Kolobežkové výlety okolo Bratislavy

Keď už o kolobežkovaní toľko píšem, pridám v tomto článku niekoľko tipov, kam chodievame na výlety v okolí Bratislavy. Tvárí na fotkách v tomto článku uvidíte pomenej, pretože často jazdíme s ľuďmi, ktorí sa nechcú objavovať na verejných fotkách. Takže ak vás to zaujme, pridajte sa na niektorú kolobežkársku skupinu na Facebooku a pridajte sa na niektorý výjazd. Napríklad Športové kolobežky Skupina, alebo Kolobežky SK, alebo Koloběžky CZ sú vhodným štartom, ak sa chcete rýchlo zorientovať.

Ďalej si môžete pozrieť článok o kolobežkách pre dospelých a podobný článok o kolobežkovaní, ale zameraný aj na chudnutie. A teraz už tipy.

Pokiaľ jazdíte na PU kolieskach (to sú tie malé kolobežky s tvrdým kolieskom), budú vaše jazdy značne limitované. Potrebujú totiž pomerne hladký povrch a ten, napríklad, na značnej časti hrádze pri Dunaji nie je. Až ďalej za bufetmi sa hrádza zmení na hladký povrch a dá sa jazdiť. Nuž a potom smer Rakúsko.
Na športových kolobežkách však máte na výber prakticky všetko, čo sa označuje ako cyklocesta.

V rokoch 2018 až január 2021 som jazdil práve na takej malej trasokolieske.

2. januára 2021: Krátky odpočinok pri Starom moste na povinnú selfie. Spravili sme 18 kilometrov okolo Dunaja, nech sa využije pekné zimné počasie.

Krátko nato som prešiel na skladaciu športovú kolobežku.

21. januára Keď sa niekde zrazia 4 kolobežky, nemusí vždy ísť len o karambóóól. Potom nelietajú kolieska, ale povinné selfíčka s Ondrejom, Miškou a Ľubicou

31. januára: Zimná žatva kilometrov. Do Vajnor autobusom, potom Ivanka, Pamätník a nazad cez Šur, po Jurave cez Raču a potom nekonečné krúženie okolo sídliska, len aby sme tam mali okrúhle číslo na tachometri. Pri Šúre sme cez bahno prečľapkali na lavičky pohltať chleby s omeletou a vsiaknuť čaj zázvorového typu.

Ak je pestrofarebný západ slnka, zvyčajne ma svrbí fotoaparát. No tak to vydržte.

Tak som dúfal, že v Európe už hranice zostanú korzo. Kdeže!

9. februára: Dnes najskôr zasnežený a na konci riadne vyfúknutý výjazd až ku vozovej hradbe na hranici a nazad.

21. 2. Kontrola hniezd bocianov v oblasti DNV. Bociany prítomné, lietavé, hniezdam sa zatiaľ vyhýbajú. Tempo a kilometre neuvádzam, aby nás admin nevykopol za neprimerané kochanie sa krajinou.

V zime sa stmieva rýchlo a zavčasu, takže k výbave kolobežkára treba svetlomet. Mne sa osvedčil silný reflektor (Cree LED XML T6 a podobná technológia) v čelovke.

28. februára: Tragédia biblických rozmerov! Zabudli sme si dnes na krátkom výjazde spraviť svojku. To ako keby sme ani neboli nikam šli!!! Pred pár dňami som zabudol pustiť stravu a úplne zbytočne som šiel 1,8 kilometra.

23. 3. Nateraz to začína vyzerať, že kúpa kolobežky je už dnes skôr investícia, než šport. Dnes kúpim, o pár mesiacov bude na dvojnásobku. Kolobežka, ktorú som kupoval koncom januára už stojí o 100 eur viac. A zrejme to môže byť vraj ešte horšie. Uvidíme či to je inflácia, alebo iná radovánka.

Rakúsko nám nepríčetní politici zavreli. Tak sa cítim ako v banánovej republike. Ak to neprestane, začnem si pod prilbu dávať aj ochrannú vrstvu staniolu.

Neskôr sme venčili Mibčatá. Náš párik Mastrov sa stretol jedným Splitom. Tak dúfajme, že sa nám z toho nevykýbli nejaký oriešok. Nepripustili sme ich veľmi k sebe, ale človek nikdy nevie, čo sa dialo medzi snežienkami.

Toto je asi môj posledný záber na mostíku v Bažantnici. Krátko nato tam pribudol nový nápis, ktorý zakazuje vstup na objekt. Nečudo. Ak si tu každý idiot spraví svojku, rozsypal by sa aj betónový most.

Aký krásny by bol svet bez bicyklistov!

16. marca: Sníval sa mi taký sen, že hrádza je prázdna a len my na nej... Tak som ho dnes nafotil. V Petržalke sme najskôr podporili Pizza Bene a naše veľké bruchá ich celozrnnou vegetariánskou pizzou. (Ak tam pôjdete, požadujte sedmičku a fakt veľa brokolice!) Pizzu sme pustili do šachty a s plnými volátkami sme šli vybesnieť kalórie, ba aj jouly na hrádzu. A na nej - nikto. Krásny výjazd na ktorý budeme asi dlho spomínať, pretože vietor nám nárazovo fúkal do chrbtov a šli sme skoro ako na elektrických kolobežkách ako plachetnice. Nakoniec hrejivé uspokojenie v autobuse, ktorý šiel proti vetru za nás... #celepopoludniebezkoronyamatelka

20. marca Dnes sme boli kontrolovať vietor. Nefúkal podľa anticipácií meteorohádačov a to ani pokiaľ ide o smer, ani intenzitu. Mlátiť taký svojvoľný vietor. Potom sme stretli skutočného, živého kolobežkára na naozajstnej kolobežke. Dokonca nás poznal a vydržal v príjemnej debate a našej podpriemerke srdečný kus cesty, pozdravujeme a nemenujeme.

28. mája Dnes nad nami počas jazdy za Bratislavou lietal papagáj. Príjemný zážitok. Dôstojná oslava najazdených 2000 kilometrov za tento rok. (V skutočnosti kúsok viac, ale nemerali sme od začiatku...) Ak sa nahneváme, budeme zlí a aj my zoberieme našu papagájicu. Ale či by nezdrhla úplne...

Počet kolobežiek prezrádza, že biela patrí niekomu, koho nevidieť.

3. apríla: Dnešné strakaté počasie sme naháňali v blízkom okolí a zo zúfalstva sme to ukončili celozrnnou pizzou číslo sedem. Nižšia priemerka je daná vetrom a aj tým, že sme sprevádzali kamarátku, novú kolobežkárku. Viac sme klebetili ako krútili kolieskami. Nebyť toho, rútime sa aj o kilometer za hodinu rýchlejšie. Krúpy som spomínal? Aj tie trieskali chvíľu.

15. 4. Boli sme koštovať výjazdovú trasu skúsených kolobežkárov od Červeného mostu smerom na Kačín. Bol som príjemne prekvapkaný, že to pomerne šlo. Myslel som, že to je trvalé stúpanie a že sa budem namáhať. A to ja nerád. Ale šlo to dobre, tak som to nezalomil, nevzdal. Až na ten životunebezpečný hazardérsky zjazd v diabolskej, miestami aj 14 kilometrovej rútivosti.

Lepeňák. Áno, nie je celozrnný. Nebol.

4. 5. Nehostinné prostredie bieleho kríža. Sumár: dve zjedené muchy (každý jednu) a jedny stratené okuliare. A pre hnidopichov: áno, šli sme cez biely kríž aj cez námestie biely kríž. Tak.

1. mája: Obsmŕdateľňa vtákov (DUNA Bird Watching, správna výslovnosť znie výhradne vačbírd) za plného bezvetria a nehorúčavy. Už aby sme šli zas. Fotiek máme viac, ako sme spravili odrazov nohami, ale presne tak to má byť. Priemerka 11,7 kilometrov a 164,2 krásnych pohľadov okolo seba za jednu hodinu slovenskú. A čo je hlavné: bol aj lepeňák! Lepil som ho osobne. (Teda nie defekt, ale chlieb so zversky dobrou plnkou. Skoro som si odhrzyol prst.)

Vačovaný bírd menších rozmerov.

Vačovaný bírd väčších rozmerov. Práve zhltol rybu. A potom že to s ekológiou ide do kytičiek...

Toto je väčšie jazero v Šúre.

Výjazd po Jurave a v Jure odbočka pozrieť kone.

Foto Zuzana.

26. júna: Akcia pudlík v batohu sa zmenila na čistenie kolobežiek pávím chvostom (na snímke v strede čistenie Kostky).

Dušan nás príjemne prekvapil hneď v úvode, keď nás podľa GPS signálu zameral a skontroloval jazdivosť. Príjemné stretnutie, ale nemáme fotku, viem, akoby sa nič nestalo. Potom sme naháňali pávy v Pezinku. Potom nás naháňal Ondrej po Jurave a keďže sa nám málilo, tak sme kopli náš rekord 60 kilometrov. Až to nás uspokojilo a mohli sme ísť domov. Ak sa budeme zajtra trocha hýbať, plánuje sa jazda z Biskupíc cez vačbírd. Ale času veľa dovtedy, ono sa to ešte 6× zmení. Tak hlavne, nech mi ráno appka neoznámi že som mŕtvy alebo tak niečo.

29. júna Kolobežka je v servise na kontrole pedálov, okienok, stieračov, retiazky a sedátka. Tak som si dnes zo zvedavosti kúpil za 90 centov jazdu na červenej vychýrenej bratislavskej atrakcii do devínskej. Je to kombinácia mobilnej sauny, čakárne, kolotoča a nefunkčnej klimatizácie. Utekajte, kým to kvôli delte nezrušia. Jazdy sú každých 10 minút. Najlepšie miesto na húsenkovej dráhe sú tie kompulzívne kruhové objazdy za Lamačom. To si spomeniete aj na tie najoplzlejšie nadávky z detstva. Ale keď kolotoč, tak poriadny.

Tak toto je trebárs záber zo Slovenského Grobu.

Naše kolobežky žerú aj trávu pri ceste, nestíhal som kupovať chlieb, banány, tvaroh... Hádam sa cez noc nejako dobijú.

Povinný gýčový záber.

Toto je z jazdy medzi Podunajskými Biskupicami a bratislavským letiskom.

Nejaký mäkký most v pozadí...

Vlkomačné pole, ako ďalší z povinných gýčových záberov.

A ešte raz okolo Šúra. Už fakt neviem, čo tam ešte nafotiť. Azda sa nabudúce postavím na hlavu.

3. júla: Na Slovensko sa valí vlna zvýšenej pôrodnosti, videli sme stovky mláďat bocianov, ktoré sa už chystajú do Afriky po batôžky. Či odkiaľ to potom vlastne nosia. Toľko z konštatácie z dnešnej príjemnej jazdy Stupava - Devín. Bolo tak prekrásne, že ak by sa zajtra niekto pripojil, asi by sme tam šli znova. A keď sa nepripojí nik, pôjdeme sami a basta! Hlavne dlho pozerať a fotiť bociany.

Takýto výjav uvidíte na ceste do Stupavy.

A toto je Devín.

Smerom k Devínskemu jazeru.

13. júla: Po 380 hodinách prejazdených v 156 jazdách tento rok sme dnes na počítadle zaznamenali okrúhlu 3000-ku a to je dôvod uštedriť si celozrnnú pizzu. Navyše som dnes pustil po dlhom čase video o kolobežkovaní a tým je naša oslava úplná. Video by však nemal pozerať nikto z kolobežkárov. Ak, tak s nitroglycerínom pod jazykom, pretože hrozí riziko infarktov po zhliadnutí mojej techniky jazdy.

20. júla Po nútenej výluke kolobežkovania z titulu akože bisťu tuhých horúčav dávame do pozornosti fajn jazdu do Pezinka. V parku je niekoľko rodiniek pávov z kuriatkami, páviatkami, či ako sa to volá. Po Jurave z Rače je to necelých 30 kilometrov spiatočných. Choďte urýchlene, tie potvory šialene rýchlo rastú! V Pezinku sa nám podarilo prekĺznuť nenápadne do parku pozrieť pávy a nikto z Cajly si nás nevšimol. Alebo možno závislosť od kolobežkovania ešte nie je dôvod, aby na človeka hodili sieť?
Inak krásne sú spravené tie obce v okolí. Fakt! Čisto, pekne.

Žabací servis. Bocian obetavo pašuje žaby cez hranice. Žaba na Slovensku vylezie na zobák, nastúpi ďalej do voza a potom s ostatnými žabami a cvrčkami poletí do Afriky. Ak sa teda niekde nad Európou nezmení na Guano. Zrejme áno. Potom sa vystupuje cez kloaku voľným pádom.

31. júla: Dnes sme boli pozrieť na postrčkolke a dupkoliesku ako 100jí (ešte ne-100jí) most do Marcheggu. Už aby bol budúci rok. Nasledovala kontrola bocianov a sŕn. Všetko v poriadku, aj keď žaby by asi žalovali inú pieseň. Tak sme v Zohori vsiakli kofolu a šli nazad.