môže byť mierne ovplyvnený.
Už ste dobre naladení, dobre oblečení a príjemne pôsobíte. Ak začnete hovoriť, váš hlas je príjemný, pevný. Slová vyslovujete zreteľne, meníte farbu a tón hlasu. Ľudia vám bez problémov rozumejú. Všetko je pripravené. Stačí otvoriť ústa.
Čo poviete, ak už máte slovo?
To v značnej miere závisí od vášho vnútorného nastavenia, postojov, názorov. Od vášho myslenia. Ak pochádzate z prostredia neúspešných ľudí asi budete naladení negatívne. Tomu bude zodpovedať aj to, čo poviete.
Harwei 20. decembra 2009
Nom veru cakal som viac nez sa len dobre najest a vyspat:(…smutny clanok az na to ze som z tej socialnej rodiny a mam trochen problemy:D…ale tak po tom pivku sa uz zmeni farba aj mne:p
Juro 1. mája 2010
Tak toto je pravda, určite sa mi lepšie jedná a komunikuje s človekom, ktorý o seba dbá. Tiež sa najlepšie cítim osprchovaný, upravený v obľúbených veciach. Smraďochom, nech by mal aj neviem ake iq, sa oblukom vyhybam.
Ludia by si mali na seba samych najst viac casu, bolo by tu prijemnejšie ….
mima 12. februára 2011
uverila som všetkému,čo sa tu píše,,,,vlastne všetko spĺňam,až na ten stravovací režim,,,,nemám možnosť jesť pravidelne :-)….a myslím,že ma majú ľudia radi… a ja mám rada ich :-)
Lucia 29. júna 2011
Co sa tyka komunikacie, chcem poprosit o radu. Nerada sa dostavam do konfliktov a k vymene nazorov. Aj preto, ze nazor si viem skor povedat v sukromi ako v pracovnej sfere. Myslim, ze s ludmi vychadzam dobre, ale s poslednym zamestnavatelom sa aj pre mna nepochopitelne dostavam do konfliktov, resp. nesuhlasim s tym, ako mi meni pracovne podmienky. Problem je, ze ked mi nieco taketo oznami (a mam pocit, ze som len bezmocnou babkou v jeho rukach), vnutorne ma to velmi rozhodi tak, ze nie som schopna triezvo mysliet. V danom momente ma nenapadnu padne argumenty, az neskor, aj po pol dni, ci na druhy, ked nad tym premyslam. Potom sa hnevam sama na seba a trieskam si celo, ze ma toto vtedy nenapadlo!!! Chcem zachovat klud (uprimne, zatial asi velmi nezvladam) a nechcem tresknut do vetra hocico, co by viedlo k prizemnej hadke, tak v konecnom dosledku len zostavam ticho. Da sa s tym nieco robit? Ako zvladat taketo krizove situacie s prehladom a nachadzat spravne slova?
Miro Veselý 30. júna 2011
Lucia tak toto máme asi všetci, nejaký čas po rozhovore ma vždy napadne, čo sa dalo povedať inak, lepšie. To je normálne. Na pohotovosť v komunikácii je dobré mať silnú slovnú zásobu, čítať knihy, počúvať prednášky. Po pár mesiacoch denného čítania budete cítiť prvé rozdiely.
Tip: pri väčšine konfliktných situácií na pracovisku býva možné vyžiadať si čas na rozmyslenie, vyjadrenie. S kľudnou hlavou človek vždy vyrieši viac.
Marianna 30. júna 2011
Pre Luciu: Ja som mala konflikt s dvomi zamestnávateľmi. U mňa je to podobné, vyhýbam sa nepríjemným situáciám, ale potom príde tá osudná posledná kvapka. Som strašne nervózna, rozprávam nahlas, ale nekričím, ale mozog mi funguje na vysoké obrátky. Vedela som pohotovo reagovať a logicky argumentovať. Ten prvý zamestnávateľ využíval fakt, že mám na krku hypotéku a myslel si, že „bude na mne orať“ Dostala som na výber, buď okamžitú výpoveď alebo vydržať do konca školského roka. Zobrala som tú okamžitú výpoveď a o dva týždne som mala novú a lepšiu prácu. S tým druhým sme si to vyjasnili. No a teraz čakám na poslednú kvapku so svokrou… :-)
Lucia 1. júla 2011
Ďakujem za odpovede a aspoň mi trošku odľahlo, že som v „norme“ a je to prirodzené :o). Presne ako Marianna píše, znervózniem, rozprávam nahlas, hoci by som chcela reagovať s tzv. stoickým kľudom. Lenže emócie to akosi prebijú. A čas na rozmyslenie ani nie je nutný, keďže ma postaví pred hotovú vec, o ktorej debatovať nemieni. Môžem si už len povedať svoje, ale viem, že ja to tu tiež „nerozchodím“…
Miro Veselý 1. júla 2011
Lucia z popisu to zaváňa tým, že je to manipulátor. Manipulátori sú celkom zaujímavá kasta ľudí. Ak je to tak, radím obrniť sa, alebo uniknúť. Kniha Nenechte sebou manipulovat je skvelá, odporúčam.
Lucia 4. júla 2011
Ďakujem za tip na knihu, rada si ju prečítam. Manipulátorom by som ho nenazvala, skôr to vidím tak, že len využíva pozíciu moci – tzn. zamestnávateľa a to, že ja ako zamestnanec si dnes veľmi nenavyberám. Ešte raz ďakujem za rady a tipy.
Jozek 24. októbra 2011
a mam referat hotovy
denka 10. novembra 2011
Dobrý deň. Mám len jednu otázku, ako je možné, že dokážem rozprávať s blízskymi ľuďmi o čom koľvek aj o svojej budúcnosti a s priateľom, ktorého milujem , pri nom jak by som stratila dar reči…
Miro Vesely 11. novembra 2011
denka je časté, že ľudia sa nemajú problém baviť s inými ale len do chvíle kým im záleží na výsledku. na skúškach, pred kamerou, pred milým o ktorého sa uchádzate. je to bežné. u priateľa by som to riešil tak, že by som mu povedal o tom, že máte tento problém. tým z neho polovica odpadne.
Martin 8. novembra 2012
Komunikácia je veľmi náročná, hlavne s ľuďmi, ktorí ani za svet nechcú komunikovať. Ja napríklad teraz zápasím s aktuálnym problémom: v našom byte je 48 bytov, trakte v ktorom bývam je ich 12. Ak sa spoločne nedohodneme že treba odvzdušniť radiátory, budem mať celú zimu. Mám tu smolu, že som na 11.poschodí a ešte horšie je na tom suseda nado mnou. Ako teda presvedčiť viacerých ľudí, ktorí sa nezaujímajú o nikoho iného len o seba? Ako im vysvetliť, alebo ako ich naviesť nato, aby pomohli ostatným, hoci oni problém nemajú? Ďakujem každému, kto mi dá cenné rady.
Miro Veselý 9. novembra 2012
Martin susedské vzťahy sú vždy ťažkosť, v niektorých bytoch môžu byť podnájomníci, tých to nezaujíma a majiteľov tiež nie. Jediné čo by som skúsil je hľadať takú argumentáciu, ktorá bude zaujímavá pre nich. to znamená že im bude zima a ešte viac zaplatia ak sa to neodvzdušní. na niektorých ľudí ale nepomáha nič. ani logika ani prosby a tam asi nie je ani rada…
kvety 20. januára 2013
ked s niekym rozpravam za minutu za dve ja uz zacinam cervenat sa a potrebujem viac vzduchu a musim vigombovat saty alebo vyzlect sveter alebo poviem je tu teplo otvorit okno alebo podme na vzduch teda dost casto sa mi to stava je to velmi neprijemne aj ked pred jenym clovekom alebo aj viacerimi napriklad pri stole vspolocnosti este aj doma …..chcela by som kludne hovorit aj dlchsiu dobu….dakujem ked mi poradite
Miro Veselý 20. januára 2013
kvety pri tak výraznej vegetatívnej odpovedi na stres / trému alebo aká je toho príčina by som odporúčal navštíviť psychológa. pomôže zistiť príčinu a môže pomôcť nacvičiť nové zručnosti.
kvety 21. januára 2013
dakujem pojdem
mizi 28. apríla 2013
ja neviem čo mam povedať a preto sa ludom dosť vyhýbam. mam problem sa rozhodnuť …viem čo bi som im povedala, ale neviem v danej situacii zareagovať a preto som“nezaujimava“ som s toho dosť nervozna a podraždena ale neviem to ovplivniť….. a preto rada papam a papam apotom saom ešte viac podraždena…!
podrilo sa mi aj schudnuť ,aj pomocou vašich rád,ale nemam pevnu volu aby ma nič a nikto neovplivnil a nesklamal a ja som sa neskrívala za jedlo …..
Miro Veselý 29. apríla 2013
mizi na pohotovosť v komunikácii je dobré veľa čítať, dobré knihy, počúvať audio knihy. stúpne slovná zásoba aj tém, čo sa dá spomenúť.
dusan fajnor 13. augusta 2013
Som analfabet co sa tyka citani knih,preto nesuhlasim s nimi aj kebych si samemu
Sebe zavelil,a o tom stravovani a prejavovani sa,pomoze obycajna zuvacka,ktorej zazracne
Meno je nicorrete,v prijemnej spolocnosti zarucene pomaha
Maria 30. apríla 2015
Ahojte,
Miro dávate skvelé rady. Ja mám tiež problém s komunikáciou a to taký, že ked stretnem kamaráta ktorého som dlho nevidela, alebo ked ma osloví kolega tak rýchlo sa začervenám a snažím sa čím skôr ukončiť rozhovor. Stáva sa mi to prevažne pred mužmi a je mi to dosť trápne pretože ja som bledý tip s blond vlasmi a o to je to začervenanie výraznejšie. Je to strašne detské a ja som už dospelí človek, ako to mám riešiť?
Miro Veselý 30. apríla 2015
Maria čím viac vám záleží na tom ako vyzeráte, tým väčšia tréma. Niekedy môže pomôcť ak spravíte úplný opak toho čo sa čaká. Povedzte o tom, čoho sa bojíte. Napríklad „my sme sa nevideli dlhšie no a ja teraz mám pred tebou normálne trému, že možno až očerveniem“. Aj to je komunikácia – v tej chvíli ste povedali čoho sa bojíte a ono sa to zvyčajne nestane. Alebo kevby ste povedali „Ja sa bojím, že budem vyzerať nedospelo, ale liečim sa u dobrého cvokára“. Tým poviete čoho sa bojíte a obráti sa to na žart. Ten druhý vám zvyčajne bude odpovedať s pobavením, že žiadny problém nebadať a už sú prelomené ľady. Každopádne, čím viac ľudí oslovíte, tým ľahšie to pôjde. Skúste sa prihlásiť na nejakú charitatívnu akciu kde treba oslovovať ľudí v meste. Cvik sa nedá ničím nahradiť.
Zuzana 26. mája 2015
Dobré rady aj články, som rada, že som ich objavila, toť predvčerom :-) Ja len chcem povedať, že naozaj cvik robí veľa, ja som ako dieťa veľmi málo rozprávala a dospelých som sa bála, hanbila, mala som strašnú trému sa ozvať nahlas, dokonca som neodpovedala na otázky, ktoré sa ma niekto pýtal, okrem skúšania v škole:-)učila som sa však na jednotky, pri skúšaní v tom strese som sa nejako premohla a vydolovala zo seba takmer vždy dobrú odpoveď…no a prišla dospelosť, bola som strašne bojazlivá, navyše ma neprijali niekoľkokrát na VŠ – tvrdohlavo som si vybrala len tú jednu, o inú školu som nemala záujem…no ale aby som to skrátila, život ma priviedol k práci, ktorá je tvorivá a ak som chcela naplniť chladničku a poplatiť účty, pochopila som, že sa s ľuďmi musím rozprávať, ak chcem svoje výrobky predať. Išlo to pomaly, lebo o žiadnych kurzoch o komunikácii vtedy nebolo chýru, internet v plienkach, tak som postupne sama prichádzala na to, že úspech patrí tým, ktorí sa vedia predať a predať znamená komunikovať – ale pozor, tak, aby sme na potenciálneho klienta dobre zapôsobili, aby nakoniec nakúpil a úplným víťazstvom je, ak sa klient k nám po čase vráti, obľúbi si výrobky a dokonca mu je dobre v našej spoločnosti. Ono je to aj o pokore, o chcení, o viere v samého seba, o zahodení svojho ega, o vnímaní čo sa deje okolo nás a v ľuďoch okolo nás…nedávno som mala tú česť sa stretnúť s niekým, o kom som vedela, že vie dobre čítať „reč tela“…zaznelo v komentoch v článku o reči tela, že ak ľudia prídu na to, že majú pri sebe niekoho takého, zľaknú sa alebo sa mu začnú vyhýbať, zneistejú…ja som sa naopak, dobre cítila pri niekom takom a aj tá dotyčná osoba sa cítila dobre pri mne…čiže dám bodku môjmu komentu: pracujte na sebe, dá sa to, ide to a oplatí sa to…nestrácajte čas zbytočnosťami a s ľuďmi, ktorí na sebe nepracujú, radšej sa budú sťažovať a viniť iných za svoj neúspech…každý má(me) všetko len vo svojich rukách…a v hlave :-) pekné dni všetkým!