Spúšťače a príznaky stresu

Dlhodobý stres nevyriešite krátkodobým opatrením! Pokiaľ ste v strese dlhodobo, nedá sa počítať s tým, že raz zaa rok pár dní dovolenky vám pomôže zotaviť sa. Proti stresu potrebujete nasadiť aktívnejšie zbrane.

Hľadajte spôsoby ako znížiť záťaž na tak nízku, ako je len možné.
To čo vám zostane ako nevyhnutný stres sa učte zvládať. Hľadajte spôsob, ako nadobudnete kontrolu nad situáciou.
Pridajte denne aktívny pohyb. Chôdza, alebo aj aktívnejšie športy sú výborné. Stres totiž v tele vyvoláva chemické reakcie. Tie pripravujú telo na útek alebo útok. Ak potom naozaj vykonáte telesnú záťaž, „miniete“ látky, ktoré sa v strese pripravili na použitie. Menej vám budú škodiť.
Niekedy pomôžu aj relaxačné techniky ako autogénny tréning, meditácie či prosté pobudnutie v tichu prírody. Len na pokojné chvíle by som sa ale nespoliehal. Je to síce pohodlnejšie a preto obľúbenejšie, ale aktívny pohyb by tomu pokoju mal denne predchádzať.

Veľmi často sa od vystresovaného človeka dozviete, že na šport a relax on naozaj nemá čas. Keby že mal ešte pridať do svojho už nabidého dňa ďalšie aktivity, zvýši sa jeho stres. Znie to logicky, ale nie je to celkom pravda. Ak si nenájdete čas na odpočinok, oveľa pravdepodobnejšie vás pristihne syndróm vyhorenia, alebo chronický únavový syndróm. Síce nejaký rok možno vydržíte aj peklo, ale potom môžete po ďalšie roky byť práceneschopný, alebo dokonca po infarkte.

Účinnejšie je redukovať stres. Čo nemusíte, to nesledujte a nerobte. V tom buďte prísni. Tak sa vám podarí vyhradiť nejaký čas a ten okamžite investujte do športu. Už dávno to psychológovia testovali. Je dokázané že ak si dáte rýchlu prechádzku či inú pohybovú aktivitu, zlepší sa váš výkon vo zvyšnom čase. Inými slovami ten čas čo „miniete“ na pohyb ušetríte vyššou výkonnosťou.

Nielen preto, že šport zlepší aj prácu mozgu. Tiež preto, že stále platí Parkinsonov zákon – práca sa spraví tak rýchlo, koľko na ňu máme času.

Prečo tak veľa slov proti stresu?

Možno vám už lezie na nervy, prečo každý tak varuje pred stresom. Nie je to náhoda. Stres je totiž stav, ktorý vzniká pri tlaku, pri ohrození, pri pocite strachu. Vznikne nejaká situácia, ktorú treba riešiť.

Fyziologická reakcia na ohrozenie, či neznámy podnet má určité zákonitosti a fázy. Je jedno či sa vo vašej kancelárii objaví nečakane tiger, alebo váš šéf. Vaše telo zareaguje rovnako.

Prvá fáza: stuhnutie

V prvom momente vás šok „zmrazí“. Môže to trvať len zlomok sekundy. Ten potrebuje mozog na to, aby čo najrýchlejšie vyhodnotil danú situáciu. Možno ide o falošný poplach. Možno je naozaj zle. A to už sa do tela „pumpujú“ rôzne chemické pôsobky, ktoré pripravia telo na akciu. Akcia je druhá fáza a môže mať podobu:

Druhá fáza: útok alebo útek

Po pár zlomkoch sekundy už teda v krvi začína kolovať kokteil látok, ktoré umožnia aby sme dokázali mimoriadne rýchlo utiecť, alebo čo najtvrdšie zaútočiť. Tým sa stresujúci podnet vyrieši a počas „akcie“ sa „minú“ látky určené na záchranu.

Kým sme žili v divočine, stresová reakcia nám pomáhala prežiť. Stres vznikal prevažne v naozaj rizikových situáciách. V dnešnej dobe nás však stresuje kopa podnetov a akosi nie je dosť dobre možné šéfa najskôr opľuť, hrozivo naňho zarevať a potom veľmi rýchlo utiecť. Naopak. Zostaneme sedieť, milo sa usmievame a tvárime sa ako keby nič.

Pri stresovej reakcii je práve fáza stuhnutia ten hlavný problém.

V nej sa totiž naozaj môže stať že človek zostane strnutý. Svaly sa stiahnu a do krvi putuje zmes hormónov, ktoré znížia činnosť tráviaceho systému a zvýšia pripravenosť svalov na akciu.

Teraz si ale predstavte, že niekto je v strese nie 30 sekúnd, ale celé roky.

Po celý čas je telo čiastočne vystavené práve tejto reakcii. Bude viac či menej stuhnuté. Nastúpia problémy s chrbticou či inými časťami pohybového aparátu, pretože stuhnuté svaly nefungujú tak ako by mali. No a v chronickom strese človek nezvykne bojovať a utekať. Okrem toho aj v chronickom strese bude činnosť tráviaceho systému trvale potlačená. Nedá sa potom čudovať, že nastúpia problémy s trávením. Žalúdočné vredy, reflux, problémy s vyprázdňovaním a iné ťažkosti.

Príznaky stresu

Znie to absurdne, ale niekedy môžeme byť v strese a ani si to veľmi neuvedomíme. Stane sa to tak, že stres začína po trochách a zvykneme si na to. Občas vás šéf požiada o drobnú službičku a vy to radi spravíte. Potom sa to stáva častejšie a už je to mierne rušivé. Ale je to zvykom robiť a neskúmate to. Neskôr občas treba zostať po práci dlhšie, lebo sa nestíha. Prejdu mesiace a ani si neuvedomíte, že v práci trčíte do večera a robíte za dvoch. Je to stres. Len o tom veľa neuvažujete – na to nemáte čas. Potom je dobré pozrieť sa, či nemáte niektoré príznaky, ktoré by mohli poukazovať aj na prítomnosť takéhoto „skrytého“ stresu.

Strata chuti do jedla, alebo naopak rastúca túžba najmä po sladkostiach.
Problémy s trávením, pálenie záhy, hnačka, zápcha, žalúdočné vredy. Ak niečím takým trpíte, choďte ku gastroenterológovi. Nestačí len konštatovať že to je zo stresu. Môže to byť spôsobené aj infekciou a tú potom treba zvládnuť.
Bolesti chrbtice alebo iných častí tela. Často ako dôsledok svalovej únavy pri dlhodobom „stuhnutí“. Jednoducho svaly sú mierne napäté a to môže vytvárať chybné pohybové vzorce. Tie sa môžu neskôr prejaviť bolesťami.
Únava, nervozita, migréna, kŕče, zhoršené dýchanie.
Impotencia, erektilná disfunkcia, znížené libido.
Zvýšený tlak krvi, prípadne aj vyššia tepová frekvencia v kľude.
Nesústredenosť, nízka motivácia, nerozhodnosť, nedokončíte jedno a už začínate tri iné, strach, neistota, pocit neschopnosti, zlosť, niekedy až panika.

To všetko sa s pokračujúcim stresom postupne zhoršuje.

Hľadajte spúšťače stresu

Začnite riadiť a kontrolovať všetko čo riadiť môžete. Ak situáciu kontrolujete, znižujete tým stres a jeho dôsledky. Čo riadiť nemôžete celkom vedome a zámerne prestaňte riešiť. Jednoducho nedávajte pozornosť veciam a témam, ktoré nemáte pod kontrolou. Preto tak často radím nesledovať televízor, nečítať dennú tlač, vyhýbať sa problémovým ľuďom.

Okrem toho skúste identifikovať, čo vo svojom živote vnímate ako zdroj stresu, či tlaku. Každý to má iné, preto len pár príkladov, aké situácie zvyknú spúšťať stres:

Strach, že budete zle vyzerať, alebo že vás vysmejú.
Nejasno, čo vlastne máte spraviť.
Chaos, priveľa úloh, nutnosť rozhodovať sa.

Proti stresu je možné pôsobiť aj tak, že znížite počet kanálov, ktoré musíte sledovať. Často pomôže ak zrušíte provizórium a budete robiť veci tak, aby to bolo efektívne.

Zlá technika a vybavenie. Ak robíte s počítačom, treba mať riadnu stoličku, stôl, poriadnu myš a kvalitnú klávesnicu. Nie robiť na kolene na notebooku.
Ak máte starý počítač, ktorý je pomalý, riešte to. Opravovanie havárií, chýb, problémov žerie veľa energie a času. Frustruje vás to celkom zbytočne.
Vzťahy je dobré tiež občas prehodnotiť. Niekedy sa do života postupne namontuje emocionálny upír, ktorý potom z vás vysáva všetku energiu.
Dohliadnite, aby ste mali reálne termíny. Niekedy nasľubujeme viac, než sa dá splniť a potom sa zvyčajne začnú hromadiť chyby.
Veľmi zlý nápad je naložiť si priveľa práce. Potom z toho býva zle vyvážený život – ostane vám málo času na rodinu, koníčky a odpočinok.
Nízke finančné ohodnotenie je tiež vážny problém. Už zo samotného nedostatku peňazí vzniká špecifický a deštruktívny stres. Navyše to často vedie k tomu, že človek zoberie viac zamestnaní a tým sa dostávame k predošlému bodu – menej času na seba.
Nekonečný zoznam úloh je tiež jeden z faktorov, ktoré zhoršujú stres. Ak pred sebou vidíte priveľa úloh, môže vás to paralyzovať. Pokiaľ teda pracujete s nejakými zoznammi, prečistite ich. Všetko čo nie je nutné, nerobte. To čo je nutné rozdeľte a čo sa dá delegujte. Nech to spraví niekto iný.
Tlak termínov. Niekto vám možno bude tvrdiť, že v strese sa robí lepšie. Neverte tomu. Je len vytvorený tlak, trebárs termínmi. Lenivý človek bez stanoveného termínu zvyčajne nespraví nič. Potom môže mať pocit, že keď už termíny „horia“ stúpa úroveň nevyhnutnosti veci riešiť. Tým vznikne pocit, že v strese sa lepšie pracuje. No taký stres škodí telu rovnako, ako každý iný. No a ak robíte systémom na poslednú chvíľu, dramaticky narastá riziko že spravíte chybu a tú už nebude možné opraviť.
Nedostatky neschopných často kompenzujú tí schopní. Ak máte zle zorganizovanú prácu v zamestnaní (alebo aj doma) zistíte to ľahko. V partii niekoľkých ľudí sa nájde jeden neschopný. Jeho chyby a nemohúcnosť potom musia ostatní kompenzovať vlastnou prácou. Často bez nároku na navýšenie odmeny. V dobre riadenej firme takého neschopného pracovníka pri najbližšej príležitosti prepustia. V zle riadenej firme postupne tí dobrí poodchádzajú a v kolektíve zostanú tí neschopní.

Stresovať vás môžu aj rôzne zdroje rušenia. Jednak to otravuje, druhak to značne zdržiava od práce a treťak to konzumuje veľa času na prepínanie. Ak vám niekto zavolá a vy niečo počítate, musíte si prenastaviť hlavu na inú činnosť. Po telefonáte zas potrvá, kým sa zaberiete zas do práce. Vyrušenie potom nie je len čas 10 sekúnd kedy kolega nakukol do kancelárie a spýtal sa, ako sa máte. Ale aj tie desiatky sekúnd, kým sa vrátite do pracovného tempa.

Pripomienky v počítači, rôzne notifikácie mobilu, že k dispozícii sú nové aktualizácie a vy že teda máte kliknúť na áno.
Elektronická pošta, SMS či Skype sa dožadujú vašej pozornosti.
Mobil zvoní.
Kolegovia chcú len na slovíčko niečo prebrať.
V pozadí hrá rádio a otravná pesnička vás vyrušuje možno viac, než táraniny moderátorov, ktorí naliehavým hlasom takmer až kričia banality.
Brechajúci pes pod domom.

Všetko je to zdroj pozornosti. Všetko to odpútava vašu pozornosť od činnosti, ktorú ste pôvodne mali v pláne robiť.

A znova – ak sa to deje len občas, je to v poroadku. No ak ste v strese, unavení, s krátkym termínom dokončenia práce a nestíhate, potom aj takéto maličkosti môžu odsať podledné zvyšky vašej energie a schopnosti sústrediť sa.

K tomu stres v iných oblastiach…

S takto vyťaženým zamestnaním totiž potom človek príde domov a už nič nevládze. Možno chcel chudnúť. Zdravo sa stravovať. Viac cvičiť. No nevládze. Pevná vôľa sa mu minula v práci možno na zbytočnosti. A teraz už nevládze a cestou domov si kúpi niečo nevhodné. A zje to.

Aj tak sa môže stres prejaviť v praxi. Že hrdinsky zvládnete záťaž na pracovisku, ale doma už sa len ukľudňujete čokoládou a hnusne sa pohádate s partnerkou.