Vyrovnávanie sa s nezamestnanosťou

V prvopočiatkoch novodobého vzniku nezamestnanosti sa ľudia s týmto novým faktorom len veľmi ťažko vyrovnávali. Museli si začať zvykať, že už prestáva platiť – budem robiť v tej istej firme (postupne na vyššej a vyššej pozícii) až do odchodu na dôchodok. A to bol veru pre mnohých veľmi krutý poznatok.

Najmä, ak sa už vo firemnej hierarchii dostal po kariérnom rebríčku niekde vyššie a naraz prišiel šok a bolo treba čeliť mnohým, dovtedy nepoznaným skutočnostiam. Človek, ktorý sa náhle a mnoho krát aj nečakane ocitol bez zamestnania prepadal pocitom beznádeje, nepotrebnosti, zúfalstva, bezmocnosti a bezvýchodiskovosti. Je úplne prirodzené, že každý človek má istú obavu pred novými zážitkami a okolnosťami. Netreba sa im však poddávať a za každých podmienok je nutné hľadať východiská a riešenia, ktoré určite existujú. Pri novom zaradení sa do pracovného procesu hrá obrovskú úlohu adaptabilita a flexibilita daného uchádzača.

Čím vyššia, tým lepšie (najmä ak je podporená aj vyšším stupňom vzdelania) a čím nižšia, tým horšie . Úroveň vzdelania, celkové zručnosti (manuálne, technické a iné), jazyková vybavenosť, šikovnosť a v neposlednom rade aj priebojnosť a zdravá dávka sebavedomia má obrovskú podpornú funkciu pri hľadaní si nového zamestnania a uplatnení sa toho – ktorého jednotlivca na trhu práce. Mnohým prepusteným v počiatočnom štádiu vzniku nezamestnanosti sa podarilo bez problémov zamestnať znovu (ak boli dostatočne šikovní), niektorí smelší sa pustili do podnikania, prípadne odišli za prácou do iných zemepisných oblastí, kde sa ešte dokázali bez problémov zamestnať, mnohí však skončili v sociálnej sieti a sú z nich dlhodobo nezamestnaní, ktorí už nie sú schopní ( a možno ani ochotní) svoju životnú situáciu vyriešiť a uspokoja sa s dávkou od štátu vo výške životného minima.

Ako začínala vznikať nezamestnanosť muselo na novovznikajúcu situáciu reagovať aj vedenie štátu. Vznikali úrady práce, prijímali sa legislatívne úpravy tohto nového spoločenského fenoménu. Spočiatku boli tieto pravidlá pomerne veľkorysé a podmienky priznania podpôr dosť benevolentné, postupne však dochádzalo ku korigovaniu jednak podmienok, jednak výšky a doby poskytovania rôznych dávok.

Dôvody vzniku nezamestnanosti po roku 1989

Faktory, ktoré ovplyvňovali mieru a dynamiku vývoja nezamestnanosti od začiatku prechodu slovenskej ekonomiky na trhové hospodárstvo možno zhrnúť do týchto bodov:

• útlmové programy v niektorých priemyslových odvetvia, hlavne v zbrojárskej výrobe, vo výrobe spotrebného tovaru a v baníctve,
• nestabilita politického systému a od nej odvodený nedostatok zahraničných investícií, najmä do oblasti priemyslu,
• nestabilita aparátu štátnej a verejnej správy,
• predchádzajúce obdobia prezamestnanosti, ako dôsledku nízkej produktivity, kvality a organizácie práce,
• priebeh veľkých štrukturálnych zmien v hospodárstve, redukcia správnej réžie podnikov, reorganizácia výrobnej základne,
• rozpad východoeurópskych trhov, problémy s odbytom výrobkov strojárskeho a spotrebiteľského priemyslu,
• spôsob odštátnenia podnikov – protekcionizmus, klientelizmus v procesoch privatizácie a s tým súvisiace problémy platobnej neschopnosti tzv. „tunelovania“ podnikov,
• slabý rozvoj terciálneho sektora,
• nedostatočná podpora malého a stredného podnikania, najmä v oblasti cestovného ruchu ,
• nedostatok zdrojov pre potreby investičnej výstavby,
• transformácia pôdohospodárskeho sektora, spojená s prudkým poklesom najmä nízko kvalifikovaných pracovníkov,
• vysoká zamestnanosť žien a dôchodcov, podmienená nízkou životnou úrovňou rodín a nevyhnutnosťou viacerých zdrojov príjmov v domácnosti,
• vysoký príliv absolventov stredných a vysokých škôl, vyplývajúci z demografického boomu sedemdesiatych rokov,
• transformačným procesom nezodpovedajúca vzdelanostná a kvalifikačná štruktúra ekonomicky aktívneho obyvateľstva,
• veľké regionálne rozdiely a nízka mobilita pracovnej sily,
• nedostatočne flexibilný a potrebám trhu práce zodpovedajúci systém školstva,
• deformácie v systéme sociálneho zabezpečenia, aktívnej politiky zamestnanosti a kontroly čiernej práce.

Pozrite si aj tieto články: