Tínedžer, už nie je malé dieťa, ale zároveň nie je ešte ani dospelák. Je to niečo medzi, tak ako fyzicky, tak aj duševne. Najlepšia definícia je hľadanie seba samého, túžba niekam sa zaradiť, niekam patriť. . Mnohokrát počuť z úst rodičov, že s jeho dieťaťom už poriadne“ plieska puberta“ a sťažnosti typu, aké je drzé, nevďačné a nevychované. A ako sa to s ním už nedá vydržať. Tie neuveriteľné zmeny nálad od veselosti, bujarosti, po nekonečný smútok a melanchóliu, kedy treskne dverami na svojej izbe s nápisom „ Nepovoleným vstup zakázaný“. . A potom naopak poznámky tínedžera smerom k rodičovi, ako nič nechápe, neustále diriguje a poúča. Stará sa do vecí, ktorým nerozumie a do ktorých mu podľa neho nič nieje. Z najnovšieho výkriku módy upadá do mdlôb. Či naozaj zabudol, že aj on bol kedysi mladý, prípadne pochybnosť či bol vôbec kedysi mladý. . .

Dá sa takýmto generačným, alebo podobným ťažkostiam v časoch puberty vyhnúť? Prípadne aspoň trochu zamedziť, generačnú priepasť? Napríklad vhodnou formou výchovy ešte v rannom detstve, typu „ ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko“?

Vhodná, alebo nevhodná výchova?

Tak na toto, neexistuje jednoznačná odpoveď. Mnohokrát počuť, že dieťa je nevychované, alebo môže za to zlá výchova. Ale ako spoznáme, čo je na našej výchove, zlé, alebo naopak dobré? Každý rodič si určite praje vychovať zo svojho dieťaťa dobrého človeka. Žiadny rodič si nedá predsavzatie, že vychová basistu, alebo ak chcete väzňa, človeka ktorý vraždí, zabíja a bije druhých ľudí.

Ale na druhej strane tiež nechce vychovať obeť, ktorú bude niekto biť, alebo týrať. Chce aby sa vedelo brániť, bolo sebavedomé (čo dnešná doba vyžaduje), a vedelo rozoznať dobro od zla. Ale toto je ťažká úloha aj pre nás dospelých nieto ešte pre deti. Snažme sa teda vychovávať, podľa rád svojho srdca. Iba vtedy, to bude neomylné. Naučme sa vždy sa dá nájsť riešenie či už správnou komunikáciou, alebo vyhľadaním správneho odborníka.

Odmalička viesť dieťa k láske a to tak, že my sami ho budeme ľúbiť. Budovať v ňom dôveru, aby sa na nás mohlo obrátiť s každým problémom. A taktiež svoju dôveru prehlbovať v ňom, tak, že keď aj my ako rodičia niečo sľúbime snažiť sa to všemožne splniť, ak sa nám to nepodarí (kvôli, práci, financiám. . ), vhodným spôsobom a veku primerane vysvetliť príčinu. Pretože aj komunikácia je veľmi dôležitá.

Ak to takto urobíme, môžeme očakávať a „zberať plody „našej výchovy. Treba si, ale uvedomiť, že čo platí pri jednom dieťati, nemusí pri druhom. Lebo každý sme iná povaha, individualita a každý sme výnimočný v niečom inom. Ale nikto nepozná svoje dieťa lepšie ako rodič, ktorý vie o jeho silných aj slabých stránkach.

V minulosti mali deti voči rodičom väčší rešpekt, odstup aj úctu. Dokonca sa im kedysi aj vykalo. Fyzický tresty, najmä zo strany otca, ako hlavy rodiny neboli ničím výnimočné. Oproti tomu dnešná doba, je i v tomto oveľa voľnejšia a liberálnejšia. Deti sú k rodičom bližšie. Fyzické tresty sú zakázané a neustále sa polemizuje o „výchovnej na zadok „najmenším deťom, ktoré ešte nie sú schopné chápať dôsledky svojho konania (chytajú nebezpečné veci). V každom prípade je najlepší stred. Teda nenechať si skákať po hlave, ale zároveň mať s dieťaťom zdravý kamarátsky vzťah a to najmä v puberte.

Čo je to kamarátsky vzťah?

Je to pekný vzťah rodiča s dieťaťom. V prvom rade si ale treba uvedomiť rolu rodiča. Mať kamarátsky vzťah, neznamená, „opičiť sa“ po svojom dospievajúcom pubertiakovi a vybrať sa s ním na koncert, či nebodaj na diskotéku v „štýlovom oblečení“. To by jeho egu naozaj nepomohlo. Bol by tak akurát tak na posmech spolu s Vami.

Základom dobrého vzťahu je otvorená komunikácia, teda nájsť si čas na rozhovor a vypočuť si aj pre nás možno zdajúci sa malicherný problém. Tresty, zákazy, príkazy, naozaj nie sú tým pravým spôsobom na jeho vybudovanie. Dôsledná výchova, založená na dôvere s jasne stanovenými pravidlami a hranicami. Hľadať kompromisné riešenia. Teda určite nie všetko dovoliť, ale dohodnúť sa aby boli spokojné obidve strany.

Keď bude mať aj dospievajúce dieťa možnosť vyjadriť sa a získať pocit zodpovednosti. Potom sa aj dohodnuté pravidlá budú ľahšie plniť.

Mať dobrý a otvorený vzťah s dieťaťom a podporovať jeho záujmy, je najlepšou investíciou do budúcnosti našich detí.