Čo považujeme za úspech?
Človek môže za úspech považovať všeličo a časom sa táto predstava mení. V detstve chceme byť ideálni. Máme ideálne predstavy o povolaniach, o vlastnostiach ľudí. Chceme byť tým, čo sami uznávame. Tým, čo by uznávali naši kamaráti. Chceme uspieť vo svojich očiach aj pred okolím. Spevákmi, lekármi, vedcami, letcami, športovcami, rušňovodičmi, baletkami, hlásateľmi a inými profesiami, ktoré v danom období požívajú uznanie. Potom dospejeme. Prichádza práca.
Akurát pod pojmom úspech začíname tušiť trocha iné hodnoty. Napríklad mať dosť času a peňazí. A vy ste pritom rušňovodič, alebo učiteľ. Potom sa začínate cítiť neúspešní, pretože ste v inom stave, než by ste chceli. Čas a peniaze sa u ľudí často nenachádzajú naraz. Buď máte veľa času, ale málo peňazí, alebo máme veľa peňazí a takmer žiaden čas. Ani jeden z týchto stavov nie je veľmi príjemný. Najhoršie sú na tom tí, ktorí majú zle platenú a ešte aj časovo náročnú prácu.
Úspech je pre každého niečo iné
Ja za úspech považujem stav, keď môžem robiť aspoň zhruba to, čo chcem a pritom na to mám peniaze. Ale je tu problém. Veľká väčšina profesií vysnívaných z detstva sa do tejto definície vôbec nezmestí. Trebárs lekári, právnici, manažéri – to všetko sú ľudia značne časovo vyťažení. Možno majú rodinu, ale nemôžu sa svojim blízkym či deťom venovať denne niekoľko hodín, pretože svoj život musia tráviť na svojich pracoviskách.
V minulosti sa veľká časť práce musela vykonávať manuálne. Dnešná doba priniesla neuveriteľnú silu pomocníkov v podobe strojov, energií, technológií, takže práca sa dá vykonávať oveľa efektívnejšie. A čo sa zmenilo? Nič! Väčšina ľudí ďalej pracuje počas väčšej časti dňa. Ako to je možné? Možno tak, že sme tak zvyknutí. Je naozaj potrebné celé dni pracovať za nie príliš priateľskú cenu?
Karolína 4. marca 2013
0-15 riadia rodičia
15-18 cieľ: maturita
19-24 cieľ: dokončiť VŠ
25-30 cieľ: nájsť si robotu, partnera a odsťahovať sa od rodičov, niekedy aj detičkovanie
po 30??? sme zrazu stratení v stereotype :)