Zrejme to všetci poznáte: zvyčajne inak vidíme chyby na iných, ako na sebe. Rovnako je to aj s výchovou detí. Ľahko sa nám radí, mudruje, teoretizuje, ak sa jedná o dieťa niekoho iného.

Vtedy by sme vedeli riešenie poskytnúť na počkanie. Ale nech to myslíme akokoľvek dobre, nemá to ten účinok, pretože my nie sme rodič toho dieťaťa a vidíme situáciu úplne inak. Preto skôr, ako začnete priateľom a známym dávať rady o výchove detí, mali by ste mať čo najobjektívnejšie informácie. Ale aj tak by ste svoje rady mali obmedziť asi na minimum, Vezmite si napríklad, že sa vám niekto posťažuje:

„To moje nevydarené dieťa sa vôbec nechce učiť, len vysedáva celé dni pri počítači“. Ako viete, či to, že sa nechce vôbec učiť nebola len emotívne sfarbená informácia od rodiča dieťaťa? Čo ak je jeho dieťa inak vzorný žiak ale nechcelo učiť práve v tej chvíli, keď mu to rodič prikazoval? Aj s tým vysedávaním pri počítači by sme to mali brať s rezervou a preveriť si podrobnosti, ak chceme naozaj radiť. Lepšie je zrejme v tomto prípade nedávať rady, snáď možno usmerniť rodiča na to, nech si preverí, čo na tom počítači naozaj dieťa robí. Mám napríklad známych, ktorých 10 ročné dieťa je na intelektuálnej úrovni oveľa vyššie ako jeho rodičia. Nakoľko odpovede na svoje večné otázky nedostáva od nich, nachádza si ich na internete. Zaujíma sa o medicínu, sociálne vedy, prírodné vedy, má všeobecný prehľad. Keby ste chceli hneď rodičom poradiť takú „múdrosť“, aby mu zakázali prístup k počítaču, veru by ste mu veľmi nepomohli. Je veľa dôvodov, prečo dieťa trávi veľa času na počítači, možno ho trápi nejaký problém..ale to by si tiež mali v prvom rade zistiť rodičia.

Alebo ak váš priateľ alebo kolega rieši oveľa zložitejší problém a dorastajúcim dieťaťom –napríklad podozrenie na závislosť na alkohole, drogách, patologickom hráčstve a podobne. V týchto prípadoch by ste ho mali nanajvýš odporúčať s dieťaťom na návštevu u psychológa, ale neradiť viac. Sú to veľmi zložité problémy a ak nemáte na to potrebné vzdelanie a skúsenosti, nepúšťajte sa do toho! Odporúčaním k návšteve psychológa podľa mňa spravíte zo svojho pohľadu jedinú správnu vec. Riskujete síce, že sa váš známy urazí, môže vám povedať, či si myslíte, že dieťa potrebuje psychológa, či je „na hlavu“ a podobne. Ale na to môžete mať pripravený argument, že inak poradiť neviete a necítite sa na to, aby ste v takej podľa vás závažnej veci dávali rady. Môžete aj dodať, že ku psychológovi sa chodieva, ak má niekto psychický problém- rovnako ako by šiel k inému lekárovi, ak by mal iný zdravotný problém. Skrátka, je to lekár ako každý iný. Prinajhoršom sa vám prestane rodič zdôverovať celkom, hoci po čase aj tak posúdi, že návšteva psychológa je jediné riešenie, ako mu pomôcť. Tu by ste ešte mali zdôrazniť, že odkladať to nemá význam, pretože sami mu nepomôžu, len ich láska nestačí. Je už naozaj len na nich, ako sa rozhodnú konať.

Takže na záver k tomu, či radiť, alebo nie vášmu priateľovi, kolegovi, či známemu s problémami vo výchove detí:

• Nevnucujte svoje rady vo výchove detí. Niekedy aj dobre mienená rada môže mať zlý účinok
• Ak vás o radu s výchovou požiadajú, povedzte len svoj názor, ako by ste konali vy, keby sa jednalo o vaše dieťa
• Nezabúdajte, že problémov s výchovou detí je obvykle dosť, či už s malými, či dospievajúcimi, alebo dospelými deťmi a čo je dobré pre jedného, nemusí byť dobré pre druhého...
• Majte vždy na pamäti, že možno sa vám rodič sťažuje v hneve na dieťa a keď vychladne, bude na vec hľadieť ináč. Oni sa udobria, vy ostanete tí zlí – podobne, ako keď zasahujete niekomu do hádky s partnerom
• Myslite tiež na to, že poznáte len verziu rodiča, nie dieťaťa
• Neposudzujte cudziu výchovu – poväčšine to rodičia detí pochopia ako kritiku a nahnevajú sa na vás
• Všímajte si v prvom rade svoju rodinu, svoje deti a zamyslite sa, či rovnaké chyby nerobíte aj vy a či sa naozaj vždy držíte tých rád, ktoré poskytujete iným.