4 kroky, ako si zlepšiť pocit šťastia

Šťastie. Je to dôležitý pocit. Jeho nedostatok zníži kvalitu života. Dlhodobý pocit frustrácie môže ublížiť zdraviu. No ani prebytok pocitu šťastia nie je ideálny. Môže viesť ku stagnácii.

Len pre istotu zopakujem, že hovoríme o pocite šťastia, nie o šťastí ako takom.

  • Šťastie (v zmysle náhoda) je, ak nájdeme na zemi bankovku. Alebo ak sa do vašej blízkosti prisťahujú susedia, ktorí sa ukážu ako milí ľudia s ktorými si vytvoríte priateľstvo.
  • Pocit šťastia môžeme mať bez ohľadu na situáciu, v akej sa nachádzame. Po dlhej ceste púšťou bez vody nás naplní radosťou a pocitom šťastia aj pohár špinavej vody. Ten istý pohár by nás v strede Európy možno odpudzoval.

Pocit šťastia – čím silnejší, tým zriedkavejší

Pocit šťastia v nejakej intenzívnejšej podobe zažívame len málokedy. Je to emócia, ktorá nevydrží dlho. Je viazaná na chemické procesy v mozgu. Čím intenzívnejšia radosť, tým kratšie vydrží.

Pocit šťastia však môže byť aj komorný. Najmä ak si uvedomujeme, že práve akýsi emočný „neutrál“ je nielen stavom pokoja a vlastne aj šťastia. Keď je všetko v poriadku, všetko O.K. To sú chvíle, kedy je nám príjemne aj keď v tej chvíli si to často ani neuvedomíme.

Pocit šťastia záleží na tom, aké máte hodnoty

  • Niekto ako dôležitú hodnotu má pokoj. Ten bude asi zažívať svoje chvíle šťastia s rodinou, keď je všetko ako má byť.
  • Iný záujemca o pocit šťastia ho bude zažívať s pomocou adrenalínu. Možno jeho životným snom je zažívať vzrušujúce veci. Vrhať sa s padákom, lietať vo výške, ísť na doraz.

Práve preto môžu byť mnohí ľudia spokojní v situácii, v ktorej iní trpia.

Pocit šťastia môže a nemusí byť adekvátny

Ešte pár slov k tomu, že tieto pocity sú vecou chémie v mozgu. Tu a tam sa stane, že niekto zažíva eufóriu, ale nemá na to objektívne žiadny dôvod. Stačí na to práve umelé dráždenie určitého centra v mozgu. Alebo použitie psychoaktívnej látky. Alebo duševná porucha.

Práve tieto poruchové situácie nám o šťastí vedia povedať viac, než zložitá situácia v normále. Kým totiž telo funguje normálne, je to zložitý, komplexný proces. Až jeho narušenie zvyčajne zjednoduší fungovanie.

Ak vieme navodiť zážitok eufórie či šťastia umelo, stojí za to skúmať aj ten prirodzený pocit. Vzniká totiž paradoxná situácia. Každý z nás chce čo najviac zažívať takéto príjemné pocity. No akonáhle ich dosiahneme, u niekoho to môže viesť aj ku stagnácii.

Pravdepodobne práve preto je náš mozog zariadený tak, že pocit spokojnosti pridlho nevydrží. Robili sa pokusy so zvieratami. Ak si mohli páčkou regulovať pocit šťastia, nerobili nič iné, len to opakovali. Do podobnej špirály sa dostávajú aj ľudia používajúci rôzne drogy. Navodia si zmenu vedomia a to sa im zapáči tak, že to chcú zopakovať. A je z toho bludný kruh.

Snaha opakovať si pocit šťastia bráni rastu

Keby sme nemali takúto poistku, boli by sme dávno vyhynuli. Po dobrom jedle, alebo po sexe musí pocit spokojnosti rýchlo odoznieť. Inak by bol pračlovek – akokoľvek v tej chvíli šťastný – priveľmi ohrozený.

V dnešnej dobe už ohrozenie nie je tak priamočiare. Žijeme v relatívnom bezpečí a ak niekde zostanete aj celé hodiny, nemusíte vlastne vôbec „dávať pozor“.

To je príjemné. Veľmi často to potom ale môže viesť k mylnému vyhodnoteniu. Stačí, aby ste si zaistili príjemný príjem peňazí. Taký, ktorý vnímate ako dostatočný. V tej chvíli veľa ľudí nadobudne pocit spokojnosti. Užívajú si svoje možnosti, po večeroch sa bavia a odpočívajú. Dá sa povedať, že žijú šťastný život.

Limituje ich práve vlastná predstava, že dosiahli cieľ. To spôsobí, že prestávajú ďalej na sebe pracovať. Je fajn odpočinúť si a po večeroch sledovať televízor.

Žiaľ, dnešná doba prináša nové riziká. Za pár rokov sa môže tak zmeniť trh práce, že môžete stratiť svoju pozíciu. Ak dnes platíte za skúseného zamestnanca, zajtra môže prísť zo školy nový človek, ktorý vaše znalosti už dávno považuje za zastarané. Ak ste pár rokov stagnovali, nemusí sa vám podariť dohnať to, čo sa dialo vo vašom odbore. Najmä v oblasti IT sa dejú tak veľké zmeny, že ak vypadnete z vlaku, na ďalší už nemusíte vedieť nastúpiť. Ak áno, určite to už bude iný vlak.

Nebezpečné sú predovšetkým také situácie, ktoré bežia automaticky. Ak váš príjem záleží napríklad na predaji produktu, ktorý sa uchytil. Alebo vybudujete eshop, ktorý od istej chvíle už zarába s relatívne malou námahou – rutinnú prácu robia zamestnanci. Alebo prenajímate nehnuteľnosť, ktorá vás slušne uživí.

V takej chvíli by bolo najrozumnejšie venovať sa hneď niečomu novému. Vyvinúť nový produkt, starať sa o spokojných zákazníkov, alebo sa vzdelávať. Jednoducho využiť získaný časový priestor na zlepšenie a vývoj. Voči tomu však často stojí naše pohodlie. Ak nie je na nás vyvíjaný tlak, veľa ľudí sa podľa toho aj zariadi. Tlak nás ženie k lepším výkonom. Bez tlaku a s pocitom pohody často nastane stagnácia.

  • Riziko straty práce nás nabáda pracovať prvotriedne.
  • Neistota v novom partnerskom vzťahu z nás robí lepších a milších.

Akonáhle riziká oslabnú, oslabne aj motivácia niečo robiť.

  • Ak máme pocit bezpečia na pracovnom mieste, ochabne pracovný výkon a robíme len to nutné. Spohodlnieme.
  • Pár rokov po sobáši sa už nemusíme partnerke dvoriť. V duchu porekadla "načo bežať za autobusom, v ktorom sa už veziem?"

Je to ľudské a prirodzené. Ak sme niečo chceli dosiahnuť, možno sme po tom túžili. No keď to už máme, nedá sa už po tom túžiť. To však v nás nevypne pocit túžby! Tá sa len zameria na iný predmet, alebo cieľ.

Toto nedorozumenie vlastne vytvorilo aj konzumnú mániu. Marketing vytvára túžbu niečo vlastniť, kúpiť. Reklama nás učí, že túžba sa dá uhasiť nákupom. No po nákupe túžba neuhasne. To čo sme kúpili je už naše a teraz už túžime po príslušenstve, novšej verzii, alebo po niečom inom. Je to neuhasiteľný smäd.

Buváme na vavrínoch

Aj porekadlo "zaspať na vavrínoch" je veľmi presným vyjadrením veci. Stáva sa to pričasto. Dosiahnete skvelý výsledok. Všetci by čakali, že nabudúce to bude ešte lepšie. Ale nie! Majster zrazu začne stagnovať. Z tohto pohľadu je teda pocit šťastia a spokojnosti vlastne aj dosť nebezpečný. Ak nemáte náturu, ktorá vás pudí ďalej konať a bojovať, hrozí, že dosiahnutie spokojnosti vás môže zastaviť.

Preto je dobré často si len tak pracovne preskenovať svoj život. Klaďte si otázky ako napríklad:

  • Ste spokojní? Je to stav, ktorý vám vydrží dlho?
  • Čo by mohlo vašu spokojnosť ohroziť?
  • Je niečo, čím by ste mohli svoju pozíciu upevniť?
  • Je možné niečím vytvoriť nové zdroje spokojnosti aj do budúcnosti?
  • Neohrozuje vás spokojnosť napríklad tým, že stagnujete?
  • Venujete sa rozvoju svojich vedomostí, zručností, alebo vzťahov?

Týmito otázkami môžete priebežne kontrolovať, čo sa s vami deje a hlavne predpovedať, čo sa diať bude.

Pocit šťastia súvisí aj s peniazmi a zdravím

Čím menej peňazí máte, tým menej spokojnosti môžete zažívať. Neplatí to univerzálne. Aj človek vo veľmi zlej situácii môže byť pomerne spokojný. Je to dané tým, že človek sa dokáže časom prispôsobiť aj tvrdým podmienkam.

  • Ľudia, ktorí nemajú niektorú končatinu, alebo sú hluchonemí môžu prežívať pocit šťastia.
  • Chudobní takisto môžu žiť pomerne spokojný život.

To však hovoríme o tom, že človek sa adaptoval aj nevýhodnú situáciu. Nemá na výber a tak rezignoval v očakávaniach.

  • Pokiaľ ste zdraví, je preto výhodné zdravie si chrániť.
  • Ak môžete, zaistite si peniaze čo najefektívnejšie.

Prvý bod netreba veľmi vysvetľovať. Chorý človek má príliš málo možností. Je to nevýhodná pozícia. Druhý bod už možno ovplyvniť môžete. Ukázalo sa, že ako sa dvíha príjem, dvíha sa aj celkový pocit šťastia a spokojnosti.

Viac peňazí znamená menej problémov pri rozhodovaní o celkom bežných veciach – čo kúpiť, kam a ako ísť, čo si obliecť a ako bývať. Ak v bežnom živote „nemusíte pozerať na peniaze“, značne to zvýši pocity vašej spokojnosti.

Existuje akási „magická hranica“. Niekde na úrovni príjmu 3 až 4 tisíc eur mesačne sa to totiž zastaví. Potom už vyšší príjem nezvyšuje celkový pocit spokojnosti. To je totiž čiastka, ktorá sa dá použiť aj pomerne márnivo a pritom ešte nemusíte počítať dni do výplaty. Pre bežný život však nespraví rozdiel, či zarábate 5 alebo 7 tisíc.

Naopak pri vyšších príjmoch už môžu nastať nové problémy. Kam s peniazmi? Ako ich chrániť pred zlodejmi, alebo daňovákmi? Pred infláciou?

  • Je lepšie riešiť problém čo s veľa peniazmi, ako problém, čo budem jesť.
  • Ale je dobré vedieť aj to, že veľký majetok niekedy môže človeka doviesť aj do pocitu strachu.

Vo výsledku potom vlastne život bohatého nemusí byť vždy len veselý a šťastný, ako by sa zdalo. Samozrejme, toto sú skôr zriedkavejšie prípady. Väčšinou platí, že s veľkým majetkom je to lepšie. Veľa bohatých ľudí je spokojných aj s problémami, ktoré majetok prináša :-)

Poďme do záveru

Pocit šťastia teda nie je celkom priamo závislý na okolnostiach. Vďaka tomu sa človek dokáže prispôsobiť aj ťažkým, alebo zúfalým podmienkam a nezblázniť sa.

Na druhej strane psychická, ekonomická a sociálna pohoda môže navodiť pocit šťastia. Jednoducho ak tieto tri faktory máme v živote ošetrené k našej spokojnosti, sme šťastní.

  • Zrelosť človeka sa prejaví práve tým, že ak niektorý z faktorov nie je v poriadku, dokáže to buď riešiť, alebo sa tomu prispôsobiť.
  • Zrelosť človeka však zároveň signalizuje aj situácia, že v stave pohody nezaspí na vavrínoch. Aj keď nemusí, bude na sebe ďalej pracovať.

Dá sa teda povedať, že šťastie je synonymom slova zdravie. Aspoň tak to vnímam ja. Ak zdravie definujeme ak stav bio-psycho-sociálnej rovnováhy, tak výsledkom je spokojný človek. Je zdravý, dobre začlenený v spoločnosti a psychicky v pohode. Nemusí to nutne byť milionár, ale určite ani žobrák. Na predstavu "šťastného žobráka" je dobré rýchlo zabudnúť. Je to výmysel a racionalizácia tých, čo nemajú peniaze a snažia takými rozprávkami zmierniť svoju biedu. Ak s týmto konceptom aj vy súhlasíte, potom vieme formulovať aj postup, ako dosiahnuť stav pocitu šťastia.

  1. Postarajte sa, aby vaša telesná schránka bola v čo najlepšom stave a poriadku. Netreba, aby ste boli dokonalí. Oplatí sa však aspoň trocha dbať o vlastné telo. Nefajčite, nepite, dobre sa stravujte a hýbte. To by malo privodiť stav slušnej kondície. Tá má vplyv na to, že s bežnými vecami nemáte žiaden problém.
  2. Postarajte sa aby vaša duševná plnka (ak telo je schránka, tak psychika je plnkou) bola tiež v pohode. Oplatí sa všeličo vedieť, mať pestré zručnosti. Mimoriadne prospešné je zvládať komunikáciu. Ak sa necítite v pohode, konzultujte to s priateľmi. Keby nevedeli poradiť, tak s lekárom. Priveľa ľudí sa trápi zbytočne vecami, ktoré sa dajú riešiť.
  3. Z predošlých dvoch bodov sa dá vytvoriť sociálna pohoda. Posilňujte a uprednostňujte vzťahy s príjemnými ľuďmi. To sa týka aj rodiny. Vaše postavenie v spoločnosti významne posilňuje pocit spokojnosti. Preto je dobré mať vzťahy v poriadku.
  4. Zaistite si zdroje čo najefektívnejším spôsobom. Ak sa dá, lepšie je pracovať kratšie ako dlhšie. Radšej mať viac peňazí, ako menej. Z týchto samozrejmostí potom zostavte svoj kariérny plán. Či už ste zamestnanci, alebo podnikáte.

V živote odporúčam nepristupujte na všetky kompromisy. Vo všetkom je potrebné nájsť nejakú mieru kompromisu. Ale niektoré oblasti je lepšie nastaviť optimálne, nie krízovo.

  • Partnerstvo.
  • Práca.
  • Vzdelanie.
  • Priatelia, rodina, známi.

Tam je lepšie ísť do čo najmenších kompromisov. Ak vám niekto, alebo niečo nevyhovuje, riešte to. Inak hrozí, že ľudia, s ktorými ste denne v komunikácii sú problémoví. To vás bude stále zaťažovať a vyčerpávať. Ak niekto alebo niečo tak intenzívne bude odsávať vašu energiu, odsaje vám zo života aj pocit šťastia.

Pozrite si aj tieto články:

Pridajte komentár: