V živote nastávajú často situácie, ktoré sa nám nehodia. Je dobré vedieť, že človek na ťažké, smutné či osudové zmeny reaguje zvyčajne určitým konkrétnym spôsobom. Ak sa teda vo vašom živote niečo zmení k horšiemu, počítajte s tým, že bude nasledovať pomerne predvídateľný sled reakcií.
Fázy smútku sa vypuklo a jasne prejavia najmä v osudových situáciách, ako napríklad:
Takto vážne situácie mávajú aj vážnu reakciu. Môžu vyústiť do depresie, nezvládnutia záťaže a podobne. Ak niekto z vašich blízkych utrpel stratu, nemá asi veľmi zmysel odkláňať jeho smútok, či snažiť sa rozveseliť ho. Fázy smútku je najlepšie prežiť, pretože tak je najväčšia šanca, že sa z najhoršieho človek dostane nielen v rozumnom čase, ale aj pomerne nezranený.
Naopak, potláčanie smútku a emocionálnych prejavov síce možno vyzerá dobre na plátne kina u superhrdinu, no v živote sa to neosvedčilo. Potláčanie emócií sa môže prejaviť neskôr. Emocionálna záťaž je záťažou a ak sa niekto snaží to popierať, vyčerpáva sa. Vyčerpanie sa prejaví zvyčajne vo forme iného ochorenia. Buď sa zhorší psychický stav, alebo sa objaví niektorá psychosomatická choroba.
Môžete si to predstaviť tak, že ak má niekto "silnú" vôľu neprejaviť emócie, záťaž tým neodstráni. Záťaž môže potom poškodiť inú oblasť v tele, spravidla tú, ktorá je najslabšia. Neprejavené emócie sa potom môžu prejaviť zlyhaním iného orgánu, napríkald v zhoršenej astme, alebo srdcovocievnom ochorení.
Najčastejšie sa stretnete s týmito fázami smútku:
V odbornej literatúre sa s fázami smútku stretnete často. No nájdete aj veľa prác, ktoré tento koncept kritizujú. Považujú ho za nevedecký. Argumentuje sa tým, že v mnohých prípadoch sa ľudia správajú trocha inak, neprejdú všetkými fázami smútku, ale len dvoma či troma.
Rozdiely v reakciách sú totiž veľmi individuálne. Záleží aj na tom, čo sa človeku stane – inak reagujeme na stratu blízkeho, inak na nevyliečiteľnú chorobu. Inak reagujeme ak rodičia vyžadujú opatrovanie a nám to vezme časť slobody.
Každopádne s postupným prijatím ťažkých životných situácií sa stretnete veľmi často. V prípade straty zamestnania je, napríklad, poradie fáz smútku trocha iné. Jeden z modelov rozdeľuje smútok do dvoch fáz. V emocionálnej fáze sa zvyčajne venujeme skôr minulosti:
Potom sa človek postupne zmieri so skutočnosťou a začne sa postupne presúvať do racionálnej fázy. Tá už sa postupne zameriava skôr do budúcnosti, čo budem robiť ďalej:
Aj keď druhá fáza už značne pripomína viac manažérsku hantírku, uvádzam to.
Na internete sa dajú nájsť aj iné modely, ako reagujeme na zlé správy. Jeden z modelov dáva zmysel najmä ako popis reakcie na rôzne nehody. Napríklad pri autonehode, požiari, či inom postihnutí, kde je potrebné v prvom rade reagovať a zachrániť seba a všetko čo sa dá.
Toľko stačí k fázam smútku.
Je možné, že aktuálne prežívate nejakú smutnú situáciu. Ak sa vám zdá, že ste v bezvýchodiskovej situácii, môže to byť znak, že ste na krivke smútku, práve na niektorom z najnižších miest. Časom to pôjde už len k lepšiemu.
Ukázalo sa, že aj veľmi vážne situácie človek dokáže časom zvládnuť. Robil sa prieskum u ľudí, ktorí stratili, napríklad, nohy, alebo ruky. Na prvý pohľad je to doživotne tragická situácia. Aj na druhý. Ale zhruba do pol roka sa človek na túto situáciu zvyčajne dokáže prispôsobiť. Nebude sa mu síce žiť lepšie, alebo ľahšie, ako pred zranením, ale vrátia sa aj chvíle spokojnosti, či radosti zo života.
Za zmienku ešte stojí spomenúť, že v každej kultúre sa vytvorili určité rituály, ktoré je zvykom vykonávať na znak smútku. Ak o nich viete (videli ste ich u príbuzných) môže vám to uľahčiť zmätok z pocitu „čo mám teraz robiť“. Jednoducho ak sa stalo niečo zlé, rituál nám dáva návod, čo robiť. Napríklad smútiť, obliekať si tmavé šaty. Získavate povolenie plakať aj v prípade, že ste muž.
Mnoho rituálov je viazaných aj na náboženské zvyklosti.
Nech to totiž znie akokoľvek kruto, v hre sú vždy dve rôzne situácie:
Práve tu nám pomáhajú rituály. V minulosti sme videli, ako sa správali blízky na pohrebe, v nemocnici, alebo v iných situáciách. Potom budeme aj my podvedome tento rituál napodobňovať. Jednak nás asi nenapadne nič lepšie. Jednak predpokladáme, že okolie to od nás aj očakáva.
Nakoniec ešte krátko spomeniem takzvaný PTS syndróm. Je to stav, ktorý sa u niektorých ľudí môže objaviť v prípade, že zažili niečo vážne, hrozné, život ohrozujúce. Bežne sa s ním stretnete u ľudí, ktorí prežili hrôzy vojny, havárie, tragédie, mučenie, úrazy. Pri takýchto vážnych situáciách býva aj odpoveď tela, či psychiky často dramatická.
No aj zdanlivo „menej vážne“ osobné tragédie môžu vyvolať v menšej miere podobné reakcie. Stačí, aby žena ovdovela. Aj to je značný stres, šok a bude problémom na to „rozumne“ reagovať. Preto okrem fáz smútku je dobré vedieť aj o existencii v istom zmysle bežných reakcií na ťažký stres.
Ak tieto príznaky trvajú niekoľko týždňov, dá sa to označiť v podstate za normálny priebeh, alebo normálny stav. No ak to trvá dlhšie ako mesiac, treba spozornieť.
Pokiaľ totiž človek takto neprimerane funguje dlhší čas, začne si na tieto prejavy zvykať nielen on. Aj jeho okolie si uvedomí, že s ním už „nie je zábava“ a začnú sa trhať spoločenské väzby.
Pokiaľ máte pocit, že niekto z vašich blízkych trpí takýmito príznakmi, je vhodné navrhnúť mu aby sa o tom poradil s lekárom. Príliš dlhé zotrvávanie v takom stave totiž môže začať fixovať tieto vzorce.
Príkladom zo života môže byť vdova, ktorá sa nedokáže zmieriť so stratou manžela. Postupne sa tak ocitne v sociálnej izolácii. Jediná téma, ktorú totiž je ochotná s priateľkami riešiť je to, aký úžasný bol ten jej manžel. Strieda zlosť a plač, je nedochvíľna. Síce by si rada našla niekoho nového, ale každého bude porovnávať „s tým prvým“ a vždy vyhrá ten, kto tu nie je. Tým sa len utvrdzuje v tom, že už nikdy nemá šance na vzťah a spoľahlivo od seba odpudí každého, kto by chcel dokázať opak. Nosí tmavé šaty a správa sa týmto spôsobom aj keď už je po jeho smrti 10 rokov. To je ukážka obrazu, kedy je jej utrpenie celkom zbytočné.
Aj v prípade že opatrujete niekoho ťažko zdravotne postihnutého, je to pre vás možno stres. Občas si kontrolujte, či vás táto práca náhodou nemení v zmysle vyššie uvedených problémov.
© Web mix.sk prevádzkuje Miro Veselý od leta 1997.