Svadba je síce významným a nezabudnuteľným zážitkom na celý život, avšak rôzne trapasy a nehody sa nevyhýbajú ani tejto výnimočnej udalosti.

Naša svadba nebola veru žiadnou výnimkou. Trapas to síce možno nebol až taký obrovský, no príjemné to nebolo. A o čo vlastne šlo?

Jedna z mojich sesterníc, ktorá bola tiež medzi pozvanými svadobnými hosťami, ma v deň svadby mierne povedané šokovala. Síce mi predtým spomínala, že bude mať od kamarátky požičané korzetové šaty smotanovej farby, netušila som však, že to budú také šaty, v akých sa nakoniec objavila.

Prišla totiž v smotanových lesklých šatách pozostávajúcich z korzetu a dlhej sukne, na krku mala náhrdelník z perál smotanovej farby a obuté biele lodičky. No jednoducho, hotová nevesta, až na to, že k oltáru som mala ísť ja.

Keď som ju uvidela, skoro som odpadla a rovnako aj moji najbližší. Môj brat mi pohotovo podal štampŕlik niečoho tuhého, aby som to rozchodila. Sesternica v smotanových šatách sa tvárila úplne vyrovnane, zrejme jej vôbec nedošlo, že výber jej šiat nebol práve najšťastnejší.

Jediné šťastie bolo, že som sa nakoniec rozhodla pre honosnejšie šaty a nie nejaké jednoduchšie, pretože v takom prípade by moja sesternica jednoznačne vynikala svojou róbou a zrejme by ju všetci tipovali za nevestu.

Nakoniec som to však nejako prehrýzla, nemienila som si kaziť výnimočný deň.

Ďalší trapas nás ale čakal v kostole. Kňaz dorazil a ešte pred sobášom si od nás pýtal nejaké potrebné dokumenty, ktoré sme mali priniesť. Problém bol v tom, že sme tie papiere v tom predsvadobnom zhone proste zabudli.

A tak bola moja sestra vyslaná pre zabudnuté dokumenty a celý obrad sa teda časovo trošku posunul. Napokon ale všetko dobre dopadlo a sestra sa onedlho vrátila aj s potrebnými papiermi. Potom už nič nebránilo začiatku sobáša, ktorý už pokračoval bez nejakých trapasov a svadbu sme si užili naplno.