Svet je inštitucionalizovaný…

Nie všetko sa dá robiť doma, na vlastnú päsť. Veľa ľudí pracuje a bude pracovať v inštitúciách ako školstvo, zdravotníctvo, veda, úrady. Vo väčších firmách. V štátnej správe. To všetko sú inštitúcie, bez ktorých je ťažké predstaviť si dnešnú spoločnosť. Potrebujeme ich.

Pošta, železnica, priemysel, továrne, bane, úrady, agentúry. To všetko tu je a nejaký čas ešte bude. Pokiaľ ste svojou profesiou, či kariérou zviazaní s takýmto zamestnaním, bude dosiahnutie vášho osobného finančného úspechu asi ťažšie. Inštitúcia vám totiž dá určitú zábezpeku. No to, čo vám dá v zabezpečení, vezme vám zo slobody.

Pracovný pomer vám dá určitú istotu práce – prácu pre vás bude hľadať a určovať zamestnávateľ. Vy máte istotu v podobe zamestnania.

• No táto istota vám berie časť slobody. Musíte chodiť do práce či sa vám chce, alebo nie. Vopred viete povedať, aká to bude práca.
• Dostávate síce plat, ale len toľko, aby ste neodišli.

Niečo za niečo. Inštitúcie majú určitú štruktúru a pravidlá, ktoré sa spravidla nedajú zmeniť. Nie z pozície zamestnanca. V prípade, že ste súčasťou takejto štruktúry, ste ňou do veľkej miery viazaní – až zviazaní – na určitej pozícii, ktorú budete v čase len dosť ťažko meniť.

Ako príklad si môžete predstaviť zdravotnú sestru u lekára. Jej práca je dôležitá. Ak sa však pozriete na možnosti jej profesijného rastu, spokojnosti, či platových podmienok, často je značne limitovaná práve tým, že pracuje v tomto povolaní. Na začiatku kariéry možno zarobí 500 eur, možno menej. Ak sa bude veľmi činiť, možno sa po rokoch prepracuje na vyššiu pozíciu. Možno zarobí 1 000 eur. No v prípade, že by chcela mať podstatne vyšší príjem, napríklad, 10 000 eur za mesiac, ako zdravotná sestra na to nemá šancu.

Práca v inštitúciách je povolanie, alebo až poslanie. Mnoho lekárov, vedcov, učiteľov, policajtov a ľudí na iných pozíciách rozumejú tomu, že vykonávajú významnú a spoločensky užitočnú prácu. Svoje povolanie vykonávajú radi a napĺňa ich uspokojením, že vďaka ich práci je náš svet možno bezpečnejším miestom. Žiaľ, akokoľvek sa zhodneme na tom, že títo ľudia vykonávajú dôležitú prácu, ich mzda tomu zvyčajne nezodpovedá. Namiesto seriózneho príjmu majú učitelia, vedci, sociálni pracovníci žalostne malé platy.

Poviete si možno, že peniaze nie sú všetko. To je pravda. Sú tu aj iné hodnoty. Rodina, kultúra, zdravie, kondícia, umenie, vzťahy… Je toho naozaj dosť.

Čo ak je naša zdravotná sestra z príkladu zároveň slobodná matka, ktorej dieťa je na bezlepkovej diéte? Čo ak táto zdravotná sestra má imobilných rodičov na penzii, ktorí vyžadujú trvalú starostlivosť? Ako sa o svoju rodinu postará zo sestričkovského platu? Obávam sa, že to bude život blízky chudobe. Z pozície biedy bude len ťažko vnímať tie vyššie hodnoty, ktoré sú viac, než peniaze. Peniaze nie sú všetko – ak ich máte dosť. No ak chýbajú, všetko je problém.

Pár peňazí navyše sa jednoducho zvykne hodiť. Mať viac peňazí nemôže byť hlavným cieľom životného úspechu. No oplatí sa hľadať cesty k dôstojnému finančnému príjmu, ktorý umožní aspoň o trocha viac, než len prežívať. Človek nemusí byť lakomý mamonár, ak chce viac peňazí. Väčšina ľudí chce lepšie zabezpečiť svoju rodinu. Kúpiť jedlo, šaty, zdravotnú starostlivosť, zaplatiť nájomné… A keby niečo zostalo, tak si odložiť na penziu. Alebo splniť si nejaký sen. Na to všetko treba peniaze. V potravinách nezaplatíte pocitom z dobre vykonávanej a spoločensky prospešnej práce.

Je to kruté, ale doba sa zmenila. Pred 100 rokmi bolo bežné, že z rodiny pracoval muž. Pred 60 rokmi začali pracovať aj ženy. V súčasnosti si často obidvaja manželia hľadajú druhé zamestnanie a k tomu sú ešte aj zadlžení. Čo sa to deje? Že by tie výdobytky civilizácie boli také drahé? Byt, auto, televízor, chladnička, fotoaparát, počítač a desiatky iných prístrojov, ktoré žerú energiu. Mnoho iného vybavenia, šiat, nábytku. Prívod energie, vody, tepla. Tok zábavy a informácií cez drôty či papier – to všetko si hromadíme v bytoch. Je toto hromadenie príčinou, že všetci z rodiny pracujú a stále to nestačí?

Neviem. Problém je niekedy možno aj v tom, že ľudia nevidia inú možnosť ako byť zamestnaní. Nevedia si predstaviť iný spôsob príjmu, ako výplatu. Nemajú názor na to, či život, ktorý žijú je správny, alebo nesprávny. Neskúmajú iné príležitosti. Vyštudujú, zamestnajú sa niekde a hotovo, potom už vykonávajú prácu, na ktorú sa kvalifikovali.

Pokúsim sa nabádať vás, aby ste sa skúsili rekvalifikovať. Aby ste skúsili zabehnuté veci robiť inak. Niekedy sa to oplatí. Kým totiž robíte to, čo vždy, plníte určitú rolu. Sme a robíme zvyčajne to, čo sa od nás očakáva.

• Lekár má liečiť.
• Spevák spievať.
• Čašník obsluhovať.
• Predavač ponúkať.

Ak k vám príde na návštevu človek, o ktorom viete, že je kúzelník, budete očakávať, že vám predvedie aspoň jedno kúzlo. Keby vám namiesto toho rozprával o investičnom portfóliu, obligáciách, opciách a o realitách, asi by ste sa cítili čudne. Si kúzelník, tak kúzli. V podobnej schéme očakávaní žijeme aj sami so sebou. Ste vodoinštalatér?

Očakávate od seba, že sa budete živiť opravami rúrok, vodovodov a splachovačov. Predpokladáte príjmy vodoinštalatéra plus-mínus toľko, čo majú aj iní „vodári“. Obliekate sa ako remeselník. Stretávate sa s remeselníkmi. Predpokladáte určitú pracovnú dobu typickú pre vaše remeslo. Ako remeselník sa už nepotrebujete veľmi učiť niečo nové. Môžete očakávať aj podobné pracovné úrazy… Jednoducho, ako remeselník budete mať život remeselníka. So všetkým, čo k remeslu patrí. S dobrým aj zlým. Práve toto očakávanie však môže byť hlavným problémom, ktorý stojí v ceste zmenám, pretože podľa týchto očakávaní sa aj budete správať. Asi si vôbec nepoložíte základné otázky:

• Oplatí sa mi, že som remeselník?
• Zaistí mi remeslo dôstojný život a penziu?
• Zabezpečím ako remeselník svoju rodinu?
• Čo iné ako remeslo by som mohol a vedel robiť?

Ak väčšina ľudí z profesie ktorú vykonávate zarába napríklad okolo 1 000 eur a vy zarobíte 1 300, môžete sa cítiť veľmi úspešný. Ako však bude takýto váš úspech hodnotiť človek s príjmom 10 000 eur? Vy aj on pritom možno pracujete rovnaký počet hodín. Čo si stanovíte za úspech? Čo od seba očakávate? Čo si povolíte?

• Jana bude vďačná, ak za hodinu upratovania dostane 3 eurá.
• Fero by upratovať nešiel, pretože je programátor. Je spokojný, keď za hodinu zarobí 10 eur.
• Dana je manažérka a bude spokojná s príjmom 20 eur na hodinu.
• Martin je podnikateľ. Každú hodinu má príjem 40 eur bez toho, aby pracoval. Raz vykonal prácu a tá mu generuje pravidelný príjem.

Sú mimoriadne veľké rozdiely v tom, koľko zarábame. Aj v tom, ako zarábame. Ak je Jana mentálne retardovaná a nedokáže vykonávať inú prácu, je to smutné. Potom je pre ňu upratovanie asi vhodná práca. Ale neraz vidíme upratovať ľudí so stredoškolským vzdelaním. Vysokoškolských študentov. Čo to znamená? Povolili si svoj čas vymieňať za málo peňazí. Nevedia si predstaviť, ako inak by si mohli zarobiť. Neskúmajú, či by sa nedalo nájsť lepšie platené miesto. Diskvalifikujú tak samých seba na úroveň mentálne retardovaného človeka. Za pohodlie pri zvážení svojich možností a schopností zaplatia nízkou mzdou a masívnou stratou životného času. Povolili si pracovať za málo. Nevážia si svoj vlastný čas, neveria si.

Ak sa uspokojíte s málo plateným miestom, miniete veľa času na vykonávanie zle platenej práce. O to sa zníži vaša šanca, že si zlepšíte svoje možnosti. Výhodnejšie by bolo pár hodín zle platenej práce oželieť a venovať ich účinnejšej forme získavania peňazí.

Ak ste učiteľom a za cieľ si postavíte, že sa chcete stať riaditeľom školy alebo školským inšpektorom, môže byť značne problematické, ako to dosiahnuť. Je to práca na mnoho rokov s neistým výsledkom. Takýto úspech totiž záleží na mnohých iných okolnostiach a ľuďoch. Menej na vás. Ak sa v pyramídovej štruktúre organizácie chcete prepracovať až na špičku, môže to byť ťažké. Chcete sa totiž prebojovať na pozíciu, o ktorú má záujem priveľa iných ľudí. Chcete pozíciu na ktorú sa neraz dostávajú ľudia cez úplatky, politickým rozhodnutím, alebo intrigami. Nikdy si nebudete istí pravidlami hry na kariéru. Čím lukratívnejšia pozícia, tým brutálnejšie budú pravidlá, tým viac podrazov môžete očakávať. Chcete sa takého boja zúčastniť?

Snaha dosiahnuť úspech v kariére často ľudí premení na takzvaných karieristov. Z príjemného človeka sa stane ľúty a vypočítavý bojovník. Málokto má rád ľudí, ktorí sa pomocou širokých lakťov chcú predrať v dave na lepšie pozície. Žiaľ, v svete kariéry, firiem a organizačných štruktúr je to bežný jav. Čo spravíte, ak zistíte, že ste celé roky usilovne pracovali a vaše povýšenie zmarí niekto pomocou úskokov, intríg, úplatkov či klebiet? Časom zistíte, že v danej inštitúcii sa vám možno čestne nepodarí dosiahnuť úspech vôbec. Ako sa budete cítiť? Koľko rokov ste čakali na toto zistenie? Ostanete?

Niektoré práce sa dajú vykonávať len v inštitúciách. Ak chcete robiť vedecký výskum, byť zdravotnou sestrou, či univerzitným profesorom, spravidla to znamená, že sa musíte prispôsobiť podmienkam a pravidlám v týchto organizáciách, či štruktúrach. Musíte jednoducho prevziať tú prácu aj s pravidlami hry, s dôsledkami, s platom, aký sa ponúka, s kolektívom. Nemôžete tam ovplyvniť výšku svojej mzdy, kariérny postup, pracovnú dobu, či vyberať si kolegov.

Možno namietnete, že je lepšie robiť radšej zadarmo to čo ma baví, ako za veľké peniaze to čo ma nebaví. S týmto tvrdením vcelku súhlasím. Ale potom musím akceptovať aj dôsledky – menej peňazí. Je možné, že neskôr sa z dobre odvedenej práce stane zaujímavá kariéra. Stáva sa to. V tejto knihe by som vás však rád vyprovokoval k nápadom, ako by ste mohli robiť to, čo viete, to, čo vás baví a dostať za to viac peňazí, než len málo.

To však väčšinou znamená vykĺznuť z pohodlia zamestnania a začať uvažovať skôr podnikateľsky, komplexne. A znova sa dostanete k úvahám o tom, čo je v živote dôležité. Naozaj sú významnejšie hodnoty, ako peniaze.

Pozrite si aj tieto články: