Koučing – čo to je?

Za koučing sa označuje metóda, akou sa zlepšujú schopnosti a zručnosti u zamestnancov. V rozšírenom pohľade však nemusí ísť o zamestnancov. Koučing sa dnes s úspechom uplatňuje nielen v profesionálnej oblasti, ale aj v osobnom živote. Potom hovoríme o rôznych druhoch koučingu, podľa toho, kde nám prinesie úžitok.

• Profesionálny koučing
• Osobný koučing (life coaching)

Profesionálny koučing aj osobný koučing môže využívať metódu

• Systemickú
• Solution focused
• Co-Active
• Grow
• a ďalšie iné spôsoby

Keby sme mali princípy koučingu rýchlo popísať, či priamo porovnať s príbuznou oblasťou – psychológiu – potom by asi jeden z najbližších smerov prístupu bola rogersovská psychoterapia. Je v nej totiž pomerne podobný prístup k terapeutickému sedeniu.

Ako prebieha koučing

Koučing prebieha formou rozhovoru. Vždy sa kouč rozpráva priamo s koučovaným. V úvode sa kouč zaujíma, aké má koučovaný človek ciele, zámery do budúcnosti. Čo očakáva, čo by rád zlepšil. Tým sa pomenujú oblasti, ktoré sa potom následným procesom koučingu budú ovplyvňovať.

Koučing potom prebieha tým spôsobom, že kouč sa na danú oblasť koučovaného pýta. Zaujíma sa o jeho názory, pocity a sám neprináša žiadne nápady ani podnety. Nechá koučovaného, aby sám odhalil, čo chce a sám našiel cestu, ako na to. Vlastne uvoľní jeho potenciál na to, aby sám našiel rôzne možnosti riešení daného problému.

Tento proces som prirovnal k rogersovskej psychoterapii práve preto, že aj tu prebieha dialóg s terapeutom podobne. Terapeut (alebo dnes aj kouč) vytvorí priestor, aby sa človek, ktorý chce niečo vo svojom živote zmeniť, mohol otvoriť. V pokojnej, uvoľnenej atmosfére sa kouč alebo terapeut zaujíma o podrobnosti a tým akoby „drží“ koučovaného v koľajniciach danej témy. Po určitom čase človek zvykne sám objaviť správne riešenie.

Spätná väzba

Možno si kladiete otázku, načo je dobrý koučing, ak si koučovaný vlastne sám má nájsť riešenia. Odpoveď je prostá – bez vedenia, bez koučingu by to človek sám nedokázal.

Koučing prebieha v určitých cykloch. Po stanovení cieľov sa klient vracia do svojej pôvodnej životnej situácie a pokúša sa ich splniť. Následne na ďalšom stretnutí sa rozoberá spätná väzba. Ako klient vnímal zmeny, čo sa mu darilo a čo nie. Aj kouč môže (zvyčajne musí) dávať klientovi spätnú väzbu, ako vníma jeho uvažovanie. Dá sa povedať, že spätná väzba je okrem otázok druhou hlavnou úlohou kouča. Je to veľmi citlivá vec, pretože práve tu môže necitlivé alebo nevhodné (či nedostatočné) poskytnutie spätnej väzby dokonca až zmariť proces koučingu. Práve v tejto oblasti sa ukazuje kvalita kouča.

Predmetom koučingu môže byť čokoľvek, čo človek ovláda vôľou, činnosti, zvyky, vlastnosti, rituály a podobne.

Príklad, ako prebieha koučing

Príklad. Manažér si za cieľ stanoví odhaliť, prečo klesla jeho výkonnosť. Kouč ho na úvodnom stretnutí požiada, aby si manažér jeden deň lepšie všímal čo robí – či už je výkonný alebo nie. Na ďalšom sedení manažér popisuje svoj deň. Kouč ho požiada, aby skúsil nájsť slabé miesto. Manažér si uvedomí, že cez deň často reaguje na e-maily a to mu berie veľa času. Kouč mu kladie otázky, ako by manažér mohol túto situáciu upraviť. Výsledkom je, napríklad nápad, že e-maily bude manažér vybavovať vždy až po obede jednu hodinu. Po týždni sa na ďalšom sedení vyhodnotí výsledok. Ukáže sa, že výkonnosť narástla… To je zjednodušený príklad procesu koučingu.

Pozrite si aj tieto články: