Najskôr láska, potom sex?

Muži mi zrejme na túto otázku odpovedia, že sex hneď na začiatku vzťahu „neškodí“, aspoň vieme, na čom sme a či sa „vyplatí“ vo vzťahu vôbec pokračovať.

Ženy (aspoň podaktoré) sa budú tváriť pohoršene, že veď samozrejme najskôr láska...Ale je tomu vždy tak?

Opäť to závisí na okolnostiach, na ľuďoch a je to fakt individuálne. Je pravda, že my ženy k tomu, aby sme privolili prvýkrát k sexu, potrebujeme viac, ako muži. Potrebujeme cítiť nielen sympatie, príťažlivosť, ale aj počuť milé a pekné slová, vidieť a cítiť pozornosť od partnera. Potrebujeme tiež  mať pocit, že sme preňho obdivované, vzrušujúce...je toho veľa,  čo potrebujeme. No nie vždy sa stáva, že trváme na všetkom, čo potrebujeme pred prvým sexom s novým partnerom.

Dĺžka odolávania mužovi závisí podľa mňa najviac od toho, ako nás dotyčný muž priťahuje. Veľa záleží aj od nášho duševného rozpoloženia, aj od šikovnosti muža, ako nás „dokáže dostať tam, kam potrebuje“. Priznajme si to ale otvorene, že významnú úlohu hrá aj to, ako dlho sme boli predtým bez sexu, čiže od „stupňa nadržanosti“, Veď aj my ženy sme tiež len z mäsa a kostí a niekedy je veľmi ťažké odolať. Máme možno niekde zafixované, že má prísť najskôr láska, až potom sex.

Nielen my ženy, ale aj muži. Mám napríklad jedného kamaráta, ktorý vždy po svojej novej partnerke priam „slintá“, sníva sa mu o jej prsiach, premýšľa, či je „dole upravená“, predstavuje si, aký vzrušujúci  sex s ňou raz bude mať a podobne. Napriek tomu predsa len vždy vydrží a nedáva jej to najavo, správa sa skrátka zdržanlivo. Prvých cca 5 randení ju ani nepobozká, ani za ruku nechytí, potom ďalšie razy sa pomaly pokúša len o bozky a jemné dotyky.

K sexu sa dostane s ňou až na 10 tom, niekedy až 15 tom rande. Potom už z postele takmer nevyjdú, dobehne s ňou všetko zameškané. Celé to môže trvať aj pár mesiacov. Neviem, v jeho prípade je to možno dobrá taktika, vyhovuje mu správať sa ako gentleman, vzrušuje ho aj to čakanie na to, po čom túži.

Len neviem, či to ocení každá žena: Raz sa takto začal stretávať s mojou kámoškou a tá potom začala uvažovať, či ho vôbec priťahuje aspoň trochu, keď sa ešte o nič nepokúsil, či nechce zostať len pri kávičkách a kamarátstve. Neskôr nezostali, ale to čakanie sa im obom zdalo byť nekonečné (chodili sa mi na striedačku sťažovať obaja J). Aj preto si myslím, že nie je potrebné nasilu predlžovať napätie, veď toto sme si odskákali už v puberte a ak náhodou nám takýto vzťah nevyjde, môžeme si vyčítať, že sme premrhali kopec času.

Samozrejme, nemusíte so mnou súhlasiť, je to môj názor. Niekedy naozaj príde najskôr láska až potom sex. Poznám však aj prípady, keď sa pár začal stretávať nezáväzne, len kvôli sexu a neskôr z toho bola láska ako hrom. Alebo príde oboje takmer naraz: Ja s mojim priateľom sme sa ocitli v posteli na treťom rande a dá sa povedať, že láska a sex prišli súčasne. Premilovali sme spolu celú noc a neľutuje toho ani jeden z nás. Neriešime otázku, či to bolo skoro, alebo nie, pretože to nie je pre nás dôležité.

Dôležité je, že nám to klape a že nám je spolu krásne. Sme spolu pár mesiacov a už uvažujeme o spoločnej domácnosti. Konáme skrátka tak, ako to cítime a nie tak, ako si myslíme, že sa to „patrí“ alebo že by to tak malo byť.

Vaša Kika