Internet: Fakty aj dezinfo

Na internete sa ľahko vytvára sociálna ale aj informačná bublina. Akonáhle v nejakej uviaznete, ťažšie sa z nej dostanete von. Bublina vás bude izolovať od reality. Poskytne vám skreslený obraz sveta a toto skreslenie si ani nemusíte uvedomiť.

Práve ste na internete našli informáciu, ktorú ste hľadali. Môže to vyzerať dobre. No ak nájdete nejaký článok, tak ten nemusel prejsť žiadnou kontrolou. Môže byť pravdivý. Môže obsahovať čiastočne nepresné informácie. Môže však byť aj zámerne lživý. Nie sme zvyknutí, že nám niekto môže zámerne servírovať lož, ktorá navyše vyzerá pomerne presvedčivo.

• V tradičných médiách, ako televízia či noviny je viacstupňová kontrola. Redaktor i redakcia overujú pravdivosť každej správy. Nie je v záujme serióznych médií, aby publikovali chybné informácie. Preto sme si zvykli na pocit istoty. Keď sme donedávna natrafili na článok, nebývalo potrebné prácne si overovať, či sú informácie pravdivé. Zvyčajne boli.
• Na internete však nájdete aj stránky, ktoré sú zámerne napísané nepravdivo. Naopak autori lživých webov tvrdia, že práve štandardné médiá sú cenzurované a zmanipulované. Čitateľ je zneistený. Kto vlastne hovorí pravdu? Neraz sa potom prikloní na nesprávnu stranu. Začne veriť klamárovi. Možno len preto, že klamár vie správy podať atraktívnejšie. „Brnkne“ na tú správnu strunu. Získa si najskôr dôveru čitateľov tým, že zdanlivo zastáva ich hodnoty. Od tej chvíle čitateľ bude dôverovať aj lživým správam a nebude príliš skúmať ich pravdivosť.

Weby, ktoré publikujú účelové lži sú pestré. Jedna sa venuje politike. Ďalšia „liečeniu“ pomocou čudných metód. Iná je zameraná proti očkovaniu. Niektoré sa venujú konšpiračným teóriám. Alebo odporúčajú čudný výživový štýl. Pestrá kytica nezmyselných webov. Keď sa však začnú blížiť voľby tak odrazu všetky tieto weby začnú brojiť proti „oficiálnym“ médiám. Jednotne podporia určitých kandidátov a strany. Zdanlivá tematická pestrosť tých webov je náhle preč. Odrazu používajú jednotný slovník, rovnaké vetné a myšlienkové spojenia. Až vtedy začnete tušiť, že ide o premyslenú a plánovanú propagandu. Ide o manipuláciu postojov verejnosti pomocou strategickej komunikácie.

Žiaľ, v poslednom čase je dosť ľudí, ktorí tomu naleteli. Mnohí už tejto propagande presvedčene veria. Potom sa podľa toho riadia aj vo volebných miestnostiach. Tak sa pomaly vynášajú k moci sily, ktoré by bez lží a manipulácií ostali tam, kde patria – na okraji spoločnosti.

Na nezmysloch sa dá výborne zarobiť!

Ak sa vám niektoré moje tvrdenia v tejto knihe nebudú pozdávať, skontrolujte si fakty. Netvrdím, že práve ja mám patent na pravdu. Ale to, čo tvrdím si môžete preveriť. Lenže kde? Na internete? Vyhľadávač by vám mohol podsunúť odpovede, ktoré len potvrdia to, čo ste chceli počuť.

Váš životný čas spolu s vašou pozornosťou sa stávajú tovarom. Ten sa potom predáva firmám ktoré za to radi zaplatia.

Mám rád počítače! Viem, aké majú výhody. Patrím ku generácii, ktorá už má za sebou veľa prvých pokusov, ako by to celé počítačovanie malo fungovať. Už tu bolo veľa hlučných začiatkov. Aj tichých koncov. Preto viem, že to, čo je dnes štandard už za pár rokov bude len históriou. Na ňu budú spomínať už len otravní starí dedkovia. A všetci sa budú čudovať, ako sme dnes vôbec mohli TAKTO žiť? Takže skôr, než začneme, dovoľte bleskovú deduškovskú rekapituláciu.

S počítačom som roky trávil 12 a viac hodín denne. Nie je to nič zdravé – riadne som pritom pribral. Ale to je iná téma, ktorú popisujem v knihe Jedálniček na chudnutie. Píšem to sem preto, aby ste mali predstavu, že viem, aké je časovo a zdravotne náročné venovať sa počítaču. Berte to, prosím, len ako upozornenie od človeka, ktorý už po skoro 30 rokoch skúseností s počítačmi a 20 rokmi na internete môže trocha bilancovať. Ak si z toho niečo pre seba zoberiete, dobré pre vás.

Prvé sociálne siete sme my dinosaury internetu absolvovali niekedy okolo roku 1994. To ešte nebol u nás internet takmer nikde. Už vtedy ale bežali čulé diskusné skupiny. Volalo sa to FIDO-net. Už vtedy sme si vyskúšali aké fajn je debatovať s desiatkami známych. Dlhé hodiny sedenia pri počítači. Na úkor spánku. Ako inak? Potom prišli prvé čierne unixové obrazovky s príkazovým riadkom pripojené na internet. To sa diskutovalo cez IRC. Neskôr cez ICQ. Cez e-mailové a neskôr internetové diskusné fóra. Potom prišlo Skype a neskôr Facebook a Messenger. Žiaden strach. Neskôr príde zas niečo iné a všetko, čo je dnes štandard bude zabudnuté.

Nejaký čas trvá, kým si človek uvedomí, čo má zmysel a čo je asi slepá ulička. S počítačmi ľudstvo len začína. Ešte s nimi nevieme pracovať. Aj keď sa s týmito debničkami stretávame len u nás asi 30 rokov, je to začiatok. Učíme sa. Ešte stále je často viac práce okolo toho, než s tým.

Očakávali sme, že počítače za nás spravia prácu a my budeme mať viac času. Že sa všetko uľahčí a zrýchli. No prax ukázala, že počítače prácu celkom ZMENILI. Pridali veľa nových možností. Takže času stále nie je nazvyš.

Pôvodná predstava o počítačoch bola: Ak som niečo robil 8 hodín, s počítačom to isté zvládnem za dve. No skutočnosť je iná: Tá pôvodná práca  stratila zmysel. Pribudli nové, fantastické možnosti! A teším sa z toho. Viete si predstaviť tie tváre kamarátov, keby som bol v roku 1980 povedal:

• Doma v obývačke nahrám pesničku na zariadení, ktoré je v mnohom technologicky lepšie, než mali v štúdiu Beatles.
• Pomocou malej placky vo vrecku môžem telefonovať s kým chcem. Trebárs z tatranskej magistrály cestou na Skalnaté pleso.
• Tá vrecková placka filmuje lepšie, ako ktorákoľvek vtedajšia profesionálna štúdiová televízna kamera.
• Tá placka mi do slúchadiel bude čítať knihu. Bez drôtov v slúchadlách.
• Tej placke niečo poviem a ona ten príkaz pochopí a splní.
• Doma budem mať počítač. Nie taký ten sálový na dierne štítky. Taký, na ktorom sa dá nastrihať video v profesionálnej kvalite. Alebo architekt môže narysovať čo potrebuje.
• Budem sa po bratislavskom moste viezť v aute, ktoré nešoféruje človek. Samo správne jazdí po ceste.
• Budem mať na rukách „hodinky“, ktoré vedia všeličo povedať. Kde presne som, ako rýchlo idem, koľko metrov som spravil výškový rozdiel…

Keby som to bol povedal, vysmiali by ma. Prečo? Pretože niečo také predsa nebolo možné. Nie v roku 1980. No a skúsme to kúsok posunúť. Ako by na takéto dnešné samozrejmosti reagovali ľudia pred sto-dvesto rokmi? Trebárs v roku 1820? To je ťažké predstaviť si. V tom čase sa ešte len začínala šíriť vtedy najnovšia technologická novinka: parný stroj. No a keby sme sa posunuli ešte pár sto rokov dozadu? Bojím sa rozmýšľať nahlas. Za také myšlienky by ma asi upálili. Čo tak opačný smer? Za posledných 30 rokov sa výpočtový výkon dostal na neuveriteľné možnosti. Kto odhadne, čo bude o 30 rokov? Aby to bolo primerane neuveriteľné?

Kyberpriestor

Je to prisetor, ktorý v reálnom svete neexistuje. Existuje len v našich hlavách. V predstavách. Vytvára sa medzi vami a vaším počítačom, či mobilom. Nazýva sa aj kyberpriestor (z anglického Cyberspace). V tomto priestore platia celkom nové pravidlá. Sú s nami len pár málo desiatok rokov. Preto s nimi mnohí z nás ešte nevedia celkom zaobchádzať.

Tento virtuálny priestor sa podobá na priestory, ktoré už poznáme. Nachádza sa tu neuveriteľne veľa informácií. Nájdete tu obchody, trhoviská i miesta na klebetenie. No sú tu aj sivé zóny. Miesta na hranici, kde začína kriminalita. Aj miesta za touto hranicou. Na rozdiel od bežného sveta nemusí byť tak jednoznačne jasné, kam presne ste sa práve dostali.

Sú tu však aj prvky, ktoré v bežnom svete nie sú také bežné. Zatiaľ čo vy si na internete veselo pozeráte čo vás práve zaujíma, niektoré firmy a štáty vašu aktivitu trvale monitorujú a zaznamenávajú. Neskôr ju môžu vyhodnocovať a použiť. Zaznamenáva sa všetko, čo sa dá zistiť. A zistiť sa toho z mobilu a počítača dá nečakane veľa.

Mobilný telefón sa dnes často prirovnáva k diaľkovému ovládaču na život. Alebo k tomu, čím predtým býval švajčiarsky nôž.

• Švajčiarsky nôž ste vytiahli vždy, keď ste ho potrebovali vy. Impulz použiť ho vychádzal z vašej hlavy. Z vašej potreby.
• Avšak mobil CHCE, aby ste ho vyťahovali čo najčastejšie. To on dáva impulz vám – vytiahni ma! Aj keď ho práve nepotrebujete. Preto sa vám stále pripomína – nová správa, nové upozornenie, nová poznámka…

Viem, samotný mobil nechce nič. Je to len kus elektroniky. Ale vyrobili ho firmy, ktorých jediným záujmom je, aby ste ich techniku používali. Najbohatšie IT firmy a najšikovnejší marketéri pracujú na tom, aby v nás vyvolali túžbu vlastniť počítače a mobily. Keď ich už máme, prichádza ďalšia vrstva. Špecialisti z marketingu hľadajú spôsoby, ako nás čo najviac zapojiť do diania v kyberpriestore.

Ak sme on-line, dajú sa z nás podojiť doláre. Ochotne kúpime novšie aplikácie, alebo lepší hardvér. Navyše aj my sami sa stávame tovarom. Naše osobné údaje a naša pozornosť sa dajú premeniť na peniaze.

Výrobcovia mobilov a počítačov potrebujú, aby ste čoskoro začali chcieť novší prístroj. Aby ste si kupovali nové aplikácie. Aby ste svoj čas nevenovali ľuďom okolo seba, ale mobilu. Teda virtuálnym ľuďom v kyberpriestore. Nuž a IT firmám sa to podarilo.

Pozrite sa po meste. Všetci majú sklonené hlavy, aby mohli jemne hladkať sklíčka mobilov. V podstate všetci okolo sú neprítomní. Sú duchom v kyberpriestore. Je to aj váš prípad?

A ako z vás potom dostanú peniaze? Ľahko. Volá sa to SAAS

Príklad, ako vás môžu IT firmy trocha podojiť sú aj služby. Ich názov je SAAS (z anglického Software as a service, software ako služba). Nájdete a objednáte si nejakú službu. Každý mesiac sa vám strhne z účtu pár eur. V lákavej reklame sa možno dočítate, že za cenu kávy alebo jedného obeda môžete mať niečo skvelé.

Predstavte si, že si takto postupne kúpite antivírusový program, neskôr kancelársky balík aplikácií. Neskôr pre istotu ako ochranu pred škodlivým softvérom antimalware program. Nesmie chýbať služba, ktorá vám bude hrať hudbu podľa vášho výberu. Oplatí sa mať niektoré online video, nech večer nepozeráte na televízor. Prípadne archív obľúbenej televízie. Možno niektorý cloud, nech máte dáta v zálohe. Zíde sa aj správca poznámok a dokumentov. Postupne to puchne. Pridajte poplatok za internet, internet v mobile a o chvíľu zistíte, že mesačne padne stovka len tak. Čím viac rôznych služieb si platíte, tým menej času vám na každú z nich ostane. Uistite sa, že využívate všetko, za čo platíte!

Sociálna izolácia v digitálnej dobe

Čoraz viac ľudí trávi väčšinu svojho voľného času v kyberpriestore, čo vedie k oslabovaniu tradičných medziľudských vzťahov. Napriek tomu, že sociálne siete vytvárajú ilúziu blízkosti a spojenia, v skutočnosti mnoho z nás žije čoraz viac izolovane. To sa môže prejaviť zvýšenou osamelosťou, frustráciou a dokonca aj depresiou. Keď sú ľudia prítomní viac online než v skutočnom svete, strácajú schopnosť efektívnej komunikácie, emocionálneho porozumenia a empatie.

Dopad na osobný rozvoj

Závislosť na technológiách má vplyv aj na osobný rozvoj a efektívnosť. Neustále používanie mobilov a aplikácií nás odvádza od produktívnej práce a aktívneho učenia. Zvykneme si na okamžité uspokojenie, čo môže potlačiť našu trpezlivosť a schopnosť sústrediť sa na dlhodobé ciele. Naše zameranie sa často zmenšuje len na okamžité podnety, čím trpí naša schopnosť kriticky myslieť a riešiť komplexné problémy.

Algoritmy formujúce naše vnímanie sveta

Ďalším problémom je, že algoritmy, ktoré sú základom väčšiny online platforiem, nás uzatvárajú do bublín, ktoré formujú naše chápanie reality. Tieto bubliny môžu manipulovať našimi názormi a postupne meniť naše postoje. Ľudia sa tak stávajú pasívnymi príjemcami informácií, ktoré im systém podsúva, čo môže mať vážne dôsledky na spoločnosť, najmä v politickom a sociálnom kontexte.

Odolnosť voči digitálnej manipulácii

V dnešnom svete je nevyhnutné, aby sme si vypestovali kritické myslenie a odolnosť voči digitálnym manipuláciám. Čím viac času trávime v kyberpriestore, tým je dôležitejšie, aby sme vedeli rozlíšiť pravdu od lží a naučili sa efektívne filtrovať informácie. Jedným zo spôsobov, ako sa chrániť, je pravidelné overovanie zdrojov a pestovanie návykov, ktoré nám pomôžu ostať pri zemi a nebyť len pasívnymi konzumentmi obsahu.

Budúcnosť technológií – priateľ alebo nepriateľ?

Na záver je dobré si uvedomiť, že technológie sú nástroj, ktorý môže slúžiť ako priateľ alebo nepriateľ, v závislosti od toho, ako ich používame. Môžu nám zjednodušiť život a otvoriť nové možnosti, no ak sa nebudeme vedome snažiť kontrolovať, koľko času a energie im venujeme, môžu nás postupne zotročiť. V konečnom dôsledku je na nás, ako tieto nástroje využijeme na zlepšenie svojho života, alebo naopak, či sa necháme pohltiť virtuálnym svetom, ktorý od nás vyžaduje neustálu pozornosť.

Pozrite si aj tieto články: