Láska, sex, spolužitie. Človek akosi prirodzene nechce byť sám a to ani tí najťažší introverti. V našich končinách je zvykom, že ľudia tvoria dvojice. Nuž venujme sa tomuto javu.

O partnerský vzťah máme najvážnejší záujem zvyčajne vtedy, keď ho nemáme. Vtedy túžime po partnerke, či partnerovi. Tí zúfalejší možno po čomkoľvek. Na chvíľu TO môže byť aj nafúknuté z latexu, hoc taký vzťah nezvykne až tak naplniť.

Kto má vzťah, nemá po ňom prečo túžiť. Preto sa venujme tým, čo vzťah nemajú a chceli by.

Vzťahy sa začínajú tvoriť spravidla v mladosti, kedy je človek plný hormónov. Často na škole, alebo v zamestnaní. Potom sa to zvrhne na manželstvo a mnohí tak vydržia aj pár desaťročí.

Kto si v tomto období nevie akosi nájsť vhodnú partnerku, alebo partnera, zvyčajne má problém sám v sebe. Aj tí "najškaredší" ľudia sú vizuálne v pohode, takže vzhľad nie je dôvod neúspechu. Väčšinou sú to postoje.

• Sebanedôvera "nikto by ma nechcel, lebo..."
• Hľadá sa princ "nikto nie je tak dobrý, aby splnil moje očakávania".
• Nevhodné vzťahy k okoliu. Príliš ukecaní ľudia, samoľúbi, negativisti. Nie sú obľúbení a tak o ich spoločnosť nikto nemá záujem.

Ak si neveríte, je to ťažké. Postoj samého k sebe sa musí budovať. Ak sa podceňujete, nečaká vás veľa pekného. Ak neveríte ani vy sebe, málokto bude vám... To chce psychológa.

Naopak príliš sebavedomí ľudia môžu zlyhávať na tom, že hľadajú super ultra partnera. OK, nie je nič zlé hľadať si najkrajšiu a najmúdrejšiu babu v meste. Zvyčajne si však zabudnú položiť otázku: "A chcela by ma taká žena"? V partnerských vzťahoch sa zvyknú zdržiavať ľudia s podobnou "hodnotou". Málokedy sa vytvorí dlhodobý vzťah outsidera s žiadanou a atraktívnou ženou. Alebo naopak, utiahnutej baby so skúseným "levom salónov". Ak teda chcete dostať najlepší kus, musíte aj vy byť najlepší.

Asi najčastejšie a najzákernejšie sú zlé vzťahy s okolím. Psychológ by zamumlal čosi ako "sociálna maladaptácia", aby to znelo učenejšie. Mnoho ľudí nevie vhodne jednať s druhými. Obťažujú, nudia, vyrušujú. A najhoršie je to, že spravidla nemajú ani šajn, že robia nejakú chybu. Majú pocit krivdy "všetci sa ku mne obrátili chrbtom". Jasné. Všetci sa im vyhýbajú.

Čím viac, dlhšie je človek sám, tým viac asi túži po vzťahu. A túžba z bežnej veci vyrobí monštrum. Vzťah sa stáva niečím na piedestáli nedostupnosti. Alebo cieľom. A človek síce ďalej stretáva potencionálnych partnerov, ale akosi ich nevidí. Nehľadá človeka, hľadá vzťah.

Sexualita v dlhoročnom partnerstve

Prieskum uskutočnení Univerzitou v meste New Brunswick zistil, že muži iniciujú sexuálne aktivity častejšie ako ženy.

Výskumu sa zúčastnilo 77 manželských párov a dvojíc žijúcich v jednej domácnosti. Manželské aj partnerské dvojice žili spolu v priemere 8.7 roka.

Počas individuálnych sedení, účastníci vyplnili v priebehu jedného týždňa niekoľko dotazníkov, čo malo za úlohu merať ich sexuálnu aktivitu v danom týždni.

Na konci každého dňa účastníci uviedli nasledovné:

• Či mali v ten deň sex, a ak áno, kto ho inicioval
• Či prvá reakcia na sexuálnu výzvu bola pozitívna alebo negatívna
• Ak ani jeden z partnerov neinicioval sex, či nad tým aspoň uvažoval

Zistenie 1 – Muži a ženy majú odlišný záujem o sex

• Muži boli iniciátormi sexuálnych aktivít v sledovanom období dva krát častejšie ako ženy
• V deň kedy ani jeden z partnerov neinicioval sex, tuto možnosť aspoň zvažovalo viac mužov ako žien
• Príčina nízkej sexuálnej iniciácie zo strany žien nebolo to, že čakali ký muž urobí prvý krok alebo strach z odmietnutia. Ženy to jednoducho nemali chuť spraviť.

Zistenie 2 – V dlhodobých vzťahoch sú reakcie na sexuálne výzvy obvykle kladné

• Dôvod je ten, že jednotlivý partneri sa po rokoch spolužitia dobre poznajú a vedia kedy je vhodné iniciovať sexuálne aktivity a kedy sa ich snaha nestretne s pochopením.
• Partneri sa pri rozhodovaní či iniciovať sex alebo nie spoliehajú na to, že vedia predpokladať reakcie druhého a využívajú dlhoročné skúsenosti so svojím partnerom

Zistenie 3 – Ženy a muži sa neodlišujú v počte negatívnych reakcií na sexuálne výzvy

• u žien sa síce negatívne reakcie na výzvy vyskytli častejšie ako u mužov, avšak takisto ženy reagovali na výzvy kladne častejšie ako muži.

Tieto výsledky vyvracajú tradičné ponímanie ženy ako tej časti páru, ktorá vykonáva sexuálnu cenzúru a muža ako toho, kto má neustálu chuť na sex, aj keď nemožno poprieť, že muži sú častejšie v pozícii toho kto podnecuje akciu ohľadom sexuálnych výziev a ženy častejšie v roli toho kto na podnet odpovedá.