Prečo si dávame novoročné predsavzatia

Prečo si vlastne dávame nejaké novoročné predsavzatia? Odpoveď je veľmi jednoduchá – pretože sa nám do nich nechce. A preto sa nám tak často ani nesplnia.

Jasné, niekedy si do nového roku dávame predsavzatie, ktoré naozaj chceme splniť a tešíme sa na to. To však býva skôr výnimka, pretože ak máme niečo do čoho máme chuť, nezvykneme čakať na nejaký konkrétny dátum zahájenia. Začneme hneď.

Niektorí ľudia však plánujú. Ak to robia v ročných intervaloch, potom môže mať zmysel plánovať si každý rok nejakú novú aktivitu. Autor sa môže každý rok venovať trocha inej téme. Alebo každý rok si môžeme rozvíjať nejakú novú zručnosť s cieľom, že za pár rokov sa vďaka tomu niekam posunieme. Aj to môže byť dobrý dôvod dávať si predsavzatia práve na nový rok.

Ak sa ale pozriete na svojich známych a na svoje novoročné plány, veľmi často tam nájdete také predsavzatia, z ktorých je akosi jasné, že

• buď už boli dlho odkladané,
• alebo sa dá tušiť, že bez zlomu roku by sme po nich nesiahli.

Všetky predsavzatia z kategórie „zbaviť sa“, „vzdať sa“, „prestať“, „začať“. Čo je horšie, veľmi často sa tieto priania nesplnia. Len preto, že sú:

• Ťažké na ich realizáciu.
• Nepohodlné.
• Vyžadujú plánovanie alebo štúdium.
• Príliš vzdialená odmena.

Pre mnohých je preto len zbožné prianie splniť si také predsavzatie. Niečo roky zanedbávame a potom si myslíme, že nám v tom pomôže práve kalendár.

Nedávajte si novoročné predsavzatie ak…

Odporúčam vám, aby ste nebláznili s predsavzatiami. Dôkladne si premyslite, či vôbec do toho máte ísť. Niektoré novoročné rozhodnutia sú unáhlené. Už keď o nich uvažujete, tušíte že to nebude fungovať. Potom je lepšie ak si hneď priznáte, že to nezvládnete. V takej situácii si dajte jednoduchšiu úlohu. Ak chcete schudnúť 50 kíl, je to veľký cieľ. Chce to zásadné zmeny stravy a životného štýlu. Ak tušíte, že to nepôjde, dajte si menší cieľ. Vylúčte sladkosti a dajte si 3 krát do týždňa aspoň prechádzku. Nič viac. Aj to vám prinesie slušné výsledky. Neskôr si môžete dať odvážnejší cieľ.

1. Ak niečo chcete, načo čakať až na nový rok?

To je prvá otázka. Túžite po tom, aby ste prestali fajčiť? Na to naozaj nie je potrebné čakať na Silvestra. Stačí viac si nekúpiť cigarety. Zásoby sa minú veľmi rýchlo a je to vybavené.

Preto pri novoročných záväzkoch vždy skúmajte, či to nie je skôr spôsob, ako len oddialiť výkon svojho predsavzatia. Je neskorá jeseň a vy už uvažujete o tom, že by ste začali od nového roku cvičiť? To je jasná výhovorka. Nie je dôvod, prečo by ste si nemali zobrať tepláky a ihneď napochodovať do najbližšej posilňovne.

Odďaľovanie nepríjemných úloh je ľudské. Veľmi veľa z nás pracujeme tým spôsobom, že ak máme nejaký termín, začíname na úlohe pracovať až v poslednej možnej chvíli. Je to forma prokrastinácie. Zlom rokov sa potom dá označiť za míľnik a tú chvíľu, kedy sa už nedá nič robiť.

V posilňovniach to ostatne naozaj tak je – v prvé januárové dni je tam nátresk na prasknutie. Po pár týždňoch sa všetko pomaly upokojí. Dá sa tak ľahko vytušiť, ako dlho väčšine cvičencov vydržala vôľa dodržiavať novoročné predsavzatie „viac cvičiť“. Neinak to bude aj s inými cieľmi…

2. Ak si musíte dávať predsavzatie, asi sa vám do toho nechce

Tento princíp som už tiež spomenul, ale chcem ho zdôrazniť. V takom prípade hovoríme asi o vnútornom konflikte. Viete, že niečo by bolo dobré, ale nechce sa vám do toho. Častý problém.

V tomto prípade je dobré zvážiť, ako sa veci majú. Ak totiž máte námet na niečo, čo môže pre vás byť prospešné, oplatí sa nájsť spôsob, ako to realizovať.

Potom môže byť užitočné hľadať metódy strategického plánovania. Alebo inými slovami nájdite si na seba bič, ktorý vás donúti zdvihnúť zadok aj v čase, keď vás novoročné nadšenie prejde. Súčasťou zámeru by teda mal byť aj nástroj, ako sa donútite prekonať lenivosť.

3. Nikdy sa nenechajte manipulovať inými, ale počúvajte hlas okolia

Neraz sa stane, že vás budú iní ľudia tlačiť do zmien. Je dobré podočkom to kontrolovať.

• Neraz môžu byť návrhy vášho okolia myslené s dobrým úmyslom. Kamaráti si uvedomia že máte nejaký talent a odporučia vám zmenu – podnikať v oblasti, študovať…
• Žiaľ často sú medzi nami aj manipulátori. Tí vás budú tlačiť do aktivít, ktoré možno na prvý pohľad môžu vyzerať v poriadku, ale v konečnom dôsledku môžu byť pre vás nevýhodné.

Preto je dobré dávať pozor. Ak vám viacerí dávajú nejakú radu, minimálne ju preskúmajte.

Mám kamaráta, ktorý sa na sociálnej sieti prezentuje veľmi často nezdravou stravou. Chváli sa, že raňajkuje slaninu a párky a cez deň sa živí kolou. Desiatky kamarátov ho na to upozorňujú, že to je zlý nápad. No on si nedá povedať. Je obézny a vyzerá o 20 rokov starší, než by mohol. To je ukážka, kedy by poslúchnuť „hlas ľudu“ asi bolo rozumné.

Pomôže, ak pri posudzovaní „návrhov na zmeny“ budete analyzovať situáciu. Ak to splníte:

• komu a ako to pomôže?
• kto stratí?
• kto a čím zaplatí?
• kto získa výhody?

Podobné otázky vás môžu nasmerovať.

• V prípade nezdravej stravy stratíte chvíle s jedlom, ale asi si zlepšíte zdravie. Je to rada, ktorá je mierená proti pohodliu a chuťovým pohárikom, ale v konečnom dôsledku je pre vás výhodná.
• Ak vás ale nepríjemná svokra núti pravidelne ju navštevovať, tak tam sú nevýhody na vašej strane a zisk na jej strane. Tu je už na zváženie. Je pekné udržiavať rodinné vzťahy. Ale nie s ľuďmi, ktorí na tom parazitujú a sú nepríjemní.

4. Pocit prehry z nesplneného predsavzatia je frustrujúci

Ak tušíte, že vaše predsavzatie aj tak nesplníte, ani si ho nedávajte. Pocit prehry je nepríjemný. Ľahko vás „zrazí na kolená“. Ak si totiž uvedomíte, že ste niečo nezvládli, zapamätáte si tento pocit. Nabudúce, keď sa pokúsite niečo znova spraviť, vráti sa vám spomienka. „Aj tak to zas nezvládnem“ poviete si a zabalíte to už vopred.

Preto je lepšie dávať si radšej menšie a kratšie úlohy. Ich úspešná realizácia vo vás postupne buduje pocit „aj toto som zvládol“. V knihe Ako dosiahnuť úspech o tomto princípe píšem viac. Stručne: Ak si človek s malým platom dá za cieľ získať mesačne trebárs o 1000 eur viac, asi to nezvládne. Nevie ako. Nevie kde začať. Potom je lepšie začať menšími porciami. Vedeli by ste získať aspoň 100 eur? Alebo 10? Alebo aspoň si prilepšiť o jednu kávu?

Viem, znie to veľmi neatraktívne „prilepšiť“ si len o tak malý rozdiel. Ale ak viete začať s málom, robte to. Postupne na tom môžete stavať a neskôr sa to môže začať zväčšovať.

Ľudia veľmi často chcú veľké výsledky, skokové zmeny (k lepšiemu, samozrejme). Má 600 eur na výplatnej páske a chcel by 2000. V praxi však finančné (ani iné) ciele zvyčajne nikdy neprichádzajú skokovo.

• Je reálne navýšiť príjem každý rok o 10 až 20%
• Je takmer nemožné zvýšiť príjem o 100 až 200% (Štatisticky. Sú aj také prípady, ale sú výnimočné.)

Z tejto skúsenosti je potom vhodné vychádzať aj pri novoročných predsavzatiach. Dávajte si také ciele, ktoré sú v rámci nejakých štatistických pravidiel ešte reálne. Nedá sa schudnúť 40 kíl za mesiac. Za rok však áno.

Inými slovami: radšej si dajte menej veľké novoročné predsavzatie, ale také, ktoré reálne splníte.

Snívajte veľké sny, ale plánujte realistické kroky

Tým všetkým vás nechcem „hnať“ smerom k snívaniu malých snov. Naopak, je dobré dávať si aj veľké ciele. Je dobré mieriť vysoko. Ale vopred treba počítať s dvoma vecami:

1. Čím väčší cieľ, tým nižšia je pravdepodobnosť úspechu. Musíte s tým počítať a v prípade neúspechu vás to nesmie zlomiť.
2. Čím väčší cieľ, tým menšie kroky musíte plánovať. Jednotlivé kroky k cieľu musia byť celkom reálne a splniteľné.

Ak máte takto naplánované dosiahnutie veľkého sna, je reálnejšie, že sa splní. Jednoducho vykonávate série úloh s malými cieľmi. Ich splnením sa zrealizuje niečo väčšie.

Také novoročné predsavzatie vám môže zmeniť život. Preto sa oplatí, ak si novoročné predsavzatie naplánujete, ale naplánujete ho s krokmi, ktoré sú nielen objektívne reálne, ale aj pre vás dodržateľné. Je dobré súčasne s plánovaným cieľom si zvoliť aj nejakú formu kontroly, alebo tlaku, ktorý vás donúti svoje ciele aj splniť.

Pozrite si aj tieto články: