Viem, že vysokohorská turistika akosi automaticky predpokladá, že ste mladí, bohatí a zdraví. Žiaľ, nie každý človek môže byť turistom. Je medzi nami veľa vozičkárov. Nie, nevidno ich. Často sú skrytí, pretože je málo bezbariérových oblastí. Skúste s vozíčkom niekam ísť, niečo vybaviť. Aj keď sa to technicky a oficiálne dá, je to vždy komplikované. Aj preto ma občas pri výletoch po Vysokých Tatrách (nielen tam) napadne... Koľko ľudí nikdy neuvidí tieto pohľady, pretože nevidia. Koľkí sa nedostanú na krásne miesta, pretože nemajú nohy. Žijeme v rýchlej dobe a máme pocit, že sme frustrovaní. Trápia nás problémy ako slabá výdrž batérie, alebo rada na pošte? Je to vlastne signál vcelku dobrého zdravia a pohody.

Keď som posledne vo Vysokých Tatrách na Hrebienku videl označenie pre vozičkárov, najskôr som si myslel, že je to žart ďaleko za hranicou nevkusu. Potom som si však uvedomil, že za ceduľkou ide pomerne rovná cesta. A tak som sa rozhodol napísať tento článok. Ak máte v rodine vozičkára a chcete mu ukázať naozaj krásne prostredie, toto by mohol byť jeden z tipov.

Navyše nie vždy to musí byť invalidný vozík, ktorý človeka hendikepuje. Stačí vyšší vek a na väčšiu túru sa človek nedostane.

Na Hrebienok sa dá vyviezť pozemnou lanovkou.

Už nebýva tak natrieskaná, ako kedysi.

Vyvezie vás na Hrebienok.

Tam sa dá dívať na krajinu. Neviem prečo sa mi práve tento výhľad už od detstva páči.

Pokračujte ďalej a narazíte na ceduľu, že oblasť je vhodná pre imobilných a vozičkárov, ktorú som najskôr považoval za žart.

Takto vyzerá trasa pre hendikepovaných. Dostanete sa ňou až ku Bilíkovej chate.

Viem, nie je to výstup na Gerlach, ale výhľad je tu prekrásny. Všade dookola je cítiť fantastickú borovicovú lesnú vôňu.

Priblíženie.

Ešte väčší detail na Lomnický štít.

A ešte jedno priblíženie. Vidno hvezdáreň a lanovku.

Týmto chodníkom sa dostanete až do blízkosti studenovodských vodopádov.

Cestou nazad sa zase dostanete pozemnou lanovkou.

Pohľad z lanovky.

Ďalším cieľom pre hendikepovaných vo Vysokých Tatrách môže byť Velické pleso. Dostanete sa tam totiž taxíkom. Taxíkom sa rozumie dodávka. Tá vám asi trojhodinovú túru skráti asi na 17 minút sedenia v aute, ktoré síce dosť hegá, ale niekedy príde vhod. Pri Velickom plese je prekrásne prostredie majestátnych skál, dá sa tam stráviť dosť času a užiť si to.

Skoro určite by sa mal dať na invalidnom vozíku zvládnuť aj výlet na Popradské pleso. Je to síce trvale do kopca, ale po asfaltke.

Aj na Štrbskom plese je dosť bezbariérových oblastí.

Vo Vysokých Tatrách teda turistika nemusí byť jediným spôsobom rekreácie. Skúste len spomaliť a kochajte sa pohľadmi. Akokoľvek sa my čo v rukách máme foťák budeme snažiť, naživo je to vždy krajšie.