Práca

V dnešnom svete je nejaká forma príjmu nutnosť. Len málokto má majetok nasporený rodinou z predošlých generácií. Málokto si vie vytvoriť realitné portfólio, ktoré ho potom živí bez toho, aby musel niečo robiť. A tak väčšine z nás zostáva robota ako nástroj obživy. V bežnom slova zmysle sa prácou najčastejšie chápe ako činnosť vykonávaná pre niekoho za odmenu. No je dobré dívať sa na robotu nielen, ako na zamestnanie na trvalý úväzok, či určitý počet hodín.

Keby sme chceli pojem práce definovať, ponúka sa hneď učebnica fyziky, ekonómie… No nepotrebujeme ju. Skúsme jednoducho a nepresne: Práca je činnosť smerujúca k nejakému cieľu.

• môže byť telesná – robotník kope kanál
• môže byť duševná – inžinier navrhuje dom

Ak si hľadáte zamestnanie, iste sa budete pohybovať niekde medzi týmito možnosťami. Prax ukázala, že čím nižšie máte vzdelanie, tým viac bude robota orientovaná manuálne. Budú to skôr činnosti jednoduché, stereotypné. A tiež aj horšie platené.

Mnohí možno považujú za nespravodlivé, že špičkový manažér zarobí trebárs 30 krát viac, ako upratovačka v jeho kancelárii. No problém je v tom, že činnosti upratovačky sú jednoduché. Môže ich robiť ktokoľvek – vrátane top manažéra. No úlohu, akú má manažér (chirurg, počítačový špecialista, či inžinier) nemôže vykonávať upratovačka. Ani výnimočne. Tiež treba myslieť aj na to, či práca, ktorú niekto vykonáva prinesie taký zisk, aby bolo z čoho vyplatiť odmenu.

Aj tu môžeme zvoliť príklad. Manažér za hodinu svojej činnosti zarobí tak, že si môže dovoliť zamestnať niekoho, kto mu bude upratovať. Keby namiesto riadenia ľudí hodinu umýval podlahu, nezarobí toľko. Naopak upratovačka nevykonáva tak ziskovú činnosť, aby si zarobila na to, aby jej, napríklad, niekto nosil vedrá s čistou vodou.

Toto je extrémny príklad. Ťažšie sa to posudzuje, ak by sme zobrali firmu, kde jeden vyrába výrobky a druhý zabezpečuje ich predaj. Kto z nich je „užitočnejší“? To už je veľmi náročné stanoviť. Najjednoduchšie je ísť na polovicu. Pomocná ale môže byť aj otázka, kto by v prípade rozdelenia bol na tom lepšie? Ale to sme odbočili. Rozoberali sme otázku, ktoré zamestnanie je finančne výhodnejšie. Väčšinou platí, že vzdelanie a schopnosti majú prednosť. V praxi sa to dá formulovať do jednoduchej vety: dobre platený je ten, kto vie riešiť problémy. Od veľkosti problémov potom bude záležať aj veľkosť mzdy. Ak viete vyriešiť maličkosti, bude fajn mať vás poruke. Ak ale viete riešiť vážne problémy (právnik, lekár, manažér, maklér) asi sa oplatí vyvážiť vás zlatom.

Preto je logické, ak sa budete snažiť, aby čo najväčšia časť vašej práce bola duševná. Ovplyvní to vaše budúce príjmy. No aby ste mohli vykonávať duševnú činnosť, musíte sa vzdelať a vzdelávať.

Viem, je mnoho ľudí, ktorí nemajú duševné kapacity na to, aby sa vzdelali. Možno majú nižšie IQ, možno len zlú výchovu. Je to fakt. Pre nich je duševná činnosť v podstate nedostupná. Je to nespravodlivé, ale taká je celá príroda.

Je práca zmyslom života (?)

Pamätníci obdobia socializmu si iste pamätajú, že vtedy bola robota doslova fetišizovaná. Zamestnaní sme boli všetci, hoc aj umelo. Zamestnanie teda bolo, no veľa sa robiť nemuselo. Dalo sa ulievať. No a aby sa ľudia robote nevyhýbali, tak všade viseli heslá o tom, ako všetci chceme robiť. Samozrejme, dnes už vieme, že práca je dôležitá, ale nie je to väčšinou tá najvyššia životná priórita.

Práca je zdrojom finančného príjmu

Peniaze sú na prežitie potrebné a tak sa zamestnanie stalo nutným spôsobom, ako ich získať. V zásade je jedno, či činnosťou niekde na roli a súkromnom statku dopestujete všetko bez peňazí alebo sa živíte ako inžinier a jedlo si kúpite za peniaze. Je vhodné, ak človek niečo produkuje, teda pracuje aby tak prispel k spoločnej tvorbe. Potom je iste výhodnejšie, ak sa vieme dostať ku peniazom za čo najkradší pracovný čas. A tu býva výhodnejšie, ak robíte skôr hlavou, než svalmi. Netešte sa však na to, že duševná činnosť je menej namáhavá. Aj tá vie pekne potrápiť.

Práca môže napomáhať sebarealizácii

Veľa z nás má robotu, ktorú by sme vykonávali radi aj bez toho, aby sme za ňu dostali zaplatené. To je ten ideálny stav. Ak je práca zároveň koníčkom, je to skvelá kombinácia sľubujúca úspech. Nie je veľmi príjemné ak niekto, koho robota nebaví, ju musí celý život vykonávať a vlastne po celý čas trpieť. Žiaľ nie každá robota je taká, ktorá by človeka naplnila.

Prácu môžeme využiť aj ako formu terapie

V mnohých prípadoch môže činnosť slúžiť aj ako pomoc pri duševných problémoch. Či už hovoríme o liečbe alkoholikov, alebo neuróz, činnosť môže byť vysoko nápomocná. Súčasťou terapie môže byť zaradenie pacientov do pracovných skupín. Tie potom plnia rôzne úlohy, často manuálne – práca na záhrade, čistenie okolia. To súvisí s tým že:

Vďaka zamestnaniu môžete zabudnúť

Môže sa tak stať vhodným únikom od konkrétnej situácie, ktorá človeka trápi. Ak vás opustí niekto blízky, alebo sa niečo nepodarí, je ideálne ak sa môžete načas pohrúžiť do plnenia pracovných úloh. Mali by to však byť úlohy zmysluplné a v ideálnom prípade aj zaujímavé. Potom vás úlohy vtiahnu a vy zabudnete na to, čo vás trápilo. Je to forma úniku. Ak viete svoju činnosť využiť, je to skvelý spôsob terapie. Len je dobré neprehnať to a po niekoľkých činorodých hodinách sa zas treba pekne vrátiť do reality. Akákoľvek ťažká situácia vznikla, je treba skúsiť jej nejako čeliť.

Pokiaľ sme teda v zamestnaní, môžeme neraz nadávať, ako nás robota nebaví. A tu prichádza veľmi jednoduché odporúčanie. Ak vás to nebaví, robte niečo iné. To nie je tak jednoduché, ako sa zdá – na zmenu kariéry, či začiatok podnikania treba mať odvahu. Treba vedieť. A to mnohých odradí. No prinajmenej vám odporúčam občas si položiť otázku, či ste vo svojom povolaní spokojní. Či na pracovisko dochádzate radi. Aký je tam kolektív? Pretože na prácu sa dá pozrieť aj tak, že v nej trávime mnoho hodín denne. Investujeme tam podstatnú časť svojho života. A to je škoda robiť, ak sa niekde cítite vyslovene zle, neuznaní, otrávení.

V zlom pracovnom prostredí sa zastaví aj váš osobný a pracovný rast a to vás ešte ďalej znevýhodní. Ak sa vám zdá, že vaša práca nie je to, čo ste chceli, prinajmenej skúste „rozhodiť siete“. Absolvujte pár pohovorov na iné pracovné miesta.

• Možno zistíte, že by ste si veľmi nepolepšili. To je užitočné zistenie. Vaša súčasná práca sa vám potom bude javiť o niečo v lepšom svetle.
• Možno zistíte, že inde by si vás vedeli vážiť viac. Potom stojí za úvahu vykonať zmeny.

Dosiahnuť úspech v práci chce skúsiť. Málokedy sa na prvý pokus podarí nájsť také zamestnanie, kde sa vám podarí ideálne uspieť. Potom to skúšajte znova a znova. Nie je výnimkou, že človek vyskúša viacero zamestnaní, kým začne byť úspešný. No a okrem iného zmeny môžete realizovať aj s miernym vzostupom. Hlavne mladí absolventi majú často horšie platené miesto, pretože nemajú skúsenosti a prax. Po nejakom roku u jedného zamestnávateľa je možné popýtať sa inde, či by vás nevedeli lepšie zaplatiť inde.

Možno namietnete, že by namieste bola istá loajalita. Áno, som za loajálnosť k zamestnávateľovi. Ale až vo chvíli, kedy je aj zamestnávateľ loajálny k zamestnancom. Neraz totiž vidíme situáciu, že firma drží zamestnancov takmer na minimálnych mzdách a keď títo chcú ísť „do lepšieho“, odrazu sa dozvieme, že sú „neloajálni“.

Strach zo straty práce

Mnohí zamestnávatelia vychádzajú práve z toho, že ich zamestnanci majú strach z nezamestnanosti. A tak ich držia v šachu. Nízke mzdy, vysoké nároky. Je dobré obžas si overiť, či práca ktorú máte je primerane zaplatená. Schopný človek si totiž prácu zvyčajne nájde. Neschopný človek by mal čo najrýchlejšie niečo so sebou robiť.

Na druhej strane neraz sa zamestnanci radi flákajú. Povestní sú tým asi robotníci v stavebných firmách. Odfláknutá práca, nedodržiavanie termínov, chyby, neraz prídu na pracovisko opití… Ktovie čím to je.

Zamestnanie

Bežný zamestnanec musí chodiť do práce. Má určitý počet hodín, alebo úlohy, ktoré má vykonať. To je jeho zamestnanie a za to dostane odmenu. Za socializmu sa veľmi oceňovali „ľudia práce“, robotníci, roľníci. Poctivá práca je dodnes zažitá, ako symbol čestného živobytia, istoty.

Akokoľvek je taká práca velebená, nikomu neujde fakt, že je tu problém. Je to väčšinou nižšie kvalifikované zamestnanie. Ľudia, ktorí sa toho veľa nenaučili, alebo mali tú smolu, že sa ani naučiť nemohli, sú odkázaní vykonávať jednoduchšie činnosti, často také, ktoré ich vlastne ani nebavia. Mzda za takú prácu je primerane nízka. A tak človek síce poctivo pracuje, ale celý život je takmer na hranici existenčného ohrozenia. Nemôže prestať pracovať. Jeho zamestnanie mu prináša pomerne malé zisky a keby s ním prestal, vyschne jediný prúd financií do rodiny.

Väčšina ľudí tak žije a celý život nič nezmení. Neinvestujú svoj čas do skúmania, či ich zamestnanie je práve to, čo chceli. Často ani nemôžu – sú pracovne vyťažení, nemajú čas ani silu vzdelávať sa. Nemôžu si dovoliť prerušiť prácu a skúsiť niečo iné. A tak sú vlastne rukojemníkmi. Hoc sa to už dnes nenazýva otroctvom, ani nevoľníctvom, mnoho ľudí je v podobnej situácii. Sú zamestnaní prácou a nemôžu sa venovať perspektívnejším činnostiam.

Musia ráno vstať a ísť do fabriky. Tam ich čaká nezáživné, nudné zamestnanie. Proste blbá práca. Potom majú voľno. Mnoho zamestnávateľov dokonca robí (nepísané a neoficiálne, ale reálne) ťažkosti, ak je človek chorý, či chce ísť na dovolenku. Neraz vidíme, ako ľudia musia prísť do práce, hoc majú chrípku. Ako musia ísť na dovolenku v čase, kedy im to diktuje zamestnávateľ a nie vtedy, kedy by chceli oni.
Viem, je veľa ľudí, pre ktorých je práve takáto bežná práca jedinou možnosťou. No ak máte na viac, skúste aj niečo iné. Zamestnanie môže mať rôzne formy, nemusí to byť vždy len predávanie vlastného času a sily za peniaze. Otázka totiž pre tento druh prác znie inak: nie čím sa živíš teraz.

• Čím sa budeš živiť, ak stratíš silu?
• Ak predávaš svoj čas, nemôžeš veľmi zvýšiť svoj príjem. Koľko hodín zo svojho dňa môžeš predávať?

Mať zamestnanie je dobré, ale vždy sa skúste zamyslieť, či sa vám nepodarí pracovať tak, aby váš príjem bol čo najmenej závislý na vašom investovanom čase, ume, sile, pozornosti. Taká práca sa oplatí najviac.

Chodíte chorí do práce?

Ak sa zaraďujete medzi tú skupinu ľudí, ktorá chodí do práce aj s vysokými teplotami, kýchajúc a smrkajúc, nielenže tým škodíte sami sebe, ale – nespraví to z vás ani lepšieho zamestnanca!

Vedci tento fenomén súčasnej doby – ktorého korene treba hľadať hlavne v obavách zo straty zamestnania – nazývajú prezentizmus. Jednoducho povedané, pokiaľ sa za každú cenu tlačíte do produktivity, a to bez ohľadu na to, či vaše telo s týmto tempom dokáže a zvláda udržať krok, ste „prezentista“. Nezľahčujte to, berte to skôr ako varovanie!

Ak spadáte pod nešťastnú kategóriu prezentistov, predpokladáte, že aj keď sa do práce došuchcete s úporným hexenšusom, svoju prácu si urobíte. Vychádzate pritom z prostého predpokladu, že ak by ste sa hodili na péenku, všetko by zostalo stáť a práca by sa vám až nebezpečne nakopila. Kto ju potom spraví za vás?

Pravda je však trochu iná: ak je váš organizmus vplyvom zdravotných ťažkostí vyčerpaný, v skutočnosti aj napriek vašej húževnatej a hrdinskej snahe podávate neštandardný pracovný výkon. Aj keď si to možno ani neuvedomujete.

Psychológovia, neurológovia aj psychiatri sa jednohlasne vyjadrujú, že každý prezentista bude skôr či neskôr trpieť týmito príznakmi:

• Bude čoraz častejšie chorý
• Jeho frustračná a stresová tolerancia sa výrazne znížia
• Začne svoju prácu nenávidieť, alebo sa ňou naopak stane posadnutý
• Produktivita jeho práce bude markantne a kontinuálne klesať

Obávaná maródka je práve naopak nielen možnosťou, ale vlastne aj nevyhnutnosťou na regeneráciu vašich síl. Keď sa dáte do poriadku, do práce, ktorá si na vás počkala sa pustíte s celkom novým elánom a rýchlosťou.  A v skutočnosti spravíte ďaleko viac, ako keby ste tlačili na pílu so srdcom na jazyku.

Ak toto nevyhnutné obdobie odpočinku a liečby zanedbáte, dopracujete sa  k slimačiemu pracovnému tempu.  Začarovaný kruh bude potom vyzerať asi takto:

• choroba = podproduktivita;
• vyliečenie „za pochodu“ = vyčerpanosť;
• vyčerpanosť = častejšia chorobnosť = výraznejšia podproduktivia;
• podproduktivita = váš šéf môže začať uvažovať o sviežej náhrade za vás

Pokiaľ teda máte vo zvyku šťaviť sa do poslednej kvapôčky ako citrón, stopnite sa a vážne sa zamyslite nad svojimi postojmi a motiváciou. Ak tomu včas nespravíte koniec, prípadnou stratou práce sa vážne problémy môžu len začať. Končieva to, žiaľ, oveľa horšie – trvalými zdravotnými následkami, ktoré vás odsunú celkom určite na vedľajšiu koľaj! Navždy! Prijmite preto preventívne opatrenia skôr, než bude neskoro.

Pozrite si aj tieto články: