Pokúšate sa s niekým zoznámiť cez internet a premýšľate, či si pred stretnutím vymeníte fotografie? Možno vám v rozhodovaní pomôže moja skúsenosť:

Zhruba pred tromi rokmi som sa po prvýkrát skúsila zoznámiť cez internet. Bola som pár mesiacov po rozvode a chcela som skúsiť, aké to je, ísť opäť po mnohých rokoch na rande. A tak som si spočiatku pár dní celkom príjemne písala s jedným mužom. Mali sme podobné záľuby, podobnú prácu, páčil sa mi. Teda, lepšie povedané, páčili sa mi jeho písmenká a to, ako vyjadroval svoje myšlienky.

Nakoľko som mala naplánovanú služobnú cestu do mesta, kde on pracoval, dohodli sme sa, že si pôjdeme sadnúť na kávu. Triasli sa mi kolená, bol to celkom príjemný pocit: ísť opäť po rokoch na rande. A naviac som si uvedomila, že sme sa ešte ani nevideli, len sme si vymenili čísla telefónov. Mala som sa mu ozvať, keď sa budem blížiť ku kaviarni, v ktorej sme sa mali stretnúť. Zavolala som, že som pri kaviarni.

Ale keď som videla, kto vyšiel pred kaviareň, mala som chuť sa rozbehnúť a ujsť. Vraví sa, že každý z nás má svojho dvojníka. Ale že bude mať aj môj bývalý muž, s ktorým som sa po 20 tich rokoch rozviedla, to ma veru nenapadlo. A to, že si dám rande s niekým, kto vyzerá ako nižší a chudší (skôr vyziabnutejší) brat môjho bývalého, už ani vo sne nie.

Ale zrazu predo mnou stál. A ja, čo o sebe stále tvrdím, že som komunikatívna, som nenachádzala reč. Utiecť som nestihla, videl ma a zdalo sa mi to nezdvorilé. Tak sme na tú kávu šli. A ledva som čakala, kým mi vychladne a budem ju môcť vypiť a rozlúčiť sa.

Tá fyzická podoba s mojim bývalým bola hrozná a nevedela som to zvládnuť. Naviac a mi už vôbec nezdal taký zábavný, milý a vtipný, ako keď sme si len písali. Preto som sa mu už po tom prvom stretnutí nikdy neozvala. A ani on mne, asi ani ja som mu „nesadla“. Možno výzorom, možno tým, aká som bola nekomunikatívna, neviem. Ale od tejto príhody som sa už nikdy nestretla s niekým, koho som aspoň na fotografii nevidela.

Vaša Kika