Tip na túru, ktorá určite nepatrí medzi najľahšie. Odporúčam, aby ste vo Vysokých Tatrách tento výlet absolvovali najskôr po týždni. Podľa veku a kondície. Samozrejme, pre mládež je aj toto len taká ľahšia turistika, ale pre starších ľudí a neskúsených turistov je to náročný výstup. Téryho chata vlastne ani nie je veľmi ďaleko, ale rátajte s prevýšením asi kilometer, ten navyše z polovice ide až v poslednej časti túry, takže táto túra sa vlastne podobá výstupu asi pol kilometra do schodov. Takže to chce silu, pľúca a trpezlivoeť.

Téryho chata zhora vyzerá nejak takto. Túru začneme na Hrebienku a kúsok pôjdeme po Tatranskej magistrále a zabočíme na Malú Studenú dolinu. Tam je cieľ nášho turistického trápenia svalov.

Potom sa už začínajú vynárať prvé výhľady. Jastrabookí môžu už z diaľky vidieť malú bodku, kam smerujeme. Téryho chatu.

Ak máte foťák so oomom, uvidíte najskôr vodopád. Nad ním je Téryho chata.

Ešte priblížime. Tak. A tam sa ide.

Cesta ide stále mierne do kopca.

Trvale ste v prekrásnom prostredí.

Pohľad na vodopád zdiaľky.

Celkový záber.

Majestátne hory vás budú obklopovať z oboch strán.

Ako sa blížite ku vodopádu a Téryho chate asi začínate tušiť neodvratné. Mierne stúpanie sa už čoskoro zmení na zabiják.

Detail.

Pohľad z poslednej chvíle mierneho stúpania smerom dozadu. Panoramatická snímka.

Tesne pod vodopádom. Téryho chata je nad nami azda 300 až 500 metrov vyššie. Kde mám kyslík?

Výstup začína tým, že sa presuniete na opačnú stranu doliny. Pohľad dozadu.

Pohľad hore.

Pohľad dopredu. Niet úľavy, aj to je turistika. Ak chcete ísť do cieľa, musíte ísť hore.

Pekný výhľad, na tomto brale sa ako filcky drží niekoľko horolezcov.

Už sme skoro hore.

A konečne vrchol snaženia. Pohľad nazad do doliny.

Ešte raz pohľad na horolezecké bralo.

Téryho chata.

Pri Téryho chate sú jazierka. Ono sa to asi volá plesá.

S ďalekohľadom nad sebou uvidíte aj tých, čo mali to šťastie a v takomto peknom počasí sa vyviezli na Lomnický štít.

Okolie Téryho chaty je prekrásne, oplatí sa tu pobudnúť v úplnom tichu.

Téryho chata.

Malebné prostredie priam láka tvoriť aj panoramatické fotografie. Jednu som si dal spraviť na stenu v izbe a vyzerá to lepšie, než som čakal.

Na veľkých skalách sa po náročnej turistike môžete vyhrievať na slniečku ako had.

Poobdivujte kvetiny, niektoré sú nádherné. Ako vždy - vo farbách, ktoré sa dnešnou technikou nedajú zaznamenať.

Téryho chata.

Zadné pleso za Téryho chatou je väčšie.

Druhá časť plesa za "zákrutou".

Predné pleso zas dáva príležitosti k fotografovaniu vody nad ničím.

Väčší pohľad na predné pleso.

 Téryho chata.

Tu sa dozviete, kam môžete svoju turistiku oprieť ďalej. Mladí a výkonní turisti majú veľa možností, no pre nás, starších amatérov predovšetkým neplatia tie časy čo sú tam napísané. Pomalé kosti a svaly mestských päťdesiatnikov sa na Hrebieniok za hodinu a štvrť akosi nedopracujú. My sme začali zliezať 16:25 a na Hrebienku sme boli o 18:45. Pravda, 20 minút sme stáli s otvorenými ústami a pozorovali kamzíky, ale takéto živelné udalosti tiež majú vplyv na rýchlosť transferu.

Pedanti si v  Téryho chate buchnú pečiatku na papier, mapu, alebo ruku a majetníci si zoberú pečiatku domov. Asi ich, našťastie, nie je veľa, lebo nebola priviazaná ani strážená.

A to už zostupujeme dole. Končiaci deň vrhá prekrásne farby a tak podchvíľou stojíme, fotíme a kocháme sa. Nuž čo, turisti by šli rýchlo.

Povedzme si to na rovinu! Nesúhlasím s tým, aby alkoholici chodili na výlety! Tento si so sebou nosí pivo v sude. To nozaj nie je dobrý nápad. Fuj! To nevrhá dobrý obraz na našu turistiku.

Ešte spomienka na prekrásne prostredie  Téryho chaty, túto fotku som použil na obal CDčka o chudnutí.