Začnime asi najčastejším nedorozumením. Tým je neraz chybne zamieňaný význam slova opatrovanie a ošetrovanie. Viem, keď sa staráte o svoju matku, tieto dva pojmy vám začnú trocha splývať do jedného. Niektoré činnosti sa totiž mierne prekrývajú.

• Opatrovanie znamená činnosť, na ktorú nepotrebujete žiadnu kvalifikáciu. Iste, vhodné je zaškolenie a niečo o veci vedieť. V tejto funkcii máte na starosti len veci, ktoré sa netýkajú zdravia. Môžete teda pacientovi pomáhať pri pohybe, polohovať ho, pomôcť pri kúpaní, WC a podobne.
• Ošetrovanie je naproti tomu činnosť, ktorá už vyžaduje zdravotnícku kvalifikáciu. Tu hovoríme už o činnostiach, ako napríklad ošetrenie dekubitov, podávanie infúzie a podobné činnosti.Tu je kvalifikácia potrebná aj preto, že ošetrovateľ musí presne rozumieť svojej práci. Navyše musí vedieť odhadnúť, v ktorých situáciách je už potrebné privolať lekára.

V domácich podmienkach sa teda tieto rozdiely často prekrývajú. Nepodceňujte to však, pretože v prípade, že nemáte kvalifikáciu na poskytovanie ošetrenia, môže sa stať, že budú problémy. Na prvý pohľad sa môžu niektoré zdravotnícke výkony javiť ako bezproblémové. No v praxi sa môžu vyskytnúť nečakané ťažkosti a tie laik nezvládne. Sú síce zriedkavé, ale môžu končiť aj tragicky. Domáca starostlivosť o seniorov je problém. Najhoršie je, že štát nám v tom veľmi v ústrety nevyjde a ak sa stane zlá konštelácia, potom sú z toho ťažké chvíle.

Za domácu opateru hovorí fakt, že pacient či postihnutý je spravidla spokojnejší, ak môže zostať v doma. Jeho identita zostáva nezmenená a nemá pocit, že je zabudnutý, či zavrhnutý niekde ďaleko v domove. V cudzom prostredí sa totiž človek necíti dobre ani keby bol zdravý.

Stačí si predstaviť, že vás dajú do zariadenia pre dlhodobo chorých. Stačí, aby na posteli z jednej strany umierala a vzdychala jedna babka. Na posteli z druhej strany možno plače iná, ktorá po havárii stratila manžela a sama možno už nemá nohy. To je bezútešná situácia a veľký záťah na nervy.

V domácej starostlivosti teda seniori bývajú oveľa spokojnejší. Je tu však problém.

• Dnešná doba je rýchla. Väčšina ľudí v produktívnom veku je niečím zamestnaná. Často 10 hodín denne. Kde vziať čas na celodennú opateru?
• Opatrovateľ musí byť  zdravý a fyzicky silný. Zdravotne postihnutí často potrebujú fyzickú pomoc. Zdvihnúť, podržať, polohovať. To je fyzicky značne náročné. Neodbornou manipuláciou môže ošetrovateľ ublížiť nielen svojmu blízkemu, ale aj sebe. Nie je výnimočné, že z ošetrovateľa sa stane pacient – chrbtica, pruh…
• Inokedy sa rozpútajú tvrdé konflikty. Ležiaca matka vás požiada, aby ste umyli oblok. Začnete to robiť, ale vtom je konflikt. Ona to robieva inak, chce aby ste to robili iným spôsobom, ktorý vám nevyhovuje. Je veľmi časté že takéto sekírovanie vedie k prejavom nepriateľstva. Neraz v celej rodine. Otec so začínajúcou demenciou môže začať o vás šíriť správy, že ho týrate. Ľudia majú tendenciu veriť skôr chudáčikovi starčekovi ako vám.
• Spravidla nastanú finančné problémy. Veľa drobností je potrebných, drahých, ale nikto ich nevidí. Rôzne prístroje, vybavenie, pomôcky, utierky, drogéria, plienky… Predstavte si, že sa staráte o babičku a tá vám dáva celú penziu. Vy, samozrejme, miniete možno dvojnásobok. Ona má pocit, že vám dáva priveľa a vy možno ledva stíhate prežívať. Rodina vám môže závidieť „potvora, zadarmo príde k celej penzii”.

Pri domácom opatrovaní dlhodobo chorého sa postupne vo vašom byte asi začnú hromadiť rôzne zdravotnícke pomôcky, prístroje a vybavenie. Jednoducho život sa zmení a začne sa točiť okolo napĺňania potrieb postihnutého. V tej chvíli sa často trocha začnú zanedbávať potreby toho, kto sa podujal na opatrovanie.

Pri tejto práci sa môže stať, že začnete zanedbávať svoje vlastné záujmy. To už patrí medzi veľmi vážne problémy pri opatrovaní.

Nezabúdajte na vlastný život

Toto sa ľahko napíše a ťažko vykoná. Je to podobné, ako mladá matka na materskej dovolenke. Zvonka to môže vyzerať, že má „dovolenku” čítaj voľno. V skutočnosti to zvyčajne znamená nepretržitý sled rôznych úloh, ktoré musí vykonávať.

Podobné je to aj s opaterou. Ak máte na starosť postihnutého, ktorý už nie je veľmi sebestačný, musíte servisovať nielen seba, ale aj jeho. Neraz, ak žijete v rodine, aj ostatní členovia rodiny budú mať pocit, že by ste mali pomáhať aj im. Navariť, oprať, upratať a podobne. Veď ste „stále doma” a teda „máte čas”. To je bežná predstava.

Táto predstava je však mylná. Aj keď je pravda, že pri opatrovaní si nájdete veľa voľných chvíľ, problémom je tu slovo chvíľa.

Za chvíľu sa spravidla nedá nič spraviť.

• Chcete čítať knihu. Po troch odstavcoch na vás zavolá babička, že potrebuje vymeniť plienku.
• Chcete vybaviť telefonát. Vtom počujete, že niečo buchlo.
• Chcete si na internete objednať nejaký tovar. Zazvoní budíček, treba podať lieky.

Takéto narušenia prakticky úplne znemožnia vykonávanie zložitejšej práce. Áno, teoreticky sa dá kniha prečítať aj tak, že by ste si zakaždým pozreli len jednu vetu. Ale trvalo by to niekoľkonásobne dlhšie. Náš mozog totiž potrebuje nejaký čas, kým sa „dostane do súvislostí”. Ak musíte príliš prepínať pozornosť, prudko klesá vaša efektivita.

Ak teda musíte tráviť dlhé hodiny doma s pacientom, ktorý vám nerobí veľa programu, hľadajte spôsoby úniku. Jeden z veľmi účinných spôsobov môže byť počúvanie audiokníh. Pomocou jednoduchej úpravy sa dá aj bežná, lacná, domáca miniveža upraviť. Alebo si kúpte nejaké lacné „domáce kino”, čiže zvukovú aparatúru a upravte si ho. Fakt stačí lacné.

1. Pomocou bežných káblov natiahnite reproduktory po celom byte tak, aby ste mali ozvučené všetky miestnosti, kde sa bežne pohybujete. Rovnaký zvuk teda budete počuť v obývačke, spálni, kúpeľni, kuchyni a podobne.
2. V miestnosti kde je postihnutý človek by mal byť vypínač, ktorým možno vypnúť alebo zapnúť počúvanie.
3. Zdrojom zvuku môžu byť nielen CD disky, ale aj MP3 nahrávky, alebo počítač. Nie je nutné púšťať to z „veže”. Počítač má dokonca viacero výhod.
4. Pustite nahrávku a môžete vykonávať bežné činnosti a pritom počúvať zaujímavé knihy, alebo nahrávky.
5. Keby bolo počúvanie týmto spôsobom rušivé, potom je výhodné počúvať na slúchadlá. Praktické je bluetooth slúchadlo do jedného ucha. Musí podporovať prenos hudby. Nezavadzajú vám drôty a nikoho nerušíte.

Mohli by ste pustiť síce aj rádio, ale to má nevýhody. Hrá často hudbu na ktorú nemusíte mať náladu. Hovoria väčšinou jalové somariny. V konfrontácii s umieraním a imobilitou je to zvlášť vypuklé. Televízor je na tom podobne a navyše by bolo treba pozerať obraz.

Zvukové knihy vás pritom môžu myšlienkovo zamestnať na dlhé hodiny. Navyše je to zvyčajne oveľa hodnotnejší obsah, než to, čo sa „valí” z médií.

Je dokonca možné, že počúvanie príbehov, či zaujímavých kníh ocení aj človek, o ktorého sa staráte. Príjemne to skráti čas.

V beletrii je dnes už veľmi veľký výber.

Odborná literatúra je zastúpená menej, ale dá sa vybrať.

Ak ovládate angličtinu, výber je nepreberný a veľmi veľký. Aspoň sa zlepšíte.

Pokiaľ nenájdete čo ste chceli, siahnite po ebookoch. Staršia literatúra je často zadarmo, novšia za slušné peniaze. Ebook stačí kúpiť a prehrať ako zvuk. Sú na to dnes aplikácie. Aj keď strojové čítanie ešte zďaleka nie je dokonalé, s prehľadom vám postačí nato, aby ste za nejakých 8 až 10 hodín prečítali – vypočuli – bežnú knihu. Napríklad aplikácia ako Textaloud je dnes dostupná aj ako aplikácia pre mobilný telefón, alebo počítač. Je postavená na syntezátore Acapela a myslím, že nič lepšie momentálne nenájdete. Slovenský hlas Laura, český Eliška a máte to vyriešené. Podobných nástrojov je však oveľa viac, takže najskôr si ich vyskúšajte, ktorý vám vyhovuje.

Mobil, alebo počítač pripojíte na domáci zvukový systém a počúvate.

Počúvanie príbehov, alebo zaujímavej odbornej literatúry vám môže významne pomôcť udržiavať sa v dobrej psychickej kondícii a navyše si rozšírite znalosti a slovnú zásobu.

Myslite na to, že neskôr sa asi vrátite do normálneho života. Ak sa niekoľko mesiacov, či v horšom prípade rokov, budete o niekoho starať, je to problém. Môžete „vypadnúť z hry”. Priatelia, s ktorými ste sa predtým stretávali si už zvykli vás nepozývať, lebo nemáte čas.

Dôležité je, aby potom, čo už máte čas, ste zas boli normálny človek. Keď máte „na krku” opatrovanie, zamestnáva vás to po väčšinu dňa. Môže to ovplyvniť vaše myslenie a témy, ktorým venujete pozornosť. Nie je dobré, aby ste tým príliš zaťažovali svojich priateľov. Ak nemáte v mysli nič iné len plienky, pranie, kŕmenie, polohovanie, lieky, ponúkanie vody a dookola, nemáte veľmi o čom inom ani hovoriť. Tým by ste sa mohli znechutiť svojim známym.

Preto je dobré, aby ste sa udržiavali v čo najlepšej kondícii komunikovať s ľuďmi o zaujímavých veciach. V tom vám knihy ponúknu veľmi účinnú pomoc.