Nikdy nebudete pripravený na smrť svojho blízkeho. Aj keď ste presvedčený, že smrťou sa skončí jeho bolesť, utrpenie vždy si budete priať, aby sa stal zázrak a zostal s vami čo najdlhšie.

V minulosti zomierali ľudia doma. Trpeli bolesťami, zomreli od vysilenia organizmu, od hladu a smädu. Na druhej strane neboli v posledných okamihoch svojho života sami, boli v kruhu svojich najbližších. Tých tiež podporovali a pomáhali im susedia.

Aj keď svojmu príbuznému poskytujete čo najlepšiu starostlivosť, nastane čas, keď mu bez odbornej pomoci a zdravotníckych prístrojov doma nepomôžete. Ak trpí neznesiteľnými bolesťami, nedokáže prijímať potravu a nápoje, zlyhávajú mu dôležité orgány (pečeň, obličky, pľúca), je nutná hospitalizácia.

V nemocnici na bežných oddeleniach dokážu zmierniť jeho fyzickú bolesť, prístroje zastúpia dýchanie a funkciu ostatných orgánov. Výživné látky potrebné k životu podávajú infúziou. Nemajú však čas starať sa o psychickú pohodu vášho príbuzného. Vaša prítomnosť je obmedzená návštevnými hodinami. Je medzi cudzími ľuďmi, ak je pri vedomí, zomrie osamelý.

Nevyliečiteľne chorý človek sa s blížiacim koncom jeho života zmieruje ešte ťažšie. Po stanovení diagnózy, o ktorej je známe, že ju lekárska veda nedokáže vyliečiť, odmieta váš rodič spolu s vami prijať túto skutočnosť. Je normálne, že vyhľadáte iných lekárov. Dúfate, že skutočnosť bude iná a nové nálezy nepotvrdia stanovenú diagnózu.

Keď váš blízky príbuzný zistí, že nešlo o omyl, je nahnevaný prečo práve jeho taká choroba postihla. Nečudujte sa, že je mrzutý, stále nespokojný s prácou personálu. Aj voči vám je kritický a konfliktný. Strieda sa v ňom pocit nádeje, že všetko dobre dopadne, s beznádejou, zisťuje čo všetko chcel ešte stihnúť a zrejme nestihne. Je veľmi smutný, keď mu začnú ubúdať fyzické sily. Nevie čo ho čaká a aký zmysel má žiť. Najradšej by bol, keby sa všetko skončilo. V tejto fáze vzniká riziko, že sa pokúsi o samovraždu.

Pre vás je veľmi ťažké, ak sa váš milovaný človek zmieri s myšlienkou že zomrie. Pre neho je ale dôležité, že prestane trpieť citovou bolesťou. Nachádza novú nádej, že to čo prežíva má svoj zmysel, pretože aj po fyzickej smrti bude existovať niečo, aj keď to nevie pomenovať. U veriacich je to boh.

V dnešnej dobe existujú zariadenia, ktoré pomáhajú nevyliečiteľne chorému človeku a vám, najbližším príbuzným uľahčiť toto náročné obdobie.

Nechať ľudí umrieť osamote, alebo v spoločnosti blízkych?

Na túto otázku vám nedá nikto presnú odpoveď. V literatúre sa stretnete s názorom, že asi 60% ľudí chce byť v tých chvíľach radšej samo. Prax opatrovateľov zas hovorí o tom, že ľudia by aj v čase odchodu chceli mať svojich blízkych pri sebe.

Štatistiky nikdy nebudú presné. Ak umiera niekto z vašich blízkych, je dobré hovoriť s ním a odhadnúť, žo počas zomierania chce aby ste boli blízko, alebo radšej ďalej. Myslite však aj na to, že, napríklad, rodič vám môže klamať, aby vás chránil pred zlým zážitkom a zároveň môže chcieť, aby ste boli pri ňom. Potom je veľmi ťažké rozhodnúť sa, čo je lepšie.

Aj rôzne štatistiky o tom, či ľudia chcú svoje umieranie podstúpiť sami, alebo medzi blízkymi môžu byť značne skreslené.

• V zariadení s inými pacientmi často nechcú okolo seba cudzích. Potom aj odpoveď na otázku, či chcú umierať sami, alebo nie môže byť ovplyvnená túžbou zbaviť sa spolupacientov. No možno by uvítali niekoho z rodiny, ale to sa niekedy nedá. Potom je odpoveď podniemená tým, že chcú radšej samotu ako dve vzdychajúce starenky okolo seba.
• Už som spomenul, že matka môže chcieť, aby v poslednej chvíli mohla byť so svojou dcérou. No zároveň si uvedomuje, že taký zážitok by pre dcéru bol smutný a môže ju chcieť chrániť. Odpoveď "chcem zomierať sama" potom nie je presná. Ohľaduplná matka môže takto vnímať situáciu a je veľmi neľahké rozhodnúť sa.
• Niekedy umierajúci veľmi jasne povie, čo by si prial. V takej chvíli je všetko jasné a ak to je možné, treba mu vyhovieť. V hospicoch a nemocničných zariadeniach sa zvyčajne dá zariadiť aj prenocovanie príbuzných pri lôžku. Najmä pri paliatívnej opatere a tlmení bolesti silnejšími liekmi prichádza zástava dýchania často neskôr večer, či v noci.
• Inokedy nie je jasné, čo by umierajúci presne chcel. Ak je na veľmi silných liekoch proti bolesti nie je jasné čo a či vníma. Všeobecne sa správame tak, ako keby vnímal.

Umieranie je proces, ktorý sa v poslednom čase značne vytratil z nášho slovníka. V minulosti to bola bežná súčasť života. Dnes veľké percento úmrtí prebieha mimo domáce prostredie a ľudia sa s tým nestretnú. V médiách sa venuje veľa priestoru zdravým a zábavným ľuďom. Prípadne vraždám a nehodám, to však nie je umieranie, ale už smrť. Preto je táto téma relatívne tabuizovaná. Nevieme, ako sa v takej situácii správať.