Naliehavé nič

Sledujete dianie okolo seba? Správy? Televíziu? Čítate noviny? Takýto mix informácií je zaujímavý, akurát vám nepridá do života nič užitočné. Mnoho ľudí má pocit, že treba sledovať „čo sa deje“. No je to len ilúzia. Správy nereferujú o tom čo sa deje, ale o tom, čo udrží sledovanosť. Preto sú plné šokujúcich správ, škandálov, tragédií, násilia. To pôsobí naliehavo a závažne. Divák má pocit, že bez týchto informácií nemôže existovať. No tieto informácie ho len utvrdzujú v tom, že svet je natoľko nehostinné miesto, že vo svetle týchto faktov nemá zmysel o čokoľvek sa snažiť.

Skúste sa popýtať penzistov, čo vám povedia „o svete“. Poctivo sledujú správy a tak vám povedia, že tento svet je miestom plným grázlov, podvodníkov, darebákov a politikov. A podľa toho sa aj správajú. Preto vám odporúčam, aby ste úplne vylúčili sledovanie informácií z televízie, novín a rádia. Nebojte sa, o nič významné neprídete. To dôležité sa k vám vždy dostane.

Nie som sám, čo jednoducho vôbec nesledujem správy. Nepotrebujem sa zúčastniť hodiny pumpovania zlosti do občanov, ktorá sa začína o 19:00 a končí o 20:00. Bol čas, keď som správy sledoval a dnes ľutujem, koľko hodín života som tým minul. Je to strata vzácneho životného času. Vážne!

Mozog sa nevie zaoberať naraz viacerými vecami. Môžete myslieť len na jedinú vec. Hotovo. Možno teraz namietnete, že ženy môžu naraz vykonávať viacero činností, zatiaľ čo muži nie. To je pravda. Tu však hovoríme o sústredenom myslení, nie o tom že niekto varí, popritom stráži ryžu, perie, telefonuje s kamarátkou a jedným okom pozerá televízor.

Preto si strážte, čomu venujete pozornosť. Ak venujete 3 minúty sledovaniu správy o havárii, kde auto zrazilo koňa, uvidíte krvavú vozovku a krvavú mŕtvolu. Dosť emotívny pohľad. Pôsobí to závažne, naliehavo. Ale tie tri minúty ste nerozmýšľali o tom, ako by ste potešili niekoho blízkeho. Nerozprávali ste sa s rodinou. Nevzdelali ste sa. Neuvažovali ste, ako si môžete zlepšiť príjem. Len ste pasívne odovzdali riadenie svojho života, životného času niekomu inému. Televízii. Ak sa chcete vyhnúť negatívnemu mysleniu, nemôžete do seba pumpovať bezmocnú zlosť a negatívne pocity.

Niekedy si nahovárame, že sledovanie správ a klebetenie je relaxácia. A relaxovať predsa treba. Hmm. Predstavte si, čo sledovanie negatívnych správ robí s vašimi emóciami. Negatívne a poplašné správy sú čítané naliehavými hlasmi moderátorov. Vyvolávajú zlosť, smútok, bezmocnosť, súcit. Vidíte krivdy, tragédie a vaše telo na tieto správy reaguje najskôr psychicky a následne aj metabolicky. Tupý politik, ktorý rozhoduje o našej budúcnosti v náš neprospech – to je na zlosť. Zlosť…

A už sa vyplavujú do krvi látky typické pri zlosti. To zaťažuje organizmus. Nie je to žiadna relaxácia. Je to stres, informačný smog. Spravodajstvo – či už televízne, alebo novinové – nie je reálnym obrazom sveta. Spravodajstvo je zbierka správ, ktoré prešli prísnou filtráciou. Nenájdete tam priveľa dobrých správ. Naopak šokujúce odhalenia, škandály, tragédie, hlupáci z politiky – to je nám servírované denne. A tak človek by podľa správ povedal, že vo svete vládne korupcia, kriminalita, zlo, katastrofy. To však nie je pravdivý obraz sveta. Správy sú návod na negatívne myslenie.

Tak ako reklamu na prací prášok musíte vidieť 100 krát, aby zabrala, aj v správach budete počúvať všetko zlé opakovane. V pondelok sa niečo stane, v utorok to zopakujú a doplnia nové informácie. V stredu sa už o veci hovorí, ako „o známej kauze“ a do konca týždňa sa bude k tomu vždy niekto vyjadrovať. Zakaždým sa tá správa zopakuje, niekedy aj viackrát za deň.

Vypnite televízor. Nepomôže vám riešiť to, ako by sa mohol váš osobný život v budúcnosti zlepšiť.

• Televízor vám neporadí, čo so sebou. Neporadí vám, ako si zvýšiť kvalifikáciu, zlepšiť vzťahy s priateľmi, zlepšiť si príjem,
• Ale napumpuje vás pasivitou, hnevom a syntetickými emóciami.

Skôr než ho zapnete, zamyslite sa nad svojím životom. Ste spokojní? Ste úspešní? Ak by ste chceli byť lepší, než teraz ste, televízor vás môže na ceste k úspechu len zdržať a odradiť. Ukáže vám, ako sa iným nedarí.

• Spomínate si na rok 2000? Dva roky pred jeho príchodom začali médiá čoraz častejšie pripravovať svet na to, že v roku 2000 bude svetový kolaps počítačov. Že prelom tisícročí môže byť osudný. Každý trocha zorientovaný človek vedel, že sa nič nestane ani s počítačmi. Nebol to ani prelom tisícročí. Ale správy si húdli svoje. A tak sa mnoho ľudí vážne obávalo, čo bude.
• Prechod na euro na Slovensku. Takmer rok ste mohli v televízii počuť, ako sa ľudia boja, ako sa nebudú dať počítať mince. A tak ľudia mali z tejto zmeny zbytočne väčší strach, než treba.

Počúvajte, o čom ľudia hovoria. Často sú to samé negatívne veci. Napríklad žena rozpráva o tom, že vždy, keď príde domov, rozčúli ju jej pubertálny syn. A matka jej tiež vravieva „nevychovala si ho dobre“. Doba je ťažká, niet peňazí, veľké dlhy. Práve číta nejaké materiály, že v roku 2012 je hlásený ďalší zaručený koniec sveta. Neverí tomu, ale čo ak? Má nejaké zdravotné ťažkosti, no lieky veľmi nezaberajú. Aj obezita tu je, ale akosi sa nedokáže donútiť niečo proti tomu spraviť…

Už počúvanie takých rečí je záťaž na psychiku. Negativista je ako upír. Vtiahne vás postupne do sveta myšlienok a predstáv, v ktorom sa vlastne nič nedarí a všetko je márne. Ak tomuto pohľadu venujeme v duchu dostatok času, začneme tým myšlienkovým obsahom postupne veriť.

Skúmajte ich a čoskoro sa začnú vynárať nové a nové dôkazy, ktoré podoprú pocit, že všetci sú zlí a svet ovláda niekoľko jednotlivcov, ktorí na planéte nehorázne zarábajú. A prostý človek tu je bez šance.

Negatívne nastavenie mysle je návyk. Udržuje sa v chode huckaním. Sú to vlny zlosti, ktoré do človeka vstupujú a pod ich náporom sa čierne veci javia ešte tmavšie. O to viac zlosti pocítite. Negativista je v zajatí špirály a nezostane mu nič iné, iba búchať zovretými hánkami do sedadla pred sebou v električke a syčať cez zuby kruté nadávky. Tvár zoštylizovaná do nenávistného gesta.

Na negativizme je nepríjemné to, že mu ľudia podľahnú na základe impulzov z okolia. Negativista vás často vtiahne do svojho čierneho sveta pod rúškom „spravodlivosti“. Pozeráte sa v televízii na reláciu, ako nejakej rodine inštitucionálne ublížili. Je prirodzené, že pohľad na nespravodlivosť vo vás vyplaví pocit nespravodlivosti, túžbu vstať a riešiť to. Ale to už ide iný šot. Babička, ktorú okradli na ulici za bieleho dňa. Kam ten svet speje? Zo všetkých strán sa na vás valia informácie, ktoré ukazujú neprávosti, hrôzu, bezmocnosť, krivdu, tragédiu, bolesť, zúfalstvo. Médiá útočia na to ľudské v nás. Vedia, že väčšina ľudí spozornie, keď sa im ukáže týranie mačiatok, lovenie tuleních mláďat a krutý lov veľrýb. Nuž a ľudia si to vezmú za svoje a papagájujú tieto postoje pri rozhovoroch s rodinou, v práci.

Sme nastavení na prednostné vnímanie negatívnych informácií. Tie sú považované za „seriózne“. Radostné správy, zábava sa často označujú za „jalovú“ zábavu.

• Ak sa skupina ľudí rozohní a debatuje o neschopnosti vlády a parlamentu, majú pocit závažnosti. Označia také stretnutie za užitočné.
• Ak by si namiesto toho rozprávali vtipy, považovali by to mnohí za lacné, plytké. Niektorí možno budú mať pocit straty času.

Faktický výsledok obidvoch stretnutí je rovnaký – nič sa nezmenilo. Rozdiel však je v zážitku.

• Politiku neovplyvníte debatami, ale pri voľbách. Akurát sa napumpujete zlosťou. Len si pozrite nejakú politickú diskusiu v televízii. Zlosť, útoky, úskoky, polopravdy. Bez výsledku.
• Dobrá zábava má svoj význam. Ak sa dokážete na stretnutí zabaviť, potešiť, je to príjemný zážitok. Vyhľadávajte možnosť ako sa naplniť radosťou. Uprednostňujte spoločnosť usmiatych ľudí.

Pozrite si aj tieto články: