Čo teraz, keď už viete, že chvíle, ktoré ste so svojim milovaným človekom prežili, sa už nevrátia? Každý z nás zrejme bude situáciu riešiť trochu inak: niekto sa asi najskôr opije (to z prvotného „šoku“ takmer každý. Potom sa začnete obviňovať alebo naopak, nadávať na toho druhého, alebo nadávať sebe za stratený čas. V prvom štádiu po rozchode sa asi takýmto prejavom, ako aj preliatym slzám neubránite, to asi málokto.
Veľkou chybou je premietať si neustále dookola príčiny rozchodu, prečo sa stalo to, čo sa podľa vás stať nemalo. Chápem, niekedy sú vám príčiny nie celkom známe a potrebujte „vysvetlenie“. Verte mi však, že nie všetky vzťahy sa končia logicky, alebo tak, aby ste pravú príčinu zistili. Hoci vám v hlave víria otázky, či ten človek skutočne stál vôbec za to, aby ste s ním trávili toľko času alebo či je z rozchodu rovnako nešťastný, ako vy, netrápte sa už tým.
Najlepšie je povedať si, čo ma naučila priateľka: Neriešiť!!!
Hrozí vám totiž, že tým, že budete neustále hľadať vysvetlenie a žiadať o to druhú stranu, len ublížite sám (sama) sebe a druhej strane to bude už dávno jedno. Navyše si z toho možno robí srandu a zas budete len seba obviňovať, že sa strápňujete. Prestaňte už vypisovať bývalému partnerovi smsky a po každej odoslanej si vravieť: Áaaauuu, čiže ju oľutovať hneď po odoslaní. Nevedie to k ničomu. Čo vám teda môže pomôcť a čo naopak, ešte viac uškodí?
Pomôže vám skôr prestať myslieť na to, čo bolo a začať myslieť na to, čo bude a aké ponaučenie si z pokašľaného vzťahu môžete vziať.
Pomôže vám povedať si pár osvedčených „citátov“, napr.: „Keď nejde o život, ide o hovno“ alebo: „Čo ma nezabije, to ma posilní“ a pod.
Pomôže vám tiež dať čo najďalej do zásuvky všetky smutné, depresívne alebo spomienkové piesne a začať počúvať niečo veselé, čo zdvihne náladu a prípadne sa dá pritom aj tancovať.
Pomôže vám tiež rozbiť, zničiť nejaký darček alebo spomienku (máte pri tom pocit, že konečne dávate bodku za vzťahom).
Pomôže vám „vykecať“ sa priateľkám, priateľom (len nie stále dookola to isté, po čase im to pôjde na nervy, hoci vás majú radi).
Pomôže vám tiež nadviazať vzťah s niekým cudzím, neznámym (napríklad na pokeci alebo inom chate ) a debatovať len tak, o živote. Zistíte, že ak spoznáte správnych ľudí, získate nielen lepšiu náladu, ale aj priateľov na celý život (rovnakého alebo aj opačného pohlavia)
Pozor, nezačínať si hneď nový vzťah! To je najväčšia chyba, akej sa môžete dopustiť. Ste v štádiu citového vyprahnutia a náchylní sa buď zamilovať opäť rovnako „blbo a nešťastne“, alebo ublížiť nevinnému, t.j. novému partnerovi, pretože ešte nie ste pripravení budovať nový vzťah. Budete neustále porovnávať a hľadať toho predošlého partnera. Alebo to urobíte len „z trucu“, aby videl (videla), že na to máte. Aj to je jedna z veľkých chýb- takýto vzťah vás neuspokojí, skôr ublíži niekomu, kto nemôže za to, že vás stretol v nesprávnej chvíli.
Pomôže vám v osamelý večer si kúpiť fľašku vína, zapáliť sviečky a poplakať si. Možno si aj zanadávate, zaspievate, alebo inak vypustíte nehromadené napätie a stres. Nielen že sa vám uľaví, ale niektoré veci vám budú čoskoro smiešne (keď budete piť niekoľký pohár vína). Len pozor, nesmiete to robiť často – takto začína veľa alkoholikov, alebo prinajmenšom samotárov, ktorí sa vo svojej samote a s fľaškou cítia bezpečne a do reálneho života sa nemajú odvahu alebo silu vrátiť. Berte to skôr ako jednorázovú záležitosť, ako rozlúčku so smútením a štart do nového života: Bez človeka, ktorý vás opustil
Obdobie, počas ktorého sa budete s novou situáciou zmierovať, je individuálne, nedá sa povedať, za ako dlho budete schopní ísť ďalej a vidieť život opäť v plnej kráse. Môžem vám len zaželať, aby ste už toto štádium mali za sebou a vydali sa v ústrety hľadať niekoho, kto za to stojí.