Máte právo na kompliment!

Mnoho ľudí nevie prijať ani len kompliment, uznanie, darček, ocenenie. Ak sa na nich niekto usmeje, cítia pritom rozpaky. „Ten úsmev patril naozaj mne?“

Ak si nedôverujeme, ak sami seba neuznávame, podceňujeme sa, potom je logické, že nevieme prijať prejavy uznania, ocenenia ani od iných ľudí. Neveríme, že si ich zaslúžime. Ak nám ich niekto poskytne, okamžite máme potrebu revanšovať sa, pretože máme pocit dlhu.

  • Ak sám seba uznávam a považujem sa za milého človeka a niekto mi daruje drobnosť, poteším sa a príjmem ju s vďakou.
  • Ak sám seba neuznávam a dostanem darček, mám pocit, že som ho dostal neprávom. A tak to chcem človeku, ktorý ma obdaroval, niečím vynahradiť. Aj jemu kúpim darček, aby nebol v strate…

Človek s nízkym sebavedomím nevie prijať ani peniaze. Preto sa takým ľuďom zvyčajne nedarí, ak majú niečo predávať.

Taký človek vám poskytne službu, alebo ponúkne na predaj tovar. Avšak je mu nepríjemné zapýtať si za to primeranú cenu. Radšej bude pracovať hlboko pod cenu, pretože sám sebe neverí. A tento pocit potom premietne aj na svojích zákazníkov. Bojí sa zapýtať si viac peňazí. Bojí sa odmietnutia.

To je praktická ukážka, ako nízke sebavedomie môže ovplyvniť ekonomickú situáciu jednotlivca i rodiny. Zamestnanec, ktorý si sám neverí, nikdy nepôjde žiadať o zvýšenie platu. Uspokojí sa s nízkou mzdou a zlým pracovným miestom. Prečo by nie? Neverí predsa, že by on azda zohnal aj lepšie… Neverí, že by mu niekto mohol veriť.

Možno práve cvičením pri čítaní a prežívaní afirmácií si môžete povoliť pocit, že ste človek, ktorý si zaslúži uznanie, úctu, dar, obdiv. Povoľte si uznávať samého seba. Súhlaste so sebou. Oceňte sa. Pamätajte, že platí:

  • Ťažko vám budú druhí veriť, ak neveríte sám sebe.
  • Ťažko vás budú mať druhí radi, ak sami seba nenávidíte.

Afirmácie sú pozitívne tvrdenia, ktoré potrebujú priestor a čas vo vašich myšlienkach. Radšej venujte pozornosť takýmto krátkym príjemným predstavám, ako by ste venovali čas a pozornosť svojim zlyhaniam, trápeniu, problémom. Namiesto bičovania samého seba tvrdením „aj toto som zbabral“ si radšej opakujte „som schopný“.

Pozrite si aj tieto články:

Komentáre k článku: Máte právo na kompliment!

  1. tika 7. marca 2011

    Problém s peniazmi je presne môj problém. Ked nieco robim, snazim sa to urobit, ako najlepsie viem a vidno vysledky, kvalitnu dobru pracu, ktorej som si vedoma. Ale furt ma prenasleduje pocit, ze ked si za nu vypytam to, coho je hodna, ten druhy mi nezaplati.
    V poslednom case to riesim tak, ze si poviem: „ale co, zariskujem, poviem sumu a len cakam, ci to vyjde alebo nie“. Ale ten neisty pocit, stale zostava. Co s tym? Nejake konkretnejsie rady pripadne skusenosti?

  2. Miro Vesely 7. marca 2011

    Možno treba o cene začať hovoriť skôr, než sa práca vykoná.

    Ak si zapýtate čoho je hodná a nedostanete zaplatené, tak to nie je veľmi dobré. Potom by som to považoval za signál, že treba poslúžiť prácou niekomu, kto to dokáže oceniť.

  3. tika 8. marca 2011

    Dakujem za odpoved. Pomohla.
    Este jedna vec: mna napriklad nebavi, ked sa mam o cenu svojej prace „handlovat“. Velmi casto s tym druha stranka zacne. Ja sa pridam, ale dlho nevydrzim, z mojej strany to potom konci len nejakou asertivnou formulkou. Taketo dohadovanie mi nie je prijemne a nemam bunky obchodnika.

  4. Miro Vesely 8. marca 2011

    Cena práce je zvyčajne určená na základe nejakej kalkulácie. Handlovanie chápem ako pokus klienta získať tovar lacnejšie. OK, prečo nie? Ale čo on dá vám za to, že chce menej platiť? Dlhší tremín? Väčší objem zakázok? Potom sa dá rokovať. Pokiaľ vám chýbajú obchodnícke zručnosti, odporúčam vám osobný koučing, alebo obchodnícky tréning. Mrknite na http://www.edwell.sk, alebo na iné firmy, ktoré poskytujú takéto služby.

  5. kri 21. septembra 2012

    zdravim. nie velmi suhlasim s tym, ze clovek co si nepyta viac penazi ma nizke sebavedomie. som presvedceny o tom, ze nie je namieste takto generalizovat. mozeme to s pokojnym svedomim reinterpretovat ako velku doveru v seba sameho a vo svoje schopnosti a, ze tymto sposobom jednania sa dokazem o seba postarat aj v buducnosti.
    .
    dokonca taketo jednanie je aj biznis strategiou. vyuzivaju ju dnes mnohi a od davnych vekov tak cinili aj zidia. ti pravidelne na zaciatku svojho podnikania podliezali trhove ceny, nasledne ovladli trh a mohli potom pracovat s cenami. je to cele o ziskani si dovery.
    .
    mozete raz dvakrat zapytat vela, ale tym moze dojst k ramcovaniu zakaznikov a vy o tych co nemaju prilis vela penazi, aby si mohli s vami dovolit obchodovat castejsie tak o tych pridete. je to jednoduche, bud budete robit biznis v kratkodobom horizonte, kde pri mensej krize a poklese dopytu pojdete do krachu, alebo v dlhodobom horizonte a prezijete vdaka tomu aj krizove obdobia.
    .
    cena prace je urcovana ponukou a dopytom, ako vlastne vsetky ceny. obe strany kalkuluju, lebo obe sa snazia o to, o co sa snazi kazdy clovek – o zisk, ci uz materialny, alebo dusevny, alebo oba druhy. ide o zisk.

Pridajte komentár: