Kedy nastal čas hľadať si nového partnera? Niekedy sa toto štádium nedá určiť cielene. Skrátka niekoho stretnete ani to neočakávate a už v tom lietate až po uši.

Ale ak sa tak vo vašom prípade nestane, ako budete vedieť, že nastal ten správny čas po niekom sa poobzerať? Nuž vtedy, ak vám začne chýbať sex, objatie, či celkovo blízkosť niekoho, kto o vás bude stáť, milovať vás a koho budete môcť milovať. Je pritom jedno, v akom poradí vám to chýba. Neverím veľmi tvrdeniam žien, že im síce partner chýba, ale sex nepotrebujú. Skôr si to nechcú priznať alebo sa tvária aspoň v tomto ohľade ako sebestačné.

Áno, dá sa zažiť dobrý sex aj masturbovaním, ale nedá sa tak žiť stále. Predsa len, to objatie po sexe vám vibrátor nedá, priznajme si to otvorene. Raz som niekde čítala, že Japonci začali predávať akýsi vynález, také mužské ramená a vraj o ne ženy javili veľký záujem. Neviem, či aj u nás niečo také dostať kúpiť, ale je to zaujímavá vec.

No uznajte, niet nad lepší pocit, ako sa mať o koho pred spaním oprieť, alebo pritúliť sa, že? Len neviem, do akej miery je také umelé rameno realistické: veď to nedýcha a nechrápe, tak neviem, či by som tomu verila.

Keď sa teda rozhodnete, že je čas na hľadanie nového partnera, neváhajte. Nezavrite sa do ulity, nechcite zanevrieť na celý svet a netvárte sa, že sa pre vás svet skončil. Že nemáte šťastie aby ste stretli niekoho, kto vám bude vyhovovať? Nečakajte sediac v kúte, tam si vás nikto nenájde. Využite všetky dostupné možnosti na zoznámenie sa s nejakým zaujímavým mužom.

Nečakajte pri tom, že toho pravého nájdete na prvýkrát, ale pripravte sa skôr na neúspech, ktorý sa časom stane vašou úsmevnou spomienkou (pozrite si môj článok Rande naslepo, teraz sa už na ňom len pobavím).Nebol to jediný zážitok, kedy som si povedala, že asi je to tak, že „čo je dobré, je zadané a čo je voľné, stojí za prd“. Ale po čase som si  opäť povedala, že nechcem ostať sama a skúsila som to znova. Nakoniec sa podarilo, ale to najmä zrejme vďaka tomu, že som veľa neočakávala.

Možno to je práve to najdôležitejšie: Nehľadať ideál, nečakať na povestného princa na bielom koni (najmä ak už nemáte 20 rokov, ale ak ich aj máte). Stanoviť si požiadavky na úroveň svojich možností a schopností a rátať s tým, že to nebude „pán dokonalý“, veď ani vy sama taká nie ste. Alebo áno?  Neverím tomu, inak by ste nečítali tieto riadky sama v opustenom byte, ale by ste si spoločnosť „Pána dokonalého“ patrične užívali, je tak?