Vážne chorý človek potrebuje, okrem liekov, veľa zdravotníckych pomôcok. Nie všetky sú pre rodinu s bežným príjmom finančne dostupné. Žiaľ, bez niektorých sa človek nezaobíde. Niekoľko príkladov, čo sa pod týmto pojmom rozumie:
barly,
elastické návleky, pančuchy
katétre,
rôzne pomôcky pri inkontinencii,
inzulínové perá,
invalidné vozíky,
antidekubitové matrace,
ortézy a iné ortopedické pomôcky
protetika, kompenzačné pomôcky, epitézy,
vankúše, sedačky proti preležaninám,
opierky hlavy,
zdviháky, madlá,
fixačné pásy,
rôzne chodítka,
načúvacie prístroje,
lupy a mnoho iných potrieb.
Tieto veci môžu zlepšiť postihnutému kvalitu, života, alebo dokonca umožniť, aby bol o niečo sebestačnejší.
Lekársky poukaz alebo voľnopredaj
Skôr, než si niečo pôjdete kúpiť, uistite sa, či daná pomôcka náhodou nepatrí do kategórie, ktorú vám môže „predpísať“ lekár. Niektoré zdravotnícke pomôcky nie sú ani voľnopredajné.
Zvyčajne sa teda od lekára dozviete, na čo máte nárok. Pre orientáciu sa môžete pozrieť na
Tieto pomôcky sa teda u nás môžu používať a neraz vám s ich úhradou v určitom rozsahu pomôže aj zdravotná poisťovňa.
Kým sme zdraví, ani netušíme...
Jednotlivým pomôckam sa postupne budeme venovať v samostatných článkoch tejto sekcie. Tu v úvode by som rád doplnil pár slov pre nás, čo sme zatiaľ zdraví a žiadnu pomoc nepotrebujeme.
V stave zdravia si človek často neuvedomí, že samozrejmosti môžu byť aj veľmi vzácne. Stačí si predstaviť dieťa, ako sa rozhodne vybehnúť von, zahrať si futbal. Alebo dospelého, ktorý sa vyberie večer do filharmónie na koncert. V týchto chvíľach sa zapája neuveriteľne veľa funkčných systémov, ktoré nám slúžia.
Fungujú nám svaly, kĺby a pohybový aparát ako taký, takže proste vstaneme a ideme von. To o sebe nemôže povedať veľa ľudí. Sú pripútaní na vozík, alebo dokonca ležia a sú úplne odkázaní na opateru. Boli by veľmi vďační, keby mohli chodiť. Aspoň pár krokov po byte. Nie to dokonca ešte von.
Funguje nám mozog. Samostatne sa môžeme rozhodnúť ísť von, prepraviť sa kam treba a vnímať krásnu hudbu. V rovnakej chvíli je veľa ľudí, ktorí majú poškodené niektoré funkcie myslenia. Nie sú samostatní a vlastne presne nevieme, ako vnímajú svet.
Fungujú nám oči. Aj keď koncert by vedel vnímať aj človek nevidiaci, už by nebolo tak jednoduché „skočiť“ si do mesta. Zrak je vzácna vec, ktorej cenu vidíme, až keď ho začneme strácať.
Počujeme. Veľa ľudí počuje slabo, alebo vôbec nie. Žiadna hudba. Značne skomplikované aj základné dorozumievanie sa s ľuďmi. Najmä hluchonemí ľudia často nedoženú svoj hendikep. Zdalo by sa, že teda môžu aspoň čítať knihy. No prax ukazuje, že bez funkčného sluchu je oveľa komplikovanejšie aj vzdelanie či plnohodnotné porozumenie čítanému textu.
Ak nám treba ísť na potrebu, jednoducho ideme. V rovnakej chvíli mnoho ľudí túto možnosť nemá. Vplyvom chorôb, či úrazov musia potrebu vykonávať pomocou vývodu z brucha do vreciek, alebo do plienok a často ich musí niekto potom čistiť.
Vyzeráme ako tak „k svetu“. Možno sa porovnávame s módnym časopisom a potom sme zronení. No veľa ľudí je po rôznych úrazoch, či chorobách na tom horšie. Amputácie, napríklad v oblasti tváre. Kožné ochorenia. Taký vzhľad môže úplne diskvalifikovať človeka z bežnej spoločnosti. Ľudia od neho budú bočiť, je to forma sociálnej smrti.
Nuž a nakoniec zoberme zdravie. Aj to vie pripraviť veľa nečakaných prekážok vo forme nečakaných vážnych chorôb. Stačí, aby vám lekár oznámil vážnejší nález. Z doteraz zdravého človeka sa náhle stáva pacient a namiesto bežného života odrazu trávite život po nemocniciach, na vyšetreniach či rôznych zákrokoch. Odrazu všetko, čo robíte primeriavate ku výroku "máte ešte asi pol roka života" či podobnému ortieľu. Čo robiť? Žiť "naplno" sa nedá, žiť bežne sa zdá málo.
Práve v takýchto situáciách sa človek odrazu začne stretávať s celkom novým druhom vecí okolo seba.
V zdraví sme obklopení mobilmi, počítačmi. Často si kupujeme fotoaparáty, autá, turistické vybavenie. Moderné šaty, akokoľvek ich nepotrebujeme.
Stačí zlomok sekundy s trochou smoly a všetko, čo máte je vám odrazu celkom nanič. Odrazu je vo vašom slovníku veľa nových pojmov. Barla, rehabilitácia, cievkovanie, stomik, plienky pre dospelých, chodítko, asistencia...
Kým sme zdraví, oplatí sa občas si to pripomenúť. V dnešnej dobe sa totiž nečakane často vieme rozčúliť na malých veciach, ktoré nás veľmi hnevajú. Niekto neposlal e-majl, ktorý mal. Alebo vám v hypermarkete zle vydajú (áno, robia to pravidelne a v rámci zvláštnej náhody vždy v náš neprospech). Alebo chceme ísť na prechádzku a ono prší.
Je dobré vnímať drobné problémy nášho života aj cez prizmu toho, že stále sme ešte zdraví a môžeme oveľa viac, než iní.
Podobne je to aj s celkovou životnou úrovňou. Možno nadávame, že u nás nie sú najvyššie platy, zato dane sa k prvenstvu pomaly asi prepracujú. Možno nadávame nad stavom zdravotníctva, či politiky.
Ak sa ale pozriete na štatistiky celej planéty, odrazu je situácia celkom iná.
Dosť veľké percento ľudí na svete trpí prostým hladom. Umierajú na to. Takí ľudia neriešia problém, ktorý oblek si dať na večerný koncert. U nás sa takto nehladuje.
Veľká časť obyvateľstva žije v neslobodnom režime. My slobodu máme a keby nám ju chceli vziať, možno by sme si to ani nevšimli. Stačí, aby slušní ľudia nešli voliť, ako to majú vo zvyku. Zhruba 20% duševne problematických voliť chodí vždy. Tých politici ľahko zmanipulujú a potom legálne ovládajú aj tých slušných.
Gramotnosť, tak ako ju poznáme u nás, nie je z hľadiska planéty vôbec bežná. Sú oblasti, kde sú celé oblasti negramotného obyvateľstva. Vopred odhadnete, čo to spraví s ich životnou úrovňou.
Príjem na deň máme ešte stále celkom zaujímavý. Určite nerobíme za dolár na deň. Nežijeme ani v oblasti, kde celé rodiny sú nezamestnané.
Máme zdravotnú starostlivosť. Na rozdiel od oblastí, kde nemajú nič podobné a ak by aj mali, ľudia na to nemajú peniaze.
Aj tieto samozrejmosti sú vec, na ktorú sa zvykne trocha zabúdať. Je v ľudskej prirodzenosti, že chce stále viac, lepšie, novšie. Tá túžba stojí v pozadí pokroku a vývoja.
Na druhej strane v osobnom živote je asi lepšie predsa len trocha pribrzdiť tempo. Je dobré vnímať fakt, že v istej chvíli sme si k dispozícii a to sa môže ľahko zmeniť. Iste máte radi svojho manželského partnera, rodičov, či deti. No ani ich prítomnosť nie je celkom samozrejmá. Ani istá do budúcnosti.
Je preto dobré myslieť aj na to, ako tráviť s blízkymi kvalitný čas. Teraz, keď sme tu všetci a zdraví. Vnímajme ich, teraz sa dá. Určite na to myslite keď sa budete rozhodovať, či chcete zobrať druhé zamestnanie, alebo brigádu. Radšej žiť o niečo skromnejšie, ako premárniť najproduktívnejšie roky života v práci, ktorá človeka dokonca možno ani nebaví.
No a nakoniec: Ak viete, po čom túžite, skúste si to napísať. Akonáhle to máte, začnite plánovať. Často sa nepustíme do plnenia snov, pretože sa zdá, že by boli pridrahé. No veľa snov sa realizovať dá. Spravte to teraz. Tento týždeň, tento rok. Neodkladajte to na neskôr a už vôbec nie na čas, keď budete v penzii. Mohlo by sa stať, že už nebudete vládať.
Odbočil som asi značne ďaleko od témy zdravotníckych pomôcok. Ale kto ste niekedy boli v hospici, alebo ste pomáhali niekomu postihnutému, viete. Takéto témy potom človeka napadnú. A myslím si, že patria aj na stránky tohto webu.
