Ako si zlepšiť nízke sebavedomie

Nízke sebavedomie je nepríjemný stav, ktorý môže človeka doslova paralyzovať. Je dobré vedieť, že tento problém sa spravidla odohráva v hlave postihnutého. Nemusí mať inú príčinu, len nezvládnutý strach, alebo nevhodný vplyv ľudí z okolia.

Ako nízke sebavedomie vzniká

Hneď na úvod chcem zdôrazniť, že príčiny vzniku nízkeho sebahodnotenia a sebavedomia môžu byť rôzne a spravidla ich je v hre niekoľko. Neexistuje nejaký univerzálny znak, podľa ktorého by sa dalo odhadnúť, prečo si niekto o sebe myslí "málo" a iný s tým nemá žiaden problém. V mnohých prípadoch v pozadí tohto javu budú stáť najmä tieto 4 faktory:

1. Kultúra. Sme zasadení v prostredí významne ovplyvnenom kresťanskou kultúrou. Či sa vám to páči, alebo nie, naše myslenie je tým značne ovplyvnené. V hovorovej reči používame slová ako hriech, vina. Vieme, že skôr prejde ťava uchom ihly, ako by sa úspešný / bohatý dostal do neba. Blahoslavení prostí. Podobných fráz sú stovky. Všetky hovoria o pokore a nehodnosti. Ak v takom prostredí vyrastáme, môžeme nadobudnúť pocit, že správny človek je hanblivý, skromný, nesmelý, nepožadovačný. No zdravý človek má prirodzene chuť na všetko to, čo cirkev zakazuje. Nečudo, že vznikne pocit "som chybný".
2. Okolie. Ďalším vplyvom môže byť okolie. Už rodičia môžu do detí pumpovať nízke sebavedomie a zmätok. To je na samostatnú knihu. Často to robia nechtiac, keď dieťa okrikujú syčiac výroky typu "čo si o sebe myslíš". Ostatne asi väčšina z nás bola vychovávaná v zmysle že treba držať hubu a krok, netrčať z radu a radšej si nájsť teplé miestečko, ako sa pokúsiť uspieť v niečom väčšom.
3. Súťaživý kolektív. Aj kolektív na škole môže v dušičke (ďalší to cirkevný pojem, však?) dieťaťa vyvolať strach. Stačí ak sa dieťa prejaví nesmelo a ostatní sa mu začnú posmievať. Nie preto, že by bolo zlé, alebo horšie. No môže mu to zraziť pocit prestíže na nulu a následne vyvolať pocit zníženého sebavedomia. Veď ak sa mi posmievajú, asi majú pravdu. Či nie?
4. Prestíž. Pocit prestíže, hrdosti, snaha byť "niekto". Ak takúto túžbu máme trocha výraznejšie vyvinutú, bude to problém. Ak totiž niekto baží po uznaní, vyvoláva tým spravidla až prudké nepriateľské reakcie kolektívu. "Za trest" deti, či kolegovia takému človeku dajú poriadne pocítiť, že je nikto. Aj to sa môže "prevaliť" do postupného vzniku pocitu "nikto ma neuzná, nestojím za nič.

Čo môže byť spolupríčinou nízkeho sebavedomia

Okrem takýchto bežných príčin však nízke sebavedomie môže byť spôsobené aj "zvnútra". To už je trocha vážnejšia situácia. Vieme, že v mozgu je mnoho pocitov, postojov a nálad riadených chemicky. Látky ako serotonín, dopamín, noradrenalín určujú, či sme radostní, akční, alebo smutní a depresívny. Ak sú v rovnováhe, sme "normálni". Ak ale dôjde k narušeniu rovnováhy, naruší sa aj naše vnímanie.

Keďže nás teraz zaujíma sebavedomie, spomeňme dva príklady, kedy môže v pozadí problému stáť aj psychická porucha. Tým nemyslím, že niekto je "blázon". Len to, že jeho telo nie je metabolicky celkom v poriadku. Stačí mierne narušenie činnosti štítnej žľazy a začína sa rozvíjať depresia – napríklad. Navyše taký človek ľahšie priberá. Predstavte si, že niekto začne priberať aj na základe takejto poruchy. Pár krát sa mu spolužiaci vysmejú a ak to spracuje cez pocity ľahkej depresie, vyráta si, že nestojí za nič. Jeho sebavedomie už môže celý život zostať poškodené.

• Depresia. Už som ju spomenul, takže len pre výpočet – často sa v depresii objavujú pocity márnosti, zbytočnosti. Sebahodnotenie je negatívne, sebavedomie na nule.
• Anxieta. Úzkosť je ďalší častý problém. Niekedy sa psychika človeka akosi "nastaví" na príliš vysokú mieru opatrnosti. Človek potom častejšie a intenzívnejšie zažíva pocit obáv, či úzkosť, nemusí ani vedieť z čoho. To je stav, kedy veľa neurobí a z toho môžu vyplynúť závery na spôsob "som nemožný". Úzkosť sa potom môže preniesť až na sebahodnotenie – "čo ak za nič nestojím?".

Preto v prípade, že niekto má nízke sebavedomie, je dobré vždy myslieť aj na možnosť, či to nemôže byť spôsobené aj organicky. To znamená "zvnútra", chemickou, či inou cestou. Preto odporúčam, ak máte problémy so sebahodnotením, obráťte sa radšej aj na psychológa. Ten vám môže pomôcť nájsť spôsob, ako sa s tým stavom rýchlejšie popasovať. No a ak by odhadol, že problém môže byť inde, odporučí vám aj návštevu lekára.

Ako sa dá sebavedomie zvýšiť

Pokiaľ je nízke sebahodnotenie spôsobené okolím a výchovou, je dosť pravdepodobné, že si s jeho zlepšovaním poradíte aj sami. Ak by ste to ale nezvládali, požiadajte o pomoc psychológa, alebo psychiatra. Viem, málokomu sa chce taká návšteva absolvovať. Ale vedzte, že títo ľudia vám môžu reálne pomôcť.

Takže môžete najskôr skúsiť nasledujúcich 6 techník, ktoré môžu pomôcť sebavedomie zvýšiť. Ak sa vám to však nebude dariť, radšej sa poraďte s odborníkom. Keď pre nič iné tak preto, že každý z nás je iný. Nie vždy sú príčiny problému rovnaké a preto univerzálne návody neplatia pre každého.

1. Afirmácie. Téme krátkych pozitívnych výrokov sa venujem v samostatnej kapitole. Tu len bleskovo. Pravidelné opakovanie výrokov typu "dnes mám skvelý deň" funguje. Neveríte? Skúste si to. Princíp je dosť jednoduchý. Ak v nejakom čase v mozgu beží pozitívna a konštruktívna informácia, pôsobí na vaše vedomie aj podvedomie. Keby ste afirmáciu nepoužili, v rovnakom čase by ste si možno hovorili niečo "čierne", pochybovali, v duchu frflali a podobne. Telo a psychika sú prepojené. Ak sa budete nútene usmievať a v duchu opakovať, že máte skvelú náladu, čoskoro sa objaví aj dobrá nálada. Viem, je to zvláštne.
2. Logické posúdenie situácie. Niekomu môže nízke sebavedomie pomôcť zvýšiť aj analýza. Ak ste schopní uvedomiť si, že od iných sa vlastne veľmi nelíšite, nie je potom ani dôvod na pocity nedostatočnosti. Žiaľ, takéhoto posúdenia sme spravidla schopní až s odstupom rokov, alebo desiatok rokov. Za mlada si možno o sebe myslíte, že ste nemožní a ako zle vyzeráte. Po rokoch pri pohľade na staré fotky zistíte, že to boli absolútne neopodstatnené pocity. Škoda…
3. Ignorácia strachu. Ak máte v sebe kus odvahy, môžete skúsiť svoj strach celkom ignorovať. Nízke sebavedomie sú len pocity, ale tie bránia aby sme robili veci, na ktoré by sme inak mali možno aj chuť. Spravte si zoznam toho, čo by ste chceli a každý deň niečo z toho spravte.
4. Presun pozornosti z ja na oni. Niekedy je pri ľahkých depresiách, či problémoch sebahodnotenia problém v tom, že príliš ostro skúmame sami seba. Ak je naša pozornosť príliš zameraná na seba, môže to priniesť problémy. V takom prípade môže pomôcť, ak sa pokúsite presunúť pozornosť z toho, ako získať niečo pre seba (veci, radosť, pozornosť, popularitu, uznanie) na to, ako tieto hodnoty dať iným. Zamerajte sa na to, ako poskytnúť (veci, radosť, pozornosť, popularitu, uznanie) druhým. Uvidíte, ako to ostatným pomôže, ako ich to poteší. To aj vás naplní dobrým pocitom a zvýši vám to aj sebavedomie. Navyše to zlepší aj vzťah ľudí okolo vás ku vám.
5. Opak toho, kam nás tlačí strach – akcia. Niektorých obáv sa dá zbaviť aj tak, že spravíte presný opak toho, čoho sa bojíte. Tu treba istú opatrnosť! Neznamená to, že ak sa bojíte psov, treba hneď začať dráždiť cudzieho dobermana. Taktiež – ak sa veľmi bojíte pavúkov či hadov nemusí byť dobrý nápad hneď ich nechať po sebe liezť. Problémom totiž môže byť príliš prudká vegetatívna reakcia. Začnite po menších dávkach. Máte strach hovoriť pred ľuďmi? Potom najhoršie čo môže byť je hovoriť na nejakej prednáške. Spravte si plán, ako to dosiahnete. Začnite krátkymi rečami pred malým "publikom" pár kolegov. Postupne zväčšujte okruh. Robiť presne to, čoho sa bojíte môže strach úplne odstrániť. Až tak, že zostane len celkom normálna miera miernej trémy.
6. Zmena prostredia, alebo ľudí. Možno vyhodnotíte, že sa nachádzate v kolektíve, kde jeden, alebo viacero ľudí systematicky zráža sebavedomie ostatným. Je to bežný jav, napríklad, ak je v kolektíve manipulátor, alebo človek akého by sme označili za hysterickú osobnosť. Jeden taký človek vie znechutiť život mnohým. Vždy, keď sa dá, vyhýbajte sa mu. Ak ste v kolektíve, kde je zlá nálada, zmeňte taký kolektív. Presťahujte sa, zmeňte pracovisko. Veľmi pravdepodobne bude odrazu všetko v poriadku. Iba ak by všetko pokračovalo aj s inými ľuďmi. To je potom signál, že vy sami asi nevedomky niečím ľudí provokujete k reakciám, ktoré potom situáciu ešte zhoršia. V takom prípade je namiesto sťahovania lepšie konzultovať vec s psychológom.

Pomocou podobných techník sa dajú dosiahnuť zmeny.

Bonus na záver

Jeden tip ešte pred záverom článku. Je z kategórie robenia presného opaku, než by sme chceli. Ak máme nízke sebavedomie, spravila nechceme, aby o tom ktokoľvek vedel! Tento strach potom drží celý proces v pohotovosti.

Spravte presný opak. Ak máte strach prehovoriť, povedzte že máte strach prehovoriť. Alebo podajte druhému papier na ktorom bude napísané "nehnevajte sa, mám strach hovoriť, mám nízke sebavedomie". Zdá sa vám to brutálne? A že vás vysmejú? Nevysmejú vás.

Ľudia sú väčšinou mimoriadne ohľaduplní, ak pochopia, že ste im prezradili svoj problém úprimne. Kým sa budete tváriť že je všetko normálne, ale máte trému, tak si na vás každý zgustne. Ak ale poviete že máte trému, už odrazu nie je na čom si zgustnúť. Stojí tu pred nami človek, ktorý s nami hovorí úprimne a otvorene o svojom probléme. Na takého bude ďalej "útočiť" len necitlivý, alebo hlúpy človek.

Čiže ak sa druhým priznáte s problémom, absolútna väčšina z nich sa pokúsi nejako vám pomôcť. Možno neúčinne (nevedia čo robiť) ale budú k vám citlivejší a to vám dá šancu zaradiť sa medzi nich a tým sa môžu stratiť mnohé z pocitov menejcennosti.

No a ak by sa vám niekto začal po priznaní posmievať, alebo vás "zrážať", máte jasnú informáciu: blbec predo mnou.

Pozrite si aj tieto články: