Mravce

Článok určený nedobrovoľným chovateľom mravcov.
Keď sa u nás v paneláku po tridsiatich rokoch bezmravčia zjavili prvé mravce, ešte som netušil, že sa zdržia. A trvalo dlho, kým sa mi podarilo ich vypoďkať z kuchyne.
Verím, že tento článok nie dostatočný na žalobu zo strany Slobody zvierat, či inej inštitúcie, zaoberajúcej sa ochranou života. Po vzore akčných filmov na HBO totiž končí rozsiahlym masakrom celých kolónií.

Prítomnosť mravcov v kuchyni mi spočiatku vôbec neprekážala. Človek aspoň nie je nikdy sám. Problémy nastali, keď som zistil, že sa mi pletú do môjho jedálneho lístku a stávajú sa zároveň konzumentami aj konzumovaným obsahom. Kakao s utopeným mravcom, káva s kyselinou mravčou, chlieb s medom a mravcami mi po čase začali pripadať príliš stereotypné a tak som začal konať.

Najprv som zvolil akýsi značkový super sprej, po ktorom keď si pochodia – skapú. Aj sa tak stalo, ale za pár dní tu boli zas.
                            
V ďalšej fáze sme začali potraviny skrývať. Oni sú však tie potvory vynaliezavé a hlavne hravé! Zvlášť dobré sú v hre na skrývačku a tak som čoskoro naťukal adresu www.wackyuses.com, na ktorej okrem čistenia záchodov kolou píšu, že na mravce dosť zaberá detský púder. Kúpil som, skúsil som, sklapol som. Naozaj je pravda, že sa im v tom chodí zle, ale nepodarilo sa mi vyriešiť, ako púder umiestniť podľa možnosti aj na steny, pretože stále sa vyrába iba púder citlivý na zemskú príťažlivosť a v našej lekárni stále nedostali iný.

Kamarát mi poradil techniku, ktorú úspešne praktikoval doma: Umiestnime klobásu na miesto, kde radi chodia. Keď je ich okolo klobásky zopár tisíc, všetkých zrušíme, spláchneme. Po čase opakovania tejto techniky vraj nakoniec prišli kráľovné, lebo robotníkov už nebolo. Pekná metóda, ale neviem si predstaviť, že by u nás tá klobása na stole tak dlho vydržala. Klobása v našom byte má mnoho prirodzených nepriateľov, vrátane mňa.
Neskôr mi kamarátka odporučila, že existujú pasce. Také izé za sto korún. Malé krmítko, do ktorého výrobca nakvapkal sladkého jedu. Je dobre zašitý vnútri, takže mravec sa dnu dostane, ale môj jazyk nie. Problémom však bolo, že naše mravce uznávajú iba klobásky, opekané zemiaky, slaninku a mäso ako také. Zo sladkých vecí ich zaujímal iba med, kde sa chodievali s obľubou vo voľnom čase rekreačne utopiť. Ale sladké jedovaté pascičky ignorovali.
Nakoniec mi na diskusnej skupine poradili skúsiť nejaký Lafarex. Hneď na úvod prezradím, že sa nedal zohnať v každej drogérii, iba námatkovo. Spoznáte ho podľa červenej škatuľky pomaľovanej mŕtvolami mravcov a tiež podľa názvu.
Vo vnútri nájdete malé sáčky, v ktorých sú sušené vajcia, vyzerá to ako strúhanka. Smrdí to dosť po biolite, tak som nekoštoval. Podľa návodu máte dať na miesta, kam chodia mravce pár sáčkov s odtrhnutým rohom. Ja návody na použitie neuznávam, vysypal som preto priamo celý obsah sáčkov na vhodné miesta a išiel pre foťák. Keď som sa vrátil, mravce už mali udalosť. Lafarex zjavne ich pozornosť upútal. Vytvorili dva rady, jeden – nenaložený – smerom od mraveniska a druhý naložený – nazad.


Niektoré mravce sa hrdinsky pokúšali odniesť aj obrovitánske omrvinky.

Vidiac to, som hneď odhalil, že mravenisko majú priamo vo vitrínke. Stokrát sme ju čistili a stokrát sme tam vrátili obrovskú kôstku z ešte obrovskejšieho ovocia dovlečeného z Viedne. Na šľak trafenie. Ani neviem, ako sa to volalo. Kôstka bola plná obetavcov, ktorí sa pokúčali zachrániť aspoň kukly. No nezachránili. Pre mravce horor totiž práve začal.

Kukla – nekukla, aj tento je už po smrti. Neplatili mi ani len nájomné za používanie kôstky.
Kôstka putovala preč a pomocou Lafarexovej magistrály som objavil, že ďalšie kolónie mravcov sa nachádzajú pod kachličkami v kúpeľni. Tak som otvoril ďalšie dva maličké bufety blízko ich dier. Trh si sám určí, kde bude bufet a kde cintorín.
Pod kachličky som sa rozhodol neliezť – kto ich bude potom lepiť kanagonom, či čím, nazad? Ponechal som to na Lafarex – ten totiž obsahuje okrem návnady aj jed, ktorý mravce sterilizuje. Nezabíja ich, iba postupne znemožní ich ďalšie rozmnožovanie. Po krátkom čase pohyb mravcov po byte naozaj ustal. Kde – tu sa dala vidieť skupinka nosičov, ako teperia mohutnú a výživnú porciu Lafarexu pre svoje larvy. Poprial som im dobrú chuť.


Nakoniec som ešte kúpil silikónový tmel a uzavrel dúfam, že všetky prístupy do kachličiek, už kôli prevencii, aby nabudúce nemali prípadné budúce kolónie kde bývať.

Teraz je tu otupno. Hádam sa zjavia šváby, alebo tak niečo.  
26.08.2000