10 signálov v neverbálnej komunikácii

Prečítajte si 10 najdôležitejších "drobností", ktoré sa oplatí sledovať z reči tela. Pomôžu vám zložiť mozaiku a prezradia často viac, než sa dozviete od daného človeka pomocou slov. Sledovanie týchto signálov vám teda môže pomôcť odhaliť aj tajomstvá, ktoré by si poniektorí radšej ponechali pre seba.

1. Zmeny oproti "norme"

Najdôležitejšie, čo by ste v reči tela mali sledovať je niečo ako norma. Ako sa daný človek správa bežne? To pre vás bude akýmsi odrazovým mostíkom. Ak sa potom počas rozhovoru náhle zmení akákoľvek časť neverbálnej komunikácie, je to pre vás signál. Zmena v správaní poukazuje na to, že v duchu sledovaný človek zažil zmenu. Možno mu je prejednávaná téma nepríjemná. Alebo sa potešil, ale nechce aby ste to na ňom zbadali. Reč tela ho ale môže prezradiť.

Ak sa teda niekto bežne trasie, môže to znamenať, že má neurologické ochorenie. Alebo po večeroch vypije viac alkoholu, než by mal. Alebo má za sebou ťažký silový tréning. Alebo mu je zima. Nemusí to znamenať, že má strach, alebo že klame. No ak sa začne triasť až počas rozhovoru, môže to byť varovný signál. Alebo sa možno začne triasť viac, než predtým. Alebo sa prestane triasť – pretože sa rukami pevne drží operadla. To sú signály zmeny.

2. Výraz a pohyby tváre

Najvýraznejšie a najostrejšie sledované sú pohyby tváre. Každý to vie. Preto je tvár najmenej dôležitým signálom, ktorý by ste mali sledovať. Vykúzliť falošný úsmev, či tvár čulého záujmu vie aj dieťa. Ľahko sa pomýlite.

Môžete, samozrejme, pátrať aj v tvári. Často sa tam dá vidieť raz zosmutnenie, inokedy ťažko sfalšovateľný úsmev. No na výraz tváre sa radšej vôbec nespoliehajte. Môžete ich odčítať chybne a bolo by škoda zariadiť sa podľa nich. S tým, čo vyjadruje tvár pracujte až potom, ak je výraz tváre jednotný aj s ostatnými prejavmi reči tela.

Na druhej strane sú niektoré znaky, ktoré je na tvári ťažké predstierať. Napríklad začervenanie líc od vzrušenia, či zblednutie od zlosti či strachu.

3. Oči, žmurkanie, zrenice

Oči môžu prezradiť veľa o tom, čo človek cíti. Nie vždy sa z očí dá "vyčítať" všetko. Ale dajú sa pozorovaním nájsť signály.

Z prác o neurolingvistickom programovaní si môžete všímať smery pohľadu a odhadovať tak, kde v mysli daný človek práve pátra. Teraz sa tomu venovať nebudeme.

Kam sa človek díva? To je parameter, ktorý môže signalizovať nesúhlas, klamstvo, strach, alebo inú nejasnosť. Dôležité je, aby tu išlo o ZMENU oproti stavu pred otvorením háklivej témy. Kým sa bavíte o počasí, oči sa budú správať inak, ako keď sa náhle opýtate "ukradol si mi peňaženku?" Je jasné, že ak niekoho takto nepriamo obviníte, bude sa zle cítiť aj keď nekradol. Takže toto berte iba ako názorný príklad, ktorý si môžete  ľahšie predstaviť.

• Prestal sa na vás náhle pozerať? Vyhýba sa vám pohľadom? "Klopí" zrak? To môže byť signálom nesúhlasu, strachu, viny, ale aj úcty či značne malého sebavedomia.
• Začal sa na vás pozerať intenzívnejšie? To sa objavuje u skúsenejších klamárov – dokážu klamať a dívať sa vám do očí. Ale môže tosignalizovať aj to, že mu záleží na tom čo si myslíte a chce vás "čítať". Ak sa vás niekto spýta "zaplatíte tú faktúru ešte tento týždeň?" a dívia sa vám do očí, asi odhaduje, či odpoveď bude pravdivá. No a môže ísť aj o to, že sa mu páčite…

Zaujímavé je aj sledovať žmurkanie. Zmena frekvencie môže signalizovať zmenu nálady, stres. U niektorých ľudí sa objavuje veľmi husté a rýchle žmurkanie trebárs tri či päť žmurknutí tesne za sebou. Často je to signálom, že sa preberá problematická téma, že odpoveď bude diplomatická, alebo priamo neúprimná.

4. Gestá

Niektorí ľudia robia veľké a efektné gestá. Sú aj takí, čo si to doma cvičia pred zrkadlom či kamerou. Pokiaľ nemáte do činenia s profesionálnym rečníkom, či predajcom (tí mávajú výcvik) tak gestá budú väčšinou zodpovedať reči tela. Objavia sa najmä pri vzrušenejšej debate, alebo vo chvíli kedy na niečom záleží.

Ak sa teda počas rozhovoru zrazu objavia výraznejšie gestá, záporné či pozitívne vrtenie hlavou, hýbanie rukami, predkláňanie a iné zmeny polohy tela, dá sa usúdiť, že človek, ktorého reč tela sledujeme je asi viac vzrušený, alebo angažovaný, alebo mu záleží na výsledku. Alebo je rozčúlený.

V ďalších článkoch si preberieme rôzne gestá. Aspoň na ilustráciu – gestá čítajte rovnako, ako vám velí sedliacky rozum.

• Mieri na vás niekto prstom? Predstavte si, že ten prst má predĺženie. Revolver, alebo nôž. Také gesto bude signalizovať často opozíciu, nesúhlas, snahu "prebiť" argument.
• Zovrie niekto päsť? Aj to môže byť v istom zmysle kameň, alebo kladivo pripravené posilniť argumenty.
• Skryje niekto palce do pästí, alebo zmiznú vo vreckách? Často to znamená stratu sebaistoty.

Široké gestá rukami, či ruky v bok zvyčajne znamenajú, že gestikulujúci si je pomerne istý a chce presvedčiť.

5. Tón hlasu

Aj tón hlasu je faktor, ktorý sa týka neverbálnej komunikácie. Často sa naň zabúda, pretože pri čítaní reči tela sme zvyknutí hlavne pozorovať. No nezaškodí aj počúvať. V hlase sa môžu objaviť veľké zmeny a rozdiely podľa nálady.

Vzrušenie, či strach sa prejaví nielen v rýchlosti akou hovoríme. Často sa v hlase dá počuť aj to, že nám vyschlo v krku. Obtiažnejšie prehĺtanie, alebo častejšie pauzy v reči sú signálom trémy, strachu alebo stresu.

6. Poloha tela

Aj celkové položenie či postavenie tela vypovedá veľa o tom, ako sa človek cíti. Ak zamestnanec sedí s rukami založenými za hlavou a s nohami na stole, je to čitateľné gesto. A viete si predstaviť, čo sa stane, keď nečakane vstúpi vedúci. Aj čítanie polohy tela je možné už z logiky veci. Stačí ak si predstavíte, či daná poloha tela je pre človeka pohodlná. Ako ľahko by ju v prípade ohrozenia zmenil? Čím viac je poloha tela blízka polohe pripravenej na útok, alebo útek, tým väčší stres môže signalizovať.

• Stojí niekto na jednej nohe a druhú má voľne prekríženú na špičke? Predstavte si, ži by v takom geste zotrval, keby do miestnosti vnikol tiger. Asi nie a dá sa z takého gesta vyčítať pokoj, alebo pohoda.
• Sedí niekto na kraji stoličky v pozícii takmer pripravenej vyskočiť?
• Je telo chránené? Aj strach, či nesúhlas sa dá vidieť na prvý pohľad. Keďže nie vždy môžeme vykúkať len jedným okom spoza rohu, chránime telo inak. Možno len skríženými rukami.

Ak ste sledovali reality show, kde šéfkuchár "sprdáva" kuchárov, skoro vždy títo nešťastníci stoja s rukami prekríženými v obrannej pozícii. Ak sa občas objavil kuchár, ktorý pritom mal ruky vbok, znamenalo to buď že je naozaj dobrý a nebojí sa kritiky, alebo nevie variť, ale je arogantný.

7. Nohy a ruky

Čo robia ruky je užitočné pozorovať. Ešte zaujímavejšie však sú nohy – tie totiž človek zvyčajne vôbec nekontroluje. Pritom môžu prezradiť veľa o tom, ako sa cítime a či by sme radi utiekli, alebo kopli. Nepreháňam – presne takéto náznaky sa oplatí sledovať. Kam smerujú nohy, tam smerujú myšlienky.

Ak sa s niekým rozprávate a on sa postaví tak, že telom je natočený na vás, ale nohy smerujú inam, je to signál, že už by šiel rád preč.

8. Proxemika – blízkosť či vzdialenosť

V Slovenčine nemáme dosť jednoznačné slovo, ktoré by hovorilo o vzdialenosti. Ak by sa povedalo blízkosť, tak nie je jasné, či myslíme sympatie, alebo polohu tela. Preto sa často používa cudzie slovo proxemika, akokoľvek sa mi to nepáči. Je málo známe a mnohých môže odradiť.

V reči tela je blízkosť / vzdialenosť človeka dôležitým prvkom komunikácie. Každý z nás má určité zóny. Cudzieho človeka "znesieme" asi tak meter od seba. Ak by bol bližšie, asi by sme začali byť nespokojní. Zato polovička môže ísť až tesne na dotyk a stále to bude príjemné.

Väčšina ľudí tieto intímne zóny dodržiava. Ak sa ku vám niekto pribléži bližšie, než je "norma" môžete z toho usúdiť, že:

• Ste tomu človeku príjemní a chce vám byť čo najbližšie,
• alebo ide o agresívne, zastrašovacie gesto typu nebojím sa ťa,
• alebo ide o človeka, ktorý má inak nastavené vzdialenosti intímnej zóny – typicky to môže nastať u ľudí z inej kultúry,
• alebo ide o človeka, ktorý je sociálne negramotný.

Vzdialenie sa od niekoho teda môže znamenať odmietanie, nesúhlas. Ale agresivita môže znamenať, že sa k vám naštvanec :-) bude blížiť. Či už s cieľom zastrašovať, alebo udrieť.

9. Haptika – dotýkanie sa

Podobne aj pri skúmaní toho, ako sa kto koho dotýka, nemáme práve najvýstižnejšie slovo. Preto sa používa ešte menej známe slovo haptika. Vyhýbajte sa mu, takmer nikto ho nepozná a ľudia nemajú radi, ak nerozumejú, o čom hovoríte. Každopádne – hovoríme o skúmaní toho, aké dotyky prebiehajú pri neverbálnej komunikácii.

Veľmi známym a ostro skúmaným dotykom je podanie ruky. Dá sa z neho všeličo vyčítať. V praxi tak na prvý pohľad – vlastne na prvý dotyk – viete veľa povedať. Okamžite sa prezradí ak je niekto nesmelý, neverí si – podanie ruky bude pripomínať, ako keby ste chytili mŕtvu rybu. Prirovnanie k rybe sa nedá ničím prekonať: ruka má rovnaké parametre ako mŕtva ryba. Je

• studená
• vlhká
• nehybná
• poddajná
• ľahko vykĺzne, alebo ju ani netrafíte :-)

Okrem toho môžete pozorovať, či počas rozhovoru vznikajú iné dotyky. Viem, manažér si asi nenasliní vreckovku, aby utrel špinku na tvári podriadeného. Ale aj drobné dotyky môžu prezradiť, či ide o vzťah vzájomnej dôvery, alebo nepriateľstva. Alebo len o snahu upútať pozornosť.

Dotýkanie sa medzi ľuďmi je značne podriadené kultúre. Sú ľudia, ktorí sa dotýkaj často a iní nikdy.

10. Vzhľad – oblečenie, doplnky, hygiena

Nakoniec môžete sledovať aj "vonkajšie" parametre. V bežnej obchodnej praxi budú málo použiteľné, pretože sú bežnou súčasťou profesionálnej komunikácie. Oblekom, hodinkami či účesom o sebe niečo rozprávame. Možno príbeh o tom, že nám na sebe záleží, možno príbeh o tom, že nie. Inak sa oblieka riaditeľ banky a inak bezdomovec.

Keďže predsudky sú silným výberovým kritériom, je oblečenie a doplnky dôležitou zložkou komunikácie. Keďže každý normálny človek zvyčajne chce na druhých pôsobiť čo najlepšie, oplatí sa dodržiavať v oblečení určité normy. Inak sa asi oblečiete na pracovný pohovor a inak keď pôjdete na pláž.

Pri nevberbálnej komunikácii teda posudzujte aj adekvátnosť oblečenia. Človek pracuje (alebo nepracuje) na tom, aby nejako pôsobil, ale pôsobí.

• Má svaly? Nie náhodná vec.
• Má šperky? Náramky? Náušnice? Kde? Prečo?
• Má tetovanie, alebo piercing? Kde, aké? Ukazuje ho?
• Má muž fúzy, alebo bradu?
• Ako kvalitne je oblečený? Ide o luxus, alebo účelné oblečenie?
• V akom stave sú topánky?
• Zodpovedá celkové vystupovanie situácii?

Zatiaľ čo oblečenie sa všeobecne uznáva ako normálna časť komunikácie, viac kontraverzií vyvolávajú fúzy, brada, piercing a tetovanie.

• Tí, čo majú rôzne atramentové či železné "ozdoby" tela sú spravidla veľmi neradi, ak sa im venujeme. Pochvalu a uznanie majú radi, ale nesmiete ich ozdoby ani náznakom spochybniť. To by na vás zostúpil ich ľúty hnev.
• Značnej časti ľudí takéto "ozdoby" nepripadajú až tak atraktívne. Mnohým je to dokonca nepríjemné dívať sa na poprepichované telá zohyzdené navyše tetovaním.

Preto je vhodné zvážiť, či chcete vysielať signály, ktoré mnohým nemusia byť milé, ani príjemné. Kašľať na cudzích. Ale niekedy to môže byť problém pre kariéru.

Preto je dobré vnímať, že všetko, čo je na nás vidieť sa dá aj čítať a následne interpretovať. Ak niekto má depresiu, často sa to prejaví nielen v tom, čo hovorí a ako myslí. Bude často aj zanedbaný. Farba a výber oblečenia budú zodpovedať pochmúrnej farebnosti a budú priam kričať "som si ľahostajný".

Pozrite si aj tieto články: