Opatrovanie člena rodiny

Sú chvíle, keď človek už sám nemôže. Potrebuje pomoc.

Na tomto webe nájdete informácie a rady o tom, ako môžete pomôcť druhým.

Akokoľvek rád by človek zostal po celý život nezávislý, niekedy sa to nepodarí. Sú situácie, ktoré nám v zlomku sekundy môžu zobrať všetko. Životný štýl, prácu, blízkych, peniaze, sny.

Kým sa dívame na svet cez obrazovku televízie, filmové plátno, alebo cez noviny, všetko sa zdá v poriadku. Pritrúbli politici, tu a tam zločin či pohroma, ale spravidla vidíte mladých a zdravých ľudí. To isté, ak sa obzrieme okolo seba. V meste stretávate chodiacich ľudí, každý sa niekam ponáhľa a všetci máme dôležité úlohy. Vzniká tak dojem, že všetko je v poriadku.

V pozadí toho všetkého si však nevšimneme niektoré signály. Ak idete okolo oddelenia onkológie, sú tam dlhé rady. Na chirurgii vidíte preplnenú čakáreň. Geriatria je ešte horšia. To všetko sú signály, že mnoho z nás v priebehu času ochorie. Iní zas utrpia úraz. Alebo trpia vrodenou poruchou. Často nemôžu chodiť, mnohí sú odkázaní na lôžko.

Týchto ľudí nestretnete v meste. Nevidno ich v televízii. Málokedy sa o nich točia filmy.

Utrpenie druhých často nevidíme – skrýva sa

Už len ak sa pozriete ako vyzerá spravodajstvo z oblasti vojnových konfliktov. Nikdy neukážu to podstatné. Konkrétne utrpenie ľudí. Áno, plač je v televízii žiadaný artikel. Avšak len trocha, aby to zarezonovalo s divákom. Aby sa upevnila sledovanosť. Priveľa smútku, príliš hrozné veci by už odpudili.

To všetko má jeden nečakaný dôsledok. Sme celkom nepripravení na to, ako sa správať, keď sa stretneme s niečím, čo sa vymyká obrazu sveta, aký ho chceme mať. Iste ste už niekedy stretli niekoho na invalidnom vozíku. Vedeli ste, kam sa pozerať? Kontaktovali ste ho očami? Alebo ste sa báli, aby to nevyzeralo, že príliš „čumíte”.

V mnohých rodinách sa dlhé roky všetko deje tak, ako má. Všetci sú spokojní. No v jednej chvíli sa niečo zmení. Otec ostane upútaný na lôžko. Alebo sa ukáže, že matka začala trpieť Alzheimerovou chorobou. Už vás nepozná. Dieťa utrpí úraz a navždy bude ochrnuté.

V tej chvíli nastáva v rodine nová situácia. Je potrebná opatera a to 24 hodín denne. Dnes, v dobe letov do vesmíru, prvotriednej technológie je to ponižujúco nevyriešené. V minulosti sa žilo trocha inak. Rodina žila v dome, spravidla viac generácií naraz. Ak niekto potreboval  pomoc, postupne sa mohli striedať. My však dnes žijeme atomizovane. Mladí sa – ako prvý krok – rozhodnú opustiť rodičov a založia si rodiny vo vlastných bytoch. Je to fajn asi pre všetkých.

No rodičia začnú potrebovať opateru a pomoc. Potom je problém. Kto môže, „službe” sa vyšmykne. Zvyčajne najslabší príbuzný potom má „na krku” dennú prácu okolo rodičov. To znamená časté prerušenie práce, alebo aj výpoveď.

  • Sociálne dávky sú skôr nič neriešiacim žartom, než pomocou.
  • Zariadenia na dlhodobú opateru stoja dych vyrážajúce sumy a ešte aj tam niekedy treba protekciu.
  • Opatrovateľky síce existujú, ale odľahčia len málo a tiež nie sú zadarmo.

Okrem toho, že starostlivosť o imobilného človeka je teda drahá vec, v hre je ďalší vážny problém.

Psychické následky pri opatrovaní

Málokto je tak citovo otupený , že by na ňom opatrovanie blízkeho človeka nezanechalo následky. Je to extrémne stresujúca a zložitá situácia, ktorá v sebe zahŕňa nečakane veľa protikladov.

  • Strach o osud blízkeho.
  • Odpor vo chvíľach, keď ho musíte napríklad prebaliť.
  • Súcit s jeho utrpením.
  • Nenávisť, ak vás sekíruje.
  • Empatia do bezútešnej situácie a hlboké porozumenie.
  • Frustrácia; radi by ste boli kdekoľvek inde, ako tu.
  • Pocit hrdosti, že môžete byť práve teraz tu a pomáhať.

Jednoducho pocity sú zmiešané a to je prirodzené. Je to však trvalá a často mimoriadne intenzívna a vyčerpávajúca záťaž. Nielen na bdenie a pozornosť, ale aj na psychiku. U opatrovateľa sa môžu postupne rozvinúť rôzne prejavy, ktoré predtým nikdy neboli prítomné.

  • Zlosť až agresivita.
  • Depresia.
  • Únikové stratégie (jedlo = obezita, alkohol = závislosť, somatizácia = ochorenie).

Inými slovami, človeka ťažká situácia zmení. Postupne sa bude meniť tak človek postihnutý, ako aj ten, kto má na starosti jeho opatrovanie. Začne sa objavovať aj ponorková choroba, najmä, ak je na to sám.

Je pravda, že dlhodobé opatrovateľstvo vám zmení aj pohľad na bežné veci. Tým, že dlho vidíte ľudské utrpenie a bezmocnosť, naučíte sa trocha inak vnímať bežné veci.

  • To, že môžete ísť do lesa na prechádzku je na prvý pohľad banalita. Ak opatrujete imobilného pacienta uvedomíte si význam takej možnosti.
  • To, že ste zabudli poslať e-mail klientovi a stratili ste zákazku vyzerá, ako pohroma galaktických rozmerov. Keď však sedíte pri lôžku blízkeho, ktorý má rakovinu a asi posledné dni života… To sa veci javia inak.

Jednoducho vidieť ľudské utrpenie väčšinu ľudí zmení. Či už sa niečo osudné stane vám, alebo vášmu blízkemu, nastáva zmena v myslení. Odrazu začnete „primeriavať” váš osobný problém s problémami, ktoré bežne prichádzajú.

Tie veci, ktoré robíme celkom bezmyšlienkovite sú totiž dosť dôležité.

  • Svrbí vás noha. Poškriabete sa. Čo však, ak nemáte ruky?
  • Potrebujete ísť na WC. Ste však ochrnutí a jediné, čo sa dá je pustiť to do plienok. S vedomím, že niekto blízky vás bude musieť umyť. V posteli.
  • Čo tak pozrieť si ten nový film? Ťažko, ak ste po autohavárii stratili zrak.

Je pravdepodobné, že ak čítate tento web, asi ste ešte v situácii, keď vám zdravie slúži. Možno riešite aktuálne ťažkosti bežného života. Niečo by ste chceli, ale nie sú peniaze. Robíte možno v dvoch zamestnaniach. Niečo, čo chcete, odkladáte celé roky. Nerobte to. Využite svoje zdravie teraz, kým ho máte. Chráňte si ho.

Druhá vec, ak ste dokázali takýto bezútešný článok prečítať až sem, asi máte v blízkosti niekoho, kto potrebuje opateru. Potom by som bol rád, keby ste na tomto webe našli oporu a možno aj pomoc vo forme odporúčaní. Budeme sa snažiť prebrať všetky častejšie situácie, v ktorých sa dá pomôcť radou, tipom, alebo nasmerovaním na koho sa obrátiť.

Ak týmto spôsobom tento web pomôže aspoň jednému z vás, malo zmysel písať ho. Držte palce, nech sa to podarí.

Nuž a nakoniec predsa len ešte krátka úvaha.

Ak už ste vo veku, kedy možno aj vám bude treba opateru

Aj to sa stáva. Človek žije a pracuje a ako nič sa zrazu oslavuje šesťdesiatka, sedemdesiatka… V takom veku je dobré zamyslieť sa ešte nad jednou vecou:

  • Nie som tučný?
  • Nie som tučná?

Obezita totiž je viacsečná zbraň, ktorá vskutočnosti môže ublížiť aj plochou stranou.

  • Tučný človek má o niečo vyššie riziko, že ochorie, alebo utrpí úraz. Najmä civilizačné choroby (cievne, onkologické, diabetes…) sa nepríjemne dotýkajú témy tohto webu.
  • Obezita znamená problém pri diagnostike aj následnej starostlivosti. Obézny človek sa nevopchá do CT prístroja. Alebo sa nedajú vykonať niektoré vyšetrenia srdca, pretože ces vrstvu tuku tie systémy nedokážu pracovať.
  • Obezita môže znemožniť niektoré chirurgické zákroky.
  • Skúste si predstaviť, ako dobre sa sestiričkám v nemocnici pomáha 200 kilovému človeku.

Preto ak trpíte nadváhou, odporúčam rýchlo sa zoznámte s tým, ako schudnúť. V tom článku je zoznam krokov, ktoré vám pomerne účinne pomôžu zbaviť sa veľkého brucha ešte kým máte silu a zdravie.

  • Ak by sa neskôr stalo, že budete odkázaní na pomoc a opateru, veľmi to pomôže.
  • Ak neskôr budete musieť podstúpiť operáciu, s dobrou kondíciou sa rýchlejšie zotavíte.

Preto sa oplatí aby ste mysleli aj do budúcnosti.