...a pre opatrovateľov. V tomto článku sa pozrieme na túto činnosť, ako to vyzerá, ak ju robíte profesionálne. U nás často ženy hľadajú tieto pracovné príležitosti, najradšej v zahraničí. Tam totiž ľudia majú viac peňazí a môžu si ľahšie dovoliť zaplatiť túto náročnú prácu. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o bežnú prácu. Ukážeme si však, že toto je skôr povolanie a to dokonca veľmi náročné.

Slovo opatrovanie sa používa bežne. „Opatrujem babku“, vnuka, idem opatriť statok.

• Opatrovanie je zabezpečenie fyzickej a psychickej pohody osobe, ktorá sa nedokáže starať o seba sama. Matky na materskej dovolenke sa starajú o svoje bábätká, tiež ich vlastne opatrujú. Ochorie vám matka alebo otec, zostanete doma. Aj to je opatrovanie. V týchto prípadoch však nehovoríme o práci. Je to prirodzený priebeh nášho života. Robíme to s láskou, pretože ten malý človiečik je náš a chceme aby sa cítil čo najlepšie. Máme o neho strach a sme schopní za neho aj dýchať, ak to potrebuje. Ak nás rodičia z dôvodu veku alebo ochorenia potrebujú, sme tu pre nich. Snažíme sa im akoby vrátiť to, čo robili oni pre nás.
• Pomerne často sa používa aj pojem „ošetrovateľ“. Ošetrovanie však je celkom iná práca, ktorá sa líši nielen náplňou práce, ale najmä potrebným vzdelaním. Neskôr sa rozdielom budeme venovať viac. V tomto článku sa budeme venovať opatere a to takej, ktorú ľudia vykonávajú ako svoju pracovnú činnosť, či brigádu.

Profesionálny opatrovateľ

Opatrovanie, je normálne zamestnanie, kde dostáva plat. Má stanovenú pracovnú dobu a pracovnú náplň. Môže to byť aj iná forma, napríklad živnosť, alebo brigáda. Slovom profesionálny však rozumieme, že sa touto činnosťou daný človek živí.

Môžem však hovoriť aj o povolaní a to je už rozdiel. Je veľa opatrovateliek, ktoré sú rádové sestry a berú to ako svoje poslanie. Tým chcem povedať, že túto prácu veľa opatrovateľov nerobí primárne pre peniaze. Je to spôsobené aj tým, že niekedy ide o tak náročnú úlohu, že peniaze samotné by nestačili na to, aby sa to oplatilo robiť. Inými slovami – len za peniaze to dlhodobo vydrží robiť len málokto. Práca opatrovateľa je nečakane náročná nielen na fyzickú, ale hlavne psychickú kondíciu.

Najčastejší problém tejto práce: zápach

Postarať sa o hygienu je väčšinou najčastejšia práca pre opatrovateľa. Bežné býva prebalenie nevládneho klienta a jeho čistenie. Ak sa vám zdvíha žalúdok hneď po príchode ku klientovi zo zápachu telesných výlučkov, máte problém. Alebo dokážete tento stav ovládať a časom si zvyknete, alebo choďte od toho. Nemôžete za to ani vy, ani klient.

Sú práce, alebo skôr povolania, ktoré jednoducho nemôže robiť každý.

• Práca vo výškach. (Je treba prekonať strach z výšky.)
• Práca v pitevni. (Treba prekonať predsudky, emócie a často zvládnuť aj značne problematický zápach.)
• Práca ošetrovateľa, lekára, sanitára... (Musíte zvládať pohľad na krv, neuveriteľné utrpenie a aj v kritickej situácii sa dokázať racionálne rozhodovať a konať.)
• Tiež aj práca opatrovateľa. (Musíte zvládať zápach, často musíte dokázať uniesť kontakt s umierajúcim klientom, ktorého ste si obľúbili a nemalo by vás to zraňovať tak, aby ste mohli fungovať ďalej.)

Všetky takéto práce majú jedno spoločné. Zahŕňajú potrebu pracovať v prostredí, ktoré veľkej časti ľudí robí problém. V praxi sa ukázalo, že ľudia reagujú tromi spôsobmi.

1. Buď vám požiadavky nerobia žiaden problém. Potom môžete prácu bez problémov vykonávať.
2. Môžete mať problém, ale dokážete to zvládnuť. Môžete sa pokúsiť prácu vykonávať a dúfať, že časom si na záťaž zvyknete.
3. Nedokážete prekonať svoje pocity v súvislosti s problémom, ktorý máte. Ani dlhodobý kontakt s takou situáciou vám nepomôže.

Dopredu ťažko určiť, do ktorej kategórie budete patriť. Pri práci opatrovateľa sa často budete dostávať do situácie, v ktorej veľa ľudí povie, že „toto sa mi hnusí“.

• Čistenie cudzích zubov.
• Kúpanie cudzích ľudí.
• Prebaľovanie, čistenie.

Ak sa vám už pri pomyslení na takú činnosť zdvíha žalúdok, vitajte v klube väčšiny ľudí. Potom je asi lepšie uvažovať aj o inom zamestnaní. Tá ťažšia časť problémov totiž ešte len príde. Vy si totiž s klientom postupne vytvoríte vzťah.

• Niektorí klienti sú veľmi nepríjemní, sekírujú, zlostia, prenášajú svoju frustráciu na opatrovateľov, ošetrovateľov, sanitárov a každého, kto je poruke. Ako profesionál to musíte vedieť zvládať. Teoreticky viete, že klient je možno pod liekmi, alebo je frustrovaný. Viete, že jeho zlosť nepatrí vám, ale každému, kto je poruke. Napriek tomu to je veľmi ťažká situácia a neľahká úloha na zvládanie. Práca pre takého človeka je extrémne zaťažujúca.
• Iní klienti sú milí a obľúbite si ich. Pomáhate im vďačne, tešíte sa k nim. No ako pokračuje choroba, či starnutie, vidíte, ako vám pred očami chátrajú. Neskôr umierajú. Často ste ako opatrovateľ jediný človek, koho vôbec majú. Ich osobná tragédia vás môže zasiahnuť podobne, ako keby umieral niekto blízky z vašej rodiny. Je to často dlhodobý stres, pretože ako jeden klient skončí, prichádza ďalší.

Tieto príklady ilustrujú extrémnu psychickú záťaž, ktorá je pri práci opatrovateľa veľmi častým problémom. Aj preto je syndróm vyhorenia v tejto profesii tak častý. Jednoducho po pár rokoch vás to donúti skončiť, pretože ste úplne „hotoví“. O vyhorení si povieme v inom článku.

Každý človek je jedinečný, má nejakú povahu, zvyky a svoje zdravotné obmedzenie berie ináč. Nedá sa nalinajkovať všeobecný prístup a pracovné postupy.

• Ak je klient úplne osamelý, je odkázaný na vás vo všetkom. Nákupy, príprava, alebo zabezpečenie stravy donáškou. Udržovanie čistoty v byte, pranie. Všetko dokážete zariadiť, ale závisí to od finančnej situácie klienta. Treba chodiť k lekárovi, platiť účty.
• Opustený starý a chorý človek potrebuje hlavne spoločníka. Ani vy nedokážete byť zavretý doma bez kontaktu s okolím. Predstavte si, že sa nemáte vôbec s kým porozprávať. Dva – tri dni sa izolovať od okolia je pre človeka, ktorý žije rušným životom balzam pre psychiku. Ale ak to má trvať dlhšie, nastáva problém. Váš klient má už samoty dosť. Po vašom odchode mu spoločnosť robí rádio, alebo televízor. Pokiaľ zle počuje a horšie vidí, veľmi mu to čas nevyplní.

Práve tu je dobre vidieť, ako môže práca opatrovateľa postupne prerásť do osobného vzťahu. Je to vlastne aj logické. O túto prácu majú záujem predovšetkým ľudia, ktorí sú citliví. Často sú opatrovateľkami ženy. Pocit potreby pomôcť, empatia, súcit, to sú krásne ľudské vlastnosti, ktoré tvoria tmel spoločnosti. No ak sa takto spojíte s klientom, je ľahšie, že váš vzťah prerastie do priateľstva. To môže robiť problém ako vašej psychike, tak aj profesii.

• Ak klient nemá veľa peňazí (čo je väčšina prípadov) môže vás pocit priateľstva a súcitu viesť k pomoci navyše. Na tom nemusí byť nič zlé, ale niektorí klienti môžu práve s týmto pocitom kalkulovať.
• Ak ste s klientom v užšom vzťahu, môžu vás manipulovať, či citovo vydierať. Vyvolávaním pocitov viny vás môže nútiť, aby ste robili dlhšie, alebo aj to, čo nie je dohodnuté.
• Pokiaľ vy zostanete profesionálni, môže sa stať, že klient si ku vám vytvorí vzťah. Môže potom vnímať ako krivdu, ak ho neopätujete v rozsahu, aký by sa mu páčil.
• Ak ste citlivá žena, už samotná informácia, že niekto trpí vo vás môže vyvolávať pocit povinnosti ísť pomôcť.

Aj na tieto súvislosti je dobré myslieť.

Ako sa zamestnať, alebo ako získať prácu

Môžete sa zamestnať v niektorej z opatrovateľských agentúr, alebo napríklad na Miestnom úrade. Váš zamestnávateľ vám potom určí klientov a rozsah činností, ktoré u nich treba vykonať.

Podľa solventnosti klienta a ochoty platiť, možno iba prinesiete obed, spravíte malý nákup. Inokedy bude rozsah pomoci podstatne väčší.

Určite je vám jasné, že budete mať viacerých klientov. Väčšina z nich sa bude chcieť porozprávať, vypiť s vami aspoň symbolickú kávičku. Ešte radšej vás klienti budú volať v čase ustálených zvyklostí, napríklad na obed. Mali by ste dobre zvládať časový stres, pretože čas obeda je rovnaký a vaši klienti nebývajú v jednom dome. Ak musíte doniesť obed viacerým, mnohí vás budú chcieť zdržať.

Prijmite fakt, že nikdy nebudú s vašou službou spokojní všetci. Budú sa sťažovať, že ste prišli skoro alebo neskoro, nevysali ste hneď byt, hoc ste možno vysali včera, alebo to plánujete spraviť zajtra. Ponáhľali ste sa a on si za to platí.

Podľa sadzobníka ste urobili všetko, čo bolo treba. Napriek tomu je klient nespokojný. Prečo? Nezostali ste chvíľu navyše a nevypočuli ste si ho. Porozprávať sa je to, čo mnoho klientov potrebuje najviac. Viete, ako to chodí. Babička začne spomínať. Hovorí hodinu a má pocit, že to trvalo len chvíľku. Môže byť urazená, že už idete...

Opatrovanie je práca namáhavá, niekedy aj fyzicky, špecifická a v žiadnom prípade nie je stereotypná. Okrem finančnej odmeny je veľkým bonusom vďačnosť človeka, ktorý je na vašu pomoc odkázaný. Opatrovaním iných ľudí nezbohatnete, ale sa budete cítiť potrebným a osožným. Časom nebudete chodiť za pani Novákovou ale za svojou babkou, ktorej donesiete len tak čerstvý chlieb, lebo ho má rada. Zo svojho, samozrejme. A radi.

Ak to vyzerá dobre, vzdelávajte sa

Keď po nejakom čase zistíte, že pracovať ako ošetrovateľka vás baví, je to pre vás dobrý signál. Asi ste našli prácu, ktorú môžete nejaký čas vykonávať.

Potom je dobrým nápadom, aby ste si rozšírili svoje znalosti.

• Literatúra. Najjednoduchšie je kúpiť si pár kníh na túto tému a vo voľnom čase si naštudujte čo sa dá. Nájdete veľa užitočných rád a postupov, ako zvládať rôzne problémy.
• Kurzy. Ak sa vo vašom okolí bude konať opatrovateľský kurz, prihláste sa. Na kurze sa asi nedozviete toľko, ako z kníh. Získate však okamžitý kontakt so skúsenými ľuďmi, ktorí vám často formou tréningu ukážu a dovolia nacvičiť rôzne praktické „maličkosti“. To je oveľa účinnejšie, ako keby ste to mali hľadať v knihách.
• Kontakt s ďalšími ľuďmi, ktorí opatrujú. Tu je veľmi užitočné, ak sa máte s kým poradiť s konkrétnymi problémami. Pomáha aj možnosť „vyliať si srdce“. Porozprávať o svojich ťažkostiach niekomu, kto im naozaj bude rozumieť. Ak totiž vy pomáhate svojim klientom, aj vy postupne budete potrebovať môcť sa niekomu zveriť.

Akonáhle začnete robiť opateru profesionálne, začnú sa okolo vás objavovať noví ľudia. Poradia vám vo všetkom, čo potrebujete.

V niektorých prípadoch môže pomôcť aj niektorá forma relaxačnej masáže ako spôsob, ako sa vyrovnať so zvýšeným stresom. Žiaľ to so opatrovateľka často z časových a finančných dôvodov nemôže dovoliť.