Svadobných trapasy sprevádzajú každú svadbu a ak mi budete tvrdiť, že sa na tej vašej svadbe nič nestalo, tak tomu neuverím. Svadby a trapasy idú totiž ruka v ruke.

Svadba mojej najstaršej sestry je už dávno zapadnutá prachom, ubehlo totiž už 10 rokov. No keď si spomeniem na jej svadobný deň, ešte teraz sa smejem. Hoci svadbám sa vždy prikladal veľký dôraz, pred 10 rokmi to nebolo také masívne a dokonalé. Pri spomienke na jej svadbu mi vždy napadne, ako jej v kostole takmer spadol závoj na zem, pretože ho kaderníčka zle upevnila. A teda kým sestra vyšla z kostola, jej účes bol skoro rozpadnutý. Našťastie sme nestratili duchaprítomnosť a sestre účes hneď upravili, aby vydržal aspoň na fotenie. Ďaľším trapasom (našťastie nie naším) bolo, keď sa sestrina „novozískaná“ babka ocitla vo víre tanca a po pár minutách bola na zemi. Starším ľudom sa nesmie vysmievať a všetci sa snažili zachovať súcitný výraz tváre, no bolo to ťažké, keď videli na zemi rozložených 100 kíl sadla. Babke sa samozrejme nič nestalo, no s tancovaním sa radšej rozlúčila. Pri spomienke na sestrinu svadbu sa vždy rozúri moja teta. Jej manžel mal totižto na starosti fľašu s alkoholom a jeho úlohou bolo ponúkať všetkých zvedavých divákov pred domom a pred kostolom. Žiaľ nikto nechcel piť sám a strýko si musel s každým pripiť. Po hodine na svadobnej hostine, bol môj vždy triezvy strýko pod parou tak veľmi, že ledva stál na nohách a teta ho šikovala domov ako neposlušné decko.

Veru sestrina svadba nebola síce dokonale bezchybná, no všetci sme sa dobre zabavili a so sestrou a rodinou si vždy radi na tento krásny deň spomenieme.