O čom hovoriť pred smrťou s blízkymi

Spolu so životom neodlučiteľne dostávame do vienka aj smrť. To síce každý z nás vie, no akosi sa o tom dnes ani veľmi nehovorí. Pokiaľ opatrujete staršieho človeka, táto téma by nemala byť celkom tabu. V tomto článku si povieme niekoľko myšlienok, na ktoré sa oplatí nezabudnúť.

• Ak opatrujete rodičov, môžete byť s otázkami otvorenejší.
• Ak ide o klienta, nabádajte ho, aby také otázky prebral s príbuznými.
• No a myslite aj na to, že človek nepozná dňa ani hodiny. Položte tieto otázky sami sebe a dajte svojím blízkym vedieť.

O aké otázky teda ide? Hovorme o pocitoch, ale aj o peniazoch a majetku.

Mobilný notár

Začnime tým, že ak je človek už bezvládny, ťažko sa mu vybavujú rôzne bežné veci. Ak napríklad chce spísať poslednú vôľu, závet, alebo vykonať nejaký právny akt, treba navštíviť notára. Dnes sa taká služba dá zaistiť aj tak, že notár príde ku vám a overí právoplatnosť rozhodnutia bezvládneho človeka.

Môže sa to hodiť nielen pri spisovaní závete, ale aj iných právnych aktov. Veľmi často je výhodné zjednať právo konať v zastúpení za bezvládneho. Potom môžete za neho prevziať doporučenú poštu, jednať v zastúpení a podobne.

Druh pohrebu

Ak to s človekom, o ktorého sa staráte, vyzerá zle, aj toto je téma, ktorú treba otvoriť. Nielen z náboženských, ale aj citových dôvodov môže mať každý trocha inú predstavu o svojom pohrebe. Niekomu sa o tom hovorí ťažko, iný vám povie všetko, čo treba.

• Ako naložiť s telom? Niekto kremáciu nechce, iný áno.
• Zistite, či váš blízky chce byť pred pohrebom ešte vystavený očiam blízkych, alebo nie.
• Či má predstavu, kde chce byť pochovaný.
• Alebo možno už má v tichosti kúpené hrobové miesto, ani vám to možno nepovedal.

Ak sa rozhovorí, podporte ho v tom. Môže vám povedať ako chce byť oblečený, alebo aká hudba by mohla znieť na rozlúčku. Aj tu platí – niekto si tieto veci predstavuje a má jasno, čo chce. Iný si povie „popol som a v popol sa obrátim“ všetko mu je jedno.

Jednoducho človek ktorého opatrujete by mal vedieť, že ste pripravení postarať sa o neho až do úplného konca. Že sa pokúsite mu vyhovieť tak, ako to len bude možné.

Ľudia, ktorí sa v minulosti venovali opatrovaniu, alebo nmali v rodine viacerých zosnulých príbuzných možno nebudú chcieť byť na obtiaž. Možno vás požiadajú o rozptýlenie popola a o to, aby ste im nechodili nosiť kvety na hrob. Stačí predsa, ak si na nich spomeniete.

Koho upovedomiť

V súvislosti s úmrtím je dobré mať jasno aj v tom, komu by váš blízky rád oznámil, že sa blíži koniec. Možno vie o ľuôch z minulosti, ktorých by možno ešte rád našiel a pozdravil. Pýtajte sa, či takí nie sú. Aj keby boli ďaleko, alebo v zahraničí – tablet a Skype môžu spraviť veľkú službu.

To súvisí aj s tým, koho pozvať na pohreb. Niektorí klienti majú v tomto jasno. V tej chvíli je dobré vypočuť si ich nápady. Potom ich vôľu skúste čo najlepšie splniť.

Kde sú peniaze

Niektoré rodiny majú všetok majetok spoločný a na jednom mieste. Niektorí starší ľudia však zažili rôzne časy. Vojnu, znárodnenie, veľmi nevýhodné menové reformy. Často majú peniaze uložené nielen v bankách, ale aj rôzne po byte.

No títo ľudia si myslia ako dobre to vymysleli. Vedia, že byt môže navštíviť zlodej a tak majú peniaze dobre ukryté.

• Na spodku koša so starými igelitkami, kde by sa nikto nehrabal.
• V polorozbitom kvetináči so zvädnutou kvetinou.
• Za niektorým obrazom.

Je jasné, že skúsený zlodej často presne vie, kam siahnuť (podobne ako colník). Neskúsený syn či dcéra však nie. Potom sa ľahko môže stať, že pri upratovaní vyhodia aj zbierku asi 100 starých téglikov od jogurtu. V niektorých spodných možno boli ukryté šperky…

Preto je dobré pýtať sa, kde sú cenné veci, ktoré by starý človek nechcel, aby sa stratili.

Tu býva konflikt v porozumení.

• Ten koho opatrujete svoj byt dobre pozná a vie, kde čo má. Svoje veci si váži a predpokladá, že sa po jeho smrti nič nezmení.
• Príbuzní však v tom starom haraburdí vidia len účet za firmu, ktorá to čo najrýchlejšie vyhádže všetko do kontajnera.

Kde sú cennosti

Je dobré spýtať sa počas opatrovania, čo cenné vlastne má daný človek. Znova pripomínam, takúto otázku si ťažko môže dovoliť profesionálna opatrovateľka, uvažujeme o rozhovore medzi najbližšími. Opatrovateľka však môže klientovi odporučiť, aby tieto veci prebral s blízkymi.

Aj tu platí, že normálne o všetkých cennostiach rodiny vedia. Netreba sa pýtať. Ale sú aj ľudia, ktorí si za tie roky chystajú nejaké prekvapenie.

• Možno vzácnu knihu,
• cenný obraz,
• alebo nejaký šperk.

Škrečkujú to niekde tajne a tešia sa, že to raz víťazoslávne vytiahnu a pri nejakej zásadnej príležitosti darujú. No teraz už to vyzerá, že sa to nepodarí. Potom je lepšie priznať, že existuje nejaká skrýša…

Niekedy totiž cena predmetov môže byť skôr sentimentálna, než faktická. Staré hodinky, ktoré by ste s chuťou hodili do odpadu možno majú históriu, ktorá pokrýva možno 2 storočia. Je dobré, aby ste vedeli, že niečo takéto je významné.

Závet

V prípade, že človek o ktorého sa staráte má väčší majetok, asi už spísal závet. Ak nie, môže byť dobré ak to spraví, kým sa dá. Nech je jasno. Inak môže trvať dlho, kým sa tie veci po smrti príbuzného nejako rozdelia. Známi mali nedávno sedenie u notára, kedy po 40 rokoch od úmrtia pra-pra-babičky úrady konečne rozdelili majetok a pár stoviek eur si tak našlo pár nových majiteľov. A pár tisíc padlo na servis okolo toho.

Delenie majetku

Je preto dobré, ak sa porozprávajú rodinní príslušníci, ako si predstavujú delenie pozostalosti. Tu môže byť nápomocný už spomenutý notár. Jedna vec je to, čo si možno v hádke povdia ľudia pod tlakom emócií a niečo iné je zápis dohody.

Čo s bytom, alebo domom

Aj tu je dobré myslieť na pokračovanie. Ak byt zdedia viacerí príbuzní, často je to ťažko riešiteľný problém. Nikto nemá peniaze na jeho vyplatenie. Bývať tam spolu nebudú chcieť. Preto je dobré zamyslieť sa ako takú situáciu ošetriť.

Paliatívna liečba

Nuž a poďme ešte na chvíľu preč od majetku. Najmä u onkologických pacientov sa v posledných štádiách už nedá veľmi pomôcť. Preto lekári volia len paliatívnu starostlivosť. To je prístup, kedy sa zmierňujú najhoršie následky, tlmí bolesť, kompenzuje sa to, kde už telo nestíha.

Niektorí pacienti chcú čo najdlhšu šancu žiť. Iní by najradšej siahli po eutanázii. Sú aj takí, ktorí chcú ísť až do konca bez tlmenia bolesti.

Je dobré, ak si klient, ktorého ošetrujete tieto veci ujasní. Budete vedieť informovať lekárov a podporovať ho. Samozrejme, neskôr každý môže zmeniť názor. Ale ak viete, že váš klient chce radšej bolesť a jasnú hlavu ako vopred neznámy sen pod morfiom, umožnite mu to.

Nakoniec tip: zapisujte si aj samozrejmosti

Záverom jedna rada. Ak sa čokoľvek dozviete, zapíšte si to niekam na dobre prístupné miesto. Zápis má hneď niekoľko dôvodov.

Hovoriť o smrti, pohrebe a umieraní je veľmi ťažké. Často to vzbudí silné emócie. No silné emócie vedia spôsobiť závažné skreslenie informácií. Či už tých, ktoré hovoríme, tak aj tých ktoré počúvame.

Zápis vám potom ujasní veci. Potom, ako vám blízky ktorého ošetrujete povie, ako by si predstavoval pohreb a iné povinnosti, zapíšte si to. Neskôr, o pár dní sa ho spýtajte na to isté a uistite sa, že ste zapísali to, čo hovorí.

Keď príde tá chvíľa a váš blízky zomrie, nastane zmätok. Odrazu je byt plný cudzích ľudí. Dávajú vám divné otázky. V tom zmätku môžete reagovať celkom chybne. Nechtiac. Preto je dobré mať zápis a riadiť sa ním.

Mimochodom, ešte jeden nápad. Rozhovory so svojimi blízkymi si nahrávajte. Diktafón, alebo radšej videokamera. Tie príbehy a spomienky, ktorými vás „častovali“ celý život. Je možné, že vám vždy liezli na nervy. A je skoro isté, že po smrti si pár rokov tú nahrávku asi nepustíte. No neskôr sa vám môže zažiadať znova si vypočuť ich hlas. Potom si môžete otvoriť konzervu z minulosti. Znova si vypočuť ich hlas, ich intonáciu.

Pozrite si aj tieto články: