V prvej časti sme si povedali, že majiteľ má právo na priebežnú kontrolu bytu...
Tvár – najlepší luhár v reči tela
Tvári sa v neverbálnej komunikácii vždy venujte opatrne. Od detstva sme totiž naučení, že niektoré pocity či nálady musíme skryť. Nútia nás usmiať sa aj keď sa nám nechce. (Na návšteve, pri fotení…) jednoducho väčšina ľudí tvár dobre ovláda.
Preto vždy musíte počítať s tým, že to, čo čítate na tvári môže byť
- pravdivý výraz, alebo
- nepravdivý výraz
- alebo niečo medzi tým
Jednoducho tvárou často manipulujeme.
- Ak niekomu vedúci oznamuje zníženie platu, tento pracovník často nechce, aby vyzeral že ho to mrzí. Bude sa uzmievať, akože mu je to jedno. Alebi sa bude tváriť, že sa tvári normálne, ale v skutočnosti rieši vážny problém.
- Alebo pri voľbách vyhrá jeden z dvoch kandidátov. Ak sú to priatelia, nehodí sa ukázať radosť, aby to druhého príliš netrápilo…
Tvár je veľmi presná vo vyjadrení pocitov. Zároveň však môžeme jej výraz veľmi presne riadiť a potom môže vyjadrovať presvedčivé, ale nepravdivé informácie.
Až po tomto namáhavom úvode si môžeme povedať ďalšie podrobnosti. V tejto kapitole asi netreba zachádzať do hlbších podrobností. Odčítať z tváre radosť, hnev, strach či údiv vie asi každý.
- Pokiaľ predpokladáme, že sú to emócie pravdivé, čítanie reči tela z tváre bude celkom bezproblémové.
- Pokiaľ je prítomná možnosť, že emócie sú predstierané, potom vieme presne prečítať, ako asi daný človek chce, aby bol vnímaný.
Potom prichádza na rad lož. Ak predpokladáme, že dotyčný sa pokúša tvárou manipulovať, prichádza na rad neverbálna komunikácia tak, ako sme si o nej písali v predošlých kapitolách. Skúmajte, či nohy, ruky, poloha tela a trupu zodpovedajú emócii, ktorú čítate z tváre.
- Pokiaľ sú viaceré znaky neverbálnej komunikácie prítomné a zhodujú s s tým, čo vidíte na tvári, potom je pravdepodobne výraz tváre pravdivý.
- Ak ale reč tela hovorí niečo iné ako „reč tváre“, potom môžete vysloviť isté podozrenie, že dotyčný sa pokúša tvárou vyjadriť nie pravdivý pocit.
Príklad: niekto na vás strúha tvár plnú srdečnosti a záujmu. Sedí však bokom ku vám v polohe, kedy by stačilo málo a utečie. Medzi vami a ním sú rozložené veci a telo si chráni spismi. Tvár je usmiata, srdečná, len dosť veľa žmurká. To je príklad situácie, kedy je asi srdečnosť predstieraná. Z predošlých článkov už viete, prečo.
Najmenej sa dajú kontrolovať oči
Na tvári sú oči tým najpresnejším indikátorom. Ich pohyby sa nedajú celkom dobre kontrolovať. Najvýraznejšie býva čitateľný nesúhlas, nevôľa a iné pocity.
- Ak sa nám niečo páči, oči často otvárame doširoka. Môže sa to dokonca prejaviť až na veľmi miernom rozšírení zreníc. Tvár s riadne otvorenými očami teda bude dosť často signálom spokojnosti.
- Naproti tomu ak sa nám niečo nepáči (nesúhlasíme, hnusí sa nám to, nechceme) tak budeme mať tendenciu oči chrániť. To sa dá spraviť tak, že sa ani nepozrieme, privrieme zrak, chránime si oči rukami, alebo jednoducho často žmurkáme. Ak je odpor silný, môže nastať aj mierne zúženie zreníc.
Ak teda spozorujete, že tvár je „príjemná“, no oči začali byť čulejšie, môže to byť signál. Možno na tvári daný človek vie udržať profesionálnu masku. Ale jeho nesúhlas, alebo odpor sa prejaví v práci očí.
- Častejšie bude pozerať inde – aby nevidel.
- Alebo sa bude náhle intenzívnejšie pozerať na vás, aby ste si nemysleli že sa pozerá inde a aby sa neprezradil.
- Začne asi častejšie žmurkať, alebo trocha viac žmúri. Napríklad tesne po vyslovení návrhu, s ktorým nesúhlasí, prižmúri oči na spôsob „to si musíme premyslieť“. Je to znak, že s vaším návrhom neplánuje súhlasiť skôr, než si overí, že je návrh v poriadku.
- Môže si začať naprávať okuliare, alebo inak sa od vás vizuálne oddelovať.
Príklad: mal som známu, ktorá bola vynikajúco vyškolená na komunikáciu a aj neverbálnu komunikáciu. Dokonale vedela predstierať, ako ju zaujímate. Ovládala reč tela, riadila dokonca aj nohy, takže rozhovor vyzeral byť veľmi srdečný. Kontraverzné témy, ktoré jej nevyhovovali zvládala majstrovsky. Ale prezradila sa vždy! V momente problémovej odpovede vždy na vás síce úprimne pozrela, ale nasledovalo niekoľko žmurknutí za sebou. Veľmi rýchlych. Možno tak 6 až 8 žmurknutí za sekundu a celý „jav“ trval menej ako sekundu. Kto sa vyzná v čítaní tohto znaku vedel, že téma, ktorá sa preberá nie je žiaduca. Alebo že odpoveď na ťažšiu otázku nie je celkom úprimná.
Príklad: Dnes sa často dajú vidieť webináre, kde rôzni ľudia odporúčajú nejaký produkt. Keďže hlava je v zábere, dá sa dobre pozorovať. Kým hosť webinára hovorí o tom v čom sa vyzná, pozorujte jeho oči. Akonáhle začne odporúčať produkt, môže sa objaviť rýchle žmurkanie a iné prejavy. Potom sa dá tušiť, že odporúčaný produkt je asi skôr lukratívny, ako užitočný.
A znova: jeden signál nič neznamená!
Vždy na to upozorňujem a tak aj teraz znova: posudzujte výskyt daného znaku vždy v súvislostiach! Napríklad rýchle žmurkanie môže byť aj dôsledkom únavy, alebo prievanu, alebo že vo vzduchu je niečo pre daného človeka dráždivé. Nemusí to znamenať nič.
Ak sa daný znak objaví v situácii, kedy môže znamenať problém a predtým ani potom sa neobjavuje, potom je to podozrivé.
Takisto rozšírenie či zúčenie zreníc môže byť znakom intoxikáce (alkohol, drogy).
Iné znaky hlavy v neverbálke
Pohyby hlavy môžete interpretovať ľahko, takže vrtenie, či súhlasné prikyovanie nemá cenu rozoberať.
Dobré je vedieť, že hlava nabok býva znakom príjemnej emócie, pohody, záujmu. Sklonená hlava môže znamenať depresiu, vinu, smútok… Podobných príkladov môže byť veľa, ale vieme ich interpretovať celkom presne aj bez čítania článkov.
Fero 15. mája 2016
takže vrtenie, či súhlasné prykyovanie nemá cenu rozoberať.
No.. do neba volajúca hrubka. Aj to je neverbálna komunikácia, ktorá o autorovi niečo vypovedá.
Miro Veselý 15. mája 2016
Fero ďakujem za upozornenie, áno, hrúbky sú neospravedlniteľné.