Ako sa donútiť začať robiť?

Je vcelku jednoduché začať robiť, ak nad sebou máte drába, ktorý má v ruke bič. Žiaľ, dráb je zvyčajne nepoužiteľný práve pri tých prácach, pri ktorých často prokrastinujeme. Tvorivá práca, nápady, publikovanie, analýza… Len si skúste sadnúť nad spisovateľa a povedať mu, že čakáte kým napíše vtipný fejtón. V takom nastavení sa robí zle. Ak ale dáme spisovateľovi voľnú ruku, môže sa stať že fejtón nebude ani potom. Raz chýba nápad, inokedy to správne vnútorné rozpoloženie. Napísať niečo nie je problém. Ale aby to bolo vtipné? Nápadité? To už nie je len remeslo. To už je umenie + šťastie.

Pri práci na doma je tento problém zvlášť vypuklý

Všetci tí, ktorí mali možnosť vyskúšať si prácu doma vám potvrdia, že to nie je ľahké. Dokonca mnoho ľudí sa doma vôbec nedokáže donútiť začať robiť. Keď ste doma sami, nemáte kontrolu. Máte poruke veľa zábaviek. Nikto nedokáže, či a koľko robíte. Výsledkom môže byť nečinnosť, prokrastinácia.

Takže zatiaľ som písal, aké to je ťažké :-) a teraz sa pozrime na nástroje, ako dosiahnuť ciele a znížiť prokrastináciu.

Potrebujete mať režim

Mnoho ľudí žije v chaose a neorganizovanom systéme. Aj ja mám k tomu niekedy značne blízko. Nemyslím tým len neporiadok v byte či na pracovisku. Skôr ide o

  • "upratanie" rozvrhu dňa,
  • aby boli stanovené jasné priority a
  • aby rozvrh dňa bol v súlade s prioritami.

Príklad. Predpokladajme že pracujete doma. Nemáte jasný cieľ, priority. Čokoľvek sa stane, môže byť. Najprv vás príbuzní zapriahnu do nejakej domácej práce (veď si celý deň doma). Potom vám zavolá známy a pôjdete pomôcť s nejakou drobnosťou. Potom ste pozvaní na pivo. Pomedzi to si trocha pozriete e-maily, prečítate nejaké články. Takýto chaos môže bežať celé týždne. Stále niečo robíte, ale nič neprodukujete. To je zlé. Tento chaos najčastejšie vzniká vtedy, ak ste zvyknutí reagovať na udalosti. Aj by ste chceli začať robiť, ale stále príde niečo iné, čo vyzerá byť dôležitejšie.

Ak si ale dáte ako cieľ že v danom dni musíte splniť konkrétne úlohy, situácia je iná. Aby ste to stihli, viete, že musíte začať okolo siedmej ráno. To sa už rodí štruktúra, alebo režim. Zistíte, že v určitom čase je dobré mať naplánovanú prácu. Navyše – aj ju vykonávať. Naplánované by ste mali mať práce, ktoré zodpovedajú vašim prioritám. Potom, ak vám niekto zavolá, že potrebuje pomoc, odmietnete. Veď ešte nemáte hotovú vlastnú robotu.

To čo som popísal je v zásade logické a jasné. V ostrej praxi to však robí ťažkosti mnohým. Preto je tu druhá požiadavka:

Potrebujete plán a kontrolu jeho plnenia

Aby bolo všetko jasné, výhodné je plánovať na papieri. Je dobré mať na očiach zoznam úloh, ktoré ste si pridelili na ten – ktorý deň. Keď nejakú úlohu splníte, zapíšte si to.

Je nepohodlné mať takýto zápis. Spravte to ešte nepohodlnejším: zverejnite ho. Nech dobre vidieť, čo presne chcete robiť. Nech je jasné, či sa dnes už tri hodiny len flákate, alebo poctivo pracujete. Predovšetkým vám to musí byť jasné. Preto takýto zoznam má byť vystavený jasne a na očiach. 

Zíde sa spôsob, ako sa brániť lákadlám

Pokiaľ je prokrastinácia vašim problémom, často sa zapojíte do práce na nenaplánovaných úlohách. Mali by ste niečo spraviť, ale robíte niečo iné. Napríklad čítate e-maily.

Je dobré hľadať miesta, situácie a podnety, ktoré vás vedia takto zlákať. Budú najčastejšie spadať do jednej z dvoch kategórií:

  • Lákadlá prichádzajúce zvonka. Tieto podnety nás rozptyľujú. Sú atraktívne, alebo naliehavé. Prídu a vaša reakcia je, že sa dáte zlákať.
  • Únikové cesty. Ak sa vám do práce nechce, nie ste si istí, alebo neviete čím začať, mozog vám umožní utiecť. Príde s nápadom, že teraz treba upratať pivnicu. Nie implementovať nový platobný systém v obchode. Únik pred prácou môže byť niekedy dokonca nepríjemnejší, než práca, ktorej sa chceme vyhnúť.

Písal som o tom v inom článku. Je dobré analyzovať ako a kedy prokrastinujeme. Ak totiž viete povedať, že pomerne často namiesto práce prezeráte e-maily, dá sa s tým niečo robiť. Napríklad nastavte router na internete tak, aby vám e-maily a trebárs Facebook "povolil" len určitý čas z dňa.

Alebo ak si za cieľ dáte cvičiť každé dve hodiny krátku rozcvičku, asi sa vám nebude chcieť. Sú programy, ktoré vás donútia prestať robiť na počítači – zamrznú počítač kým si nezacvičíte.

Vôľa sa dá cvičiť a môže ochabnúť

Viem, nič z týchto postupov nie je dokonalé. Ak sa vám chce prokrastinovať, spôsob si nájdete. No väčšinou máme pocit, že prokrastinácia je vecou slabej vôle.

Nič také, ako slabá vôľa neexistuje! Vôľu máme pevnú, ale často len na to, čo nám je "po vôli". Rád používam príklad pajčiara. Povie vám, že nemá pevnú vôľu, aby prestal. Zato má veľmi pevnú vôľu ak ide o to nájsť spôsob, ako si zapáliť aj keď to je zakázané.

Naša vôľa funguje tak, ako všetky ostatné procesy a sily v našom tele. Namáhaním sa rastie, nepoužívaním ochabuje. Je to dobre vidieť na nezamestnaných. Ak niekto stratí prácu, pár mesiacov zvládne. Ak ale nenájde prácu trebárs pol roka, alebo viac, začne sa meniť jeho nastavenie. Zrazu sa mu začne zdať nemožné, že by sa niekedy ešte donútil pracovať. Stane sa nezamestnateľný. Aj keby mu prácu ponúkli, bude mať vážne problémy adaptovať sa na zamestnanecký režim. Mnohí to dokonca nezvládnu.

Keďže vôľa funguje ako sval, je dobré správať sa ku nej rovnako, ako ku svalu. Bolo by nezmyselné, zaťažiť sa hneď zhurta tvrdými úlohami. Lepšie je začať pozvoľna. Jednoduchý príklad je písanie knihy. Robiť denne pár hodín s textom asi nedokážete, ak nemáte prax. Nepustí vás to. Únava, chyby. Ak ale budete denne písať pár minút, je to celkom bez problémov. Píšte teda krátko a pomaly si pridávajte čas.

Podobne sa dá zabojovať aj proti prokrastinácii. Nemusíte hneď obrátiť svoj život naruby. Napokon – asi robíte tvorivú prácu a nejaké nútenie sa k výkonu by vám aj tak veľmi nepomohlo. Dávajte si teda len menšie, realistické ciele. Ideálne také, ktoré:

  • splníte ľahko, aby ste sa ich ani zajtra nebáli a
  • splníte dobre, aby ste sa zajtra na ne zas tešili.

Týmto spôsobom môžete za pár týždňov začať meniť svoje návyky.

Viem, ak máte veľký cieľ, zdá sa vám márne začať po malých kúskoch. Ale pozor! Presne to je únikový manéver, akým vás mozog môže zlákať ku prokrastinácii. Nebojte sa začať v malom. Kamarát prebehol maratón. Jeho prvé tréningy boli – krátka chôdza. Keby si hneď dal dlhší beh, bolo by to rovno do sanitky…

Pozrite si aj tieto články:

Pridajte komentár: