Zahltenie

Zahltenie a porucha pozornosti spolu veľmi úzko súvisia. Preťažením sa totiž čoskoro môžete dostať do stavu faktickej práceneschopnosti a akcie-neschopnosti. Jediné čo človek s takou poruchou vydrží robiť je krútiť na hracom automate zvanom Facebook ďalšie a ďalšie kombinácie správičiek.

Zahltením rozumiem situáciu, keď informácií je viac, než sa aktuálne dá spracovať. Inými slovami priveľa vstupov, ktoré sa naraz dožadujú vašej pozornosti. Informačné zahltenie je stav, ktorý vznikne napríklad v takejto situácii:

  • Píšete výkaz pre šéfa a pritom…
  • Každú chvíľu zvoní telefón a pritom…
  • Cinká v počítači každú chvíľu nová správa a pritom…
  • Sa s vami kolega príde o niečom súrnom poradiť a pritom…
  • Je v miestnosti zapnuté rádio a tam idú znepokojivé správy a pritom…
  • Čakáte, že za chvíľu príde kuriér a musíte ísť za ním a pritom…
  • Viete, že ten výkaz musíte okamžite dopísať a odoslať šéfovi.

Ak to popíšem takto, asi vnímate predovšetkým stresovú zložku toho, čo sa deje. Nie to, ako nás taký stav postupne zahlcuje. Napätie, strach, termín, nervák. No aj keby ste boli v úplnej pohode, takéto prepínanie sa medzi úlohami je mimoriadne namáhavé. Spôsobuje postupné vyčerpanie, neskôr vyhorenie.

Ak to preženiete, s priveľkým vyrušovaním sa dopracujete až k práceneschopnosti. Tu nerozumiem krátkodobú práceneschopnosť, akú dostanete od lekára, keď máte chrípku. Skôr to, že aj keď neskôr niečo budete chcieť spraviť, tak to nespravíte. Nebudete toho schopní. Alebo to spravíte, ale oveľa pomalšie, s väčším počtom chýb a s vypätím všetkých síl.

Práve internetové systémy a on-line komunikácia nás dokážu doslova držať v šachu zahltením priveľkým množstvom informácií a dát. Sociálne siete trvale posielajú správy, ľudia vám volajú, píšete e-maily a stále slúžite ako dispečer. Ak to je vaša práca, za ktorú ste platení, tak je to v poriadku.

Ľudia si myslia že „to majú pod kontrolou“ a pritom v skutočnosti „to kontroluje ich“.

Nekončiaci prúd správ trvale zamestnáva vašu pracovnú pamäť. Je stále ťažšie rozpoznať, čo z toho je hodnotné a čo vás zamestnáva umelo.

Na sociálnej sieti je stále viac falošných profilov. Požiada vás o priateľstvo krásna blondínka, alebo švárny šuhaj. Nikto skutočný to však nie je. Je to brigádnik. Ten má takých profilov vytvorených desiatky. Zdieľa a píše to, za čo ho platia. Zrazu sa na vašej stene začnú objavovať príspevky zo záujmovej sféry tohto trolla. Buď chváli konkrétne produkty, alebo šíri postoj, ktorého cieľom je zvyčajne nahlodávať váš postoj k demokracii. Väčšinou títo trollovia zdieľajú a chvália dezinformačné články, šíria nacionalistické nálady, často na hranici rasizmu a násilia.

Najhoršie je, že ak vkĺznete do takejto nemilej spoločnosti trolla, máte problém. Nejaký čas totiž potrvá, kým si uvedomíte, čo sa deje. Jeden troll je pomerne nenápadný. Títo ľudia však pracujú v sieti. Ak prijmete medzi priateľov jedného, zakrátko vás požiada o priateľstvo ďalší a ďalší. Ani si nevšimnete ako a váš názor už je pod paľbou. Niektoré príspevky vás možno aj oslovia a zaujmú. Oni to predsa vedia robiť. Nie všetko je hneď na prvý pohľad čitateľné. Len odrazu si možno začnete všímať, že čoraz viac vidíte príspevkov, ktoré poukazujú na problémy, ktoré ste predtým ani nevideli. Koľká nespravodlivosť sa tu deje. Aké ťažkosti sú okolo nás! To jedného naštve! Ťažko sa z toho neskôr uniká.

Ak sa na vás často prenáša zlosť z bezmocnosti, je to najnebezpečnejší druh stresu. Ten je známy tým, že môže zvyšovať riziko infarktu a iných vážnych cievnych ochorení.

Pozrite si preto svoje posledné príspevky na internete. Tie, čo ste písali, ale aj tie, ktoré ste čítali. Ak si všimnete, že máte častejšie na niečo hnev, je to varovný signál!

  • Máte na danú vec dosah? Vyriešte ju. Okamžite.
  • Ak vplyv a moc nemáte, vypnite pozornosť tej téme.

Nezahlcujte si hlavu zlosťou z bezmocnosti. Venujte svoj čas niečomu konštruktívnemu. Nedávajte pozornosť témam, ktoré sami nemôžete priamo kontrolovať.

  • Čo povedal hlúpy politik, čo si obliekla známa herečka a s kým spí známa speváčka? Čo vás do toho? Nepúšťajte si to do hlavy!
  • Náš mozog nedokáže dlhodobo triediť a spracovávať pestrý prúd informácií, podnetov, zmien.

Stačí, ak sa pripojíte na sociálnu sieť. Odrazu sa rozprávate s niekoľkými ľuďmi naraz. Čítate statusy. Hodiny plynú a po celý čas ste v permanencii. Nepretržite ťukáte do klávesnice, reagujete, pracujete. Po pár hodinách ste už unavení, no fakticky ste vôbec nič nevytvorili!

Denne sme zaplavení správami z ktorých jedna vyvracia druhú. Nekončiaci informačný prúd vyčerpáva a najmä oslabuje kritické myslenie. Ľudia potom majú pocit, že vládne informačný chaos, že nikto nevie, čomu veriť.

Sociálne siete vás programovo zbavujú kontroly

Príspevky na sociálnej sieti už dávno nejdú v logickom ani časovom poradí. Sú pomiešané zámerne. Vzniká tak chaos. Len skúste nájsť fotku, ktorú ste ešte pred chvíľou videli. Začnete klikať, hľadať, pátrať. V tej chvíli ale neriešite svoj život. Práve zápasíte s algoritmom umelej inteligencie.

Sociálne siete sú hra. Zamestná vašu pozornosť, aby ste si nevšimli, že nerobíte nič, len čítate čo za hlúposti tam sú.

Valí sa na vás jedna informácia za druhou. Aby toho nebolo dosť zvyčajne otvárajú aj ďalší kanál – okamžité správy. Tu vám môžu písať vaši známi. Pre istotu tam je aj tretí program – upozornenia, čo sa deje. Cinkajú vám správy, bez ktorých by ste neprežili. Fero práve hral hru. Jana odfotila, čo raňajkovala. Petronella vám poslala srdiečko. Ignác vám máva. Karolína zdieľa príspevok, že Jožinko sa práve vykakal. Kým si to všetko prejdete, prídu nové správy. Takže teraz ešte nemôžete odísť. Trvá aj niekoľko rokov, kým si človek uvedomí, že je zahltený celkom zbytočne.

Bumerang zahltenia hádžete vy

Okamžitá komunikácia vytvára pocit urgencie, nevyhnutnosti. Ste poruke, tak pomáhate niekomu riešiť jeho otázky. Máte pocit povinnosti lebo viete pomôcť a ste práve tu. Je príjemné pomôcť. Ale myslite na jednu vec:

Čím skôr odpovedáte na správy, tým viac správ napíšete.

Prečo? Pretože ak na druhej strane niekto od vás hneď dostane odpoveď, napíše vždy nejakú doplňujúcu otázku. Prípadne si s vami začne písať.

Na túto situáciu je najlepší spôsob odpovedať s umelým omeškaním. Počkajte hodinku, alebo dve. Pokiaľ píšete e-maily, lepšie e-mailové programy sa tak priamo dajú nastaviť. Vy e-mail vybavíte ihneď, ale emailový klient vašu odpoveď umelo zdrží pár hodín a odošle až potom. Počet e-mailov, ktoré potrebujete vybaviť sa tak skokovo zmenší na niekoľkonásobne menšie číslo.

Tip: Prečítajte si knihu Cal Newport Hluboká práce.