V zásade je dobré celkom sa vyhnúť používania otázok začínajúcich slovom PREČO.

Slovo "prečo" smrdí vyčítaním, obviňovaním. Nemusí to tak byť, ale v rodinnom prostredí človek nikdy nevie.

• Prečo si nevyniesol smeti?
• Prečo máš zlú náladu?
• Prečo si ideš umyť zuby práve teraz?

Na také otázky sa síce dá odpovedať s rozvahou, ale nikdy neviete, či ten, kto sa pýta nie je naštvaný. Potom by odpoveď bola iná, ako keby šlo o vecnú otázku.

Druhý, vážny dôvod je ten, že ľudia často robia veci, ktoré nemajú premyslené. Otázkou "prečo" ich zaskočíte a môžu sa cítiť nepríjemne. Napríklad otázka:

• Prečo pozeráš televízor?

Môže byť vyjadrením zvedavosti manželky (oplatí sa mi prisadnúť?). Muž však môže tú otázku považovať za skrytý konflikt (už zas nič nerobíš?). Podobne môžu také otázky vnímať aj deti.

Ak sa budú deti vinou takýchto otázok cítiť vmanipulované do konfliktu, môže naozaj nastať. Často zbytočne. Je dobré zvyknúť si, aby ste nekládli otázky typu prečo. Skúste iným spôsobom umožniť aby dieťa vysvetlilo svoje pocity, postoje. Napríklad::

• Vidím, že pozeráš televízor, čo teraz dávajú?

Podobne sa snažte zisťovať názory a pocity detí, no nevyčítajte im ich. Ak vám dieťa môže povedať prakticky čokoľvek, je to len vďake tomu, že ho prakticky za nič nebudete kritizovať, obviňovať.

Ak deti taja niektoré veci, je to znak, že vedia, že by si to "zlízli". Tým nad nimi strácate kontrolu. Jednoducho vám vaše deti nepovedia nič, za čo ich hrešíte, trestáte. Ale spravia to, čo chcú.

Lepšie je umožniť im v bezpečí povedať čo sa dialo a namiesto kritiky klásť ďalšie otázky. Tým umožníte deťom povedať pravdu a možno aj samostatne pochopiť, kde robia chyby bez toho, aby ste im ich museli ukázať.