Ako sa poučiť zo zlého pohovoru

Určite to poznáte: nejednému z nás sa stalo aspoň raz v živote (a s väčšou pravdepodobnosťou viackrát), že sme odchádzali z pracovného pohovoru na nádejnú pozíciu, od ktorej sme si dosť sľubovali, so zmiešanými, niekedy až zúfalo zlými pocitmi.

Človeku jednoducho niečo, nazvime to povedzme určitý inštinkt, hovorí, že celé to vypálilo celkom inak, než sme si pôvodne predstavovali. A úplne iným smerom, ako by malo.

Je celkom jasné, že na pracovnom interview hrá do karát mnoho rôznych vplyvov a faktorov, ale… Na viac ako 90 percentách neúspechu sa podieľa zle zvládnutý pohovor z vašej strany. Ak sa teda chcete poučiť z krízového vývoja, chyby musíte hľadať najskôr na vašej strane a nesnažiť sa nájsť vinníka „niekde tam vonku“.

Dobrou správou je, že ak si uvedomíte, čo ste urobili zle a budete to brať ako lekciu pre budúce pracovné pohovory, postupne si môžete vybudovať tie správne návyky a v budúcnosti môžete namiesto zvesenej hlavy excelovať.

Ako sa teda „otriasť“ a poučiť zo zlého pohovoru?

Zapíšte si všetko, kým to máte v živej pamäti

Hneď, ako to bude možné, bezprostredne po pracovnom pohovore si sadnite a spíšte na papier všetky svoje pocity a situácie, ktoré ste prežili, a ktoré podľa vás nedopadli dobre.

Odpovedali ste nesprávne na otázku o svojej motivácii pracovať pre spoločnosť? Zabrbtali ste, keď sa vás pýtali na dôvod vášho odchodu z predchádzajúceho zamestnania? Nezvládli ste na výbornú prezentáciu svojich zručností z predchádzajúcich zamestnaní? Zamotali ste sa do svojich vlastných klamstiev?

Všetky tieto pošmyknutia si poznamenajte. Spíšte skutočne všetko, dokonca aj tie svoje pocity, ktoré síce nemusia odzrkadľovať objektívnu realitu, ale spadajú do kategórie „možno bola chyba hovoriť aj o tomto“, prípadne „pri tejto mojej odpovedi som zrejme stratil sympatie výberovej komisie“.

Je to dôležité z toho dôvodu, že pokiaľ si tieto poznámky urobíte ešte s horúcou hlavou, nezabudnete na nič podstatné. Neskôr sa k nim môžete vrátiť a po ich prečítaní budete mať k dispozícii kompletný zoznam reálnych aj potenciálnych chýb, ktorých ste sa dopustili.

Môžete ich tak s odstupom času racionálne zhodnotiť a zamerať sa na tie podstatné, ktorých odstránením si môžete v budúcnosti zvýšiť šance na úspešné zvládnutie pohovoru.

Navyše, niekedy aj na prvý pohľad „emocionálne“ poznámky sa môžu zakladať na pravde a pomôžu vám nastaviť si zrkadlo v správnom uhle tak, aby ste videli celý svoj obraz, nielen jeho časť.

Keby ste nemali tieto pocity spísané na papieri, pravdepodobne by už dávno došlo k ich vytesneniu z vášho vedomia a spomienok a ukrátili by ste sa o šancu s nimi ďalej pracovať, a tak sa zdokonaľovať.

Poproste o spätnú väzbu

Personálny manažér, alebo aj ostatní recruiteri, ak ste sa ocitli zoči-voči viacčlennej výberovej komisii, vedia najlepšie posúdiť, či ste pre danú pozíciu vhodný kandidát, alebo nie. Rozhodujú sa tak predovšetkým na základe analýzy vami poskytnutých odpovedí na vaše otázky, ale aj reči vášho tela, či celkového zjavu (ako ste oblečení, oholení atď.).

Je preto celkom prirodzené, že ak pohovor nedopadol podľa vašich predstáv, pokiaľ chcete nájsť objektívnu odpoveď na otázku, v čom ste urobili chybu, alebo čo bolo príčinou toho, že vás nepozvali do ďalšieho kola, môže vám ju poskytnúť práve personalista.

Je jasné, že sa ho na to nebudete pýtať hneď po pohovore, to by ste celkom určite vyvolali okamžité zamietavé stanovisko. Podobne sa nemôžete pýtať ani na sekundárne rozhodovacie faktory, ako je spomenutá neverbálna komunikácia, prípadne sympatie-antipatie voči vašej osobe. Na to vám, samozrejme, nedá nikto uspokojivú odpoveď.

Vynikajúcu, a pre svoje ďalšie „zušľachťovanie“ potrebnú  spätnú väzbu však môžete získať pri následnom telefonickom hovore, na ktorom vás budú informovať, že ste, žiaľ, neboli vyhodnotený ako vhodný kandidát.

To je pre vás príležitosť, aby ste sa spýtali na dôvody. Ak personalistovi položíte takúto priamu a otvorenú otázku, je vysoká pravdepodobnosť, že z neho vydolujete aj viac, ako len „dali sme prednosť inému uchádzačovi“.

Určite vám nepovie všetko, no podstaty sa celkom iste dotkne. Niekedy možno svoje slová trochu zaobalí, aby pôsobili miernejšie, ale pri troche inteligencie zaiste spoľahlivo dekódujete, čo sa za nimi skrýva. Budete tak mať k dispozícii určité, nazvime to „vodiace body“, pomocou ktorých sa môžete zlepšiť na budúcich pracovných pohovoroch.

Stáva sa však aj to, že vás po pracovnom interview nikto nekontaktuje ani telefonicky, ani prostredníctvom e-mailu. V serióznych spoločnostiach sa to stáva menej často, ale predsa sa s tým môžete stretnúť. Vtedy je dobré, keď sa s personalistom spojíte sami a vyžiadate si spätnú väzbu. Opäť si všetko dôkladne poznamenajte na papier, na ktorý ste si poznačili svoje bezprostredné pocity po pohovore.

Aby ste sa mali kam a komu ozvať, nikdy si nezabudnite vyžiadať od osoby, ktorá s vami robí pohovor, aj jej kontaktné údaje, či už e-mailovú adresu alebo telefónne číslo. Je to, mimochodom, dobré aj preto, aby ste mali možnosť sa bezprostredne po pohovore poďakovať za čas, ktorý vám bol poskytnutý (to dnes patrí medzi základnú etiketu v tejto oblasti).

Vytvorte si stratégiu pre budúce pohovory

Ak ste postupovali podľa prvých dvoch bodov, teraz už máte k dispozícii čierne na bielom svoje slabé miesta, na ktorých musíte popracovať, aby ste na budúcich pracovných pohovoroch znovu nepohoreli.

A čo je dôležité, na papieri máte uvedené nielen svoje vlastné predpoklady toho, čo „asi“ dopadlo zle, prípadne čo ste „zrejme“ pokazili, ale aj objektívne fakty priamo od personalistu, ktorý rozhodoval o tom, či ste alebo nie ste vhodný kandidát na pozíciu, na ktorú sa hlásite.

Zamerajte sa na tieto svoje slabiny a skúste si vytvoriť vlastnú stratégiu na eliminovanie týchto chybných krokov v budúcnosti. Nie je isté, že sa vám to podarí hneď a už pri ďalšom pohovore budete hviezdiť, no pomalými postupnými krokmi sa určite dopracujete k uspokojivým výsledkom.

Pri voľbe tejto „pohovorovej stratégie“ je nemenej dôležitá ešte jedna vec. Zamerajte sa pri nej aj na svoje kladné stránky, teda na to, s čím nemáte problém a čo pociťujete ako svoju hlavnú devízu, tromf či výhodu pri pohovoroch. Aj na tejto časti vašej celkovej prezentácie treba popracovať, hoci sa na prvý pohľad natíska otázka prečo.

Jednoducho preto, lebo tým, že ešte zvýrazníte tieto svoje plusové stránky, máte vyššiu šancu, že vaše negatíva zostanú buď nepovšimnuté, alebo odignorované. Nič totiž nie je čiernobiele a platí to aj pri pracovných pohovoroch. Ak máte v rukách tromfy, ktoré vedia oslniť, personalisti vám dokážu „odpustiť“ aj chyby, ktoré by za štandardných okolností znamenali vašu diskvalifikáciu.

Tak smelo do toho a veľa šťastia na budúcom pohovore. Pri troche úsilia a správnej motivácie môže pre vás dopadnúť oveľa šťastnejšie, ako ten predošlý.

Rastislav Teplánský

Pozrite si aj tieto články: