Alkoholizmus

Komentáre k článku: Alkoholizmus

1. Peter 7. septembra 2010

   Taketo negativne opisanie alkoholu vyvola (hlavne u mnadych) presne opacny efekt. Uvidia, ze alkohol je v prvom rade pohoda, potom zabava a tak dalej. Ked im zatajis tieto fakty, budu prekvapeni a nebudu Ti verit.

2. tono 23. novembra 2010

   ahoj,nasiel som tvoje clanky o alkohole neviem ci sa da mi este pomocpt ,uz to nezvladam,pijem kazdy tyzden do nemoty aj 5 dni povedz co si o tom myslis ,uz nemam nadej.

3. Miro 23. novembra 2010

   tono pomôcť sa dá, ak chceš. zrejme to sám nezvládneš, takže vyhľadaj lekára a požiadaj o protialkoholické liečenie. držím palce.

4. eduta 6. apríla 2011

   Ahoj a pliiiis, porad, ak mozes….moja mama je nenormalny, uzasny dobry a citlivy clovek. Popija avsak od mlada, a to si pamatam uz ako decko a moja mladsia segra tiez. Popija stylom skrinovym, potom strasne nadava a nenavidi ludi a svet okolo seba, kazdeho pouca a zatracuje a komanduje…..Je to uz 30 rokov k nevydrzaniu, a najhorsie na tom je, ze na druhy den je mila dobra uzasna a laskava a uvedomuje si vsetky chyby a bolesti co okoliu natropila…Vsetci jej na to nalietame, no na dalsi den sa zas akoby hanbi za to pokanie a priznania a ozere sa a nadava este viac a tak je to roky rokuce a preto som odisla do zahranicia.Teraz som sa po rokoch vratila a ona uz bude mat 60 rokov, je zdarva a ciperna, stale dobre vyzera, no nenavidi nasich partnerov, chlasce nadalej a my jej nijako nevieme pomoct….viem, co mi odpisete, no predsalen…diki bohu, ze som to dala do eteru.
   papapa

5. Mark 19. apríla 2011

   Mam este jednu otazku..co mam robit ked si bude chciet kupit chlast?

6. Slavka 17. júna 2011

   ahojte ja som 20 rokov žila s alkoholikom občas postúpil liečenie na moje naliehanie,ale to trvalo krátko to jeho nepitie,až sme sa dostali do poslednej fázy.Ja som vďaka nemu prišla o prácu a nastal veľký finačný problém.Keď sme sa rozišli tak povedal,že všetky dlhy sú
   moje a on s tým nemá nič spoločné.Prosím ak máte problémy tak to ukončite zavčasu a nenechajte to zájsť až tak ďaleko rokmi sa to pitie bude zhoršovať a vám zostanú obrovské problémy.Máam síce fin.problémy,ale konečne začínam žiť!

7. Ico 29. júna 2011

   Najhorsie je ze alkohol sa propaguje kde sa len da, vsetky firemne katalogy, telefonne zoznamy maju kategoriu alkohol aj ked na druhej strane za alkoholizmus nemozeme trestat vsetkych bez rozdielu

8. ivona 22. augusta 2011

   zdavim vas vsetkych, u nas tiez robi alkohol zle v rodine, neviem čo mam robit a ako sa zachovat . Moj manžel ma rad pivo a každy den ho musi mat, niekedy jedno niekedy tri a niekedy aj viac aj s neakym tvrdym.Neviem či je alkoholik ale bojim sa že ano. Často sa k voli tomu hadame a samozrejme že su pri tom aj deti. Mame 12 a 3 ročneho synov. Dost ma aj uraza a kriči na mna. Nechcem sa rozvadzat , mame spoločny dom na ktorom je hypoteka.Neviem čo mam robit, velmi sa meni. poradte prosim

9. Miro 22. augusta 2011

   ivona obávam sa, že vám nemáme ako pomôcť. Rozumiem, že sa nechcete rozvádzať. Skúste tú tému nadhodiť, uvidíte ako na to zareaguje. Ak na vád nakričí tak by som radil dať mu ultimátum. Abstinencia alebo rozvod. Ak totiž zvolí radšej rozvod ako pivo, viete si aspoň vypočítať, aká dôležitá pre neho asi ste. A že ten život už bude asi skôr horší, ako lepší. Mať dom s hypotékou je trocha problematická záležitosť. Ak pije, za pár rokov budete tú hypotéku platiť sama. Aj jeho pitie.

   Čo zničené životy vás a detí?

   Práve jasným stanoviskom mu dáte najavo, že neplánujete život s korheľom. Kým to takto jasne nepostavíte, môže chlastať každý deň a spolieha sa na to, že to vždy nejako okecá.

   Tipnite si čo si o vás asi myslí, ako si vás asi váži, ak mu nestojíte za to aby sa ovládal? Nie ste povinná nechať na seba kričať. Nie ste povinná žiť s človekom, ktorý začal piť a nemieni s tým niečo robiť. Voči alkoholu ste bezmocná. Ale môžete riadiť svoj život.

10. Slavka prvá 22. augusta 2011

    ivona plne súhlasim s Mirom,ale veľmi dobré vás chápem aj môj manžel začínal tak…a teraz som zostala na všetko sama.No musíte to začať riešiť máte ešte malé deti a pre nich to vonkoncom ne je dobre keď vidia ako sa hádate,časom začnú mať nejaké problémy môj syn nechcel chodiť do školy bolelo ho brucho a dlho sa pomočoval.Ako matka dobre som vedela,že kde je príčina…Raz mi povedala lekárka,že nikdy neprestane piť,no môže sa naučiť správať blbosť nenaučil sa,len to zhoršilo jeho správanie.Určite nič nestratíte ak sa porozprávate o jeho pití skúste to opatrne a potom uvidíte nech obmedzí pitie veď,keď ne je alkoholik tak to pochopí a tiež by som vám odporúčila urobiť časom bez.pod.vlastníctvo,aby vás nesťahol dole,tak ako mna…Jedna vec je istá ak Vás ma rád a deti tak to zmení a ak mu je prednejší alkohol tak potom nemáte čo ľutovať,lebo je egoista.Nie všetký vzťahy s alkoholikom končia rozvodom,ja poznám niekoľko ľudí čo úspešne abstinujú a pochopili podstatu vzťahu.držím Vám prsty,lebo je to veľmi ťažké.Ste silná žena tak to určite zvládnete

11. ivona 23. augusta 2011

    dakujem moc za vase ohlasy, ani som si nemyslele ze sa mi niekto na to ozve. Najlesie je to vtedy ked mame tichu domacnost, zatinam zuby ale aspon sa nehadame . Uz som mu rozvod niekolko krat spomenula, vraj ked sa mi nepači mozem odist a ze určite niekoho mam a pod.To bezpodielove vl. mame urobene, je to dom po mojich starych rodičoch , no byvame aj s mojimi rodičmi tak ak to inak nepojde požiadam ich o pomoc. so splacanim ved aj oni vidia ako sa sprava a on može ist domov, ved aj svokre som sa stažovala , dohovorila mu, vydržalo mu nepiť dva dni. Tak skusim to ultimatum a dam vediet. majte sa krasne

12. Miro 23. augusta 2011

    ivona ja som najskôr váhal, či hneď vyťahovať rozvod, ak píšete 3 pivá denne, to nie je tak zlé. alkoholizmus zvyčajne býva silnejšie pitie. len medzi riadkami som tušil, že to je viac. pivní ožrani sú zlí, nezávidím. z toho čo píšete je to už vyššie štádium alkoholizmu, ak aj vravíte, že sa zmenil. možno vidíte piť tri a tajne to domieša s niečím tvrdším. každopádne je ultimátum asi najlepším riešením. on vás bude obviňovať ako tú zlú suku, čo rozvracia manželstvo. alkoholici často presúvajú zodpovednosť na druhých. ale pamätajte. ultimátum sa nedá vziať späť. ak povolíte a dáte sa ukecať, už nabudúce vám neuverí. mrzutá situácia. prajem vám, nech to výjde čo najlepšie.

13. viera 29. augusta 2011

    prajem pekny den aj moj manzel holduje alkoholu sice po šichte dve piva ale ked ma volno tak do nemoty pivo zapija palenkou za den stiahne pol literku .mame dve deti ked je v krčme tak sedia pri okne a cakaju ako pojde domou ked vidia ze ide krivolako iž nas chyta panika u mna bolest brucha a klepanie lebo bude nasledovat bordel niekedy aj do rana .popry tom všetkom neodmieta automaty kombinacia vražebna .ked mu poviem že je alkoholik tak jeho odpoved mam to pod kontrolou .aj teraz uz pije 3den uz o 11 rano mal nakupene .dala som mu ultymatum do konca roka ale jemu je to jedno ..odpovie ako sa rozhodnes tak bude .lenze ja som na neplatenej materskej takze som finančne na nom zavistla a nemam kam ist byvat .mam pocit že sa asi zblaznim

14. Miro 29. augusta 2011

    viera ani neviem čo napísať. je to zložitá situácia. radiť sa nedá nadiaľku, ale určite by som riešil otázku tej materskej – aby ste sa stali finančne sebestačnou, pretože ak vás manžel zatiaľ ťahá tak síce možno finančne, ale nie k dobrému životu. čo neskôr? keď prehrá, alebo prepije majetky? takže určite by som radil hľadať riešenie smerom k vašej nezávislosti. tuším, že to sa mi ľahko napíše a ťažšie sa to spraví. ale kým ste závislá na jeho bývaní a prachoch tak on veľmi dobre vie, že mu nemáte možnosť klásť nejaké reálne ultimáta. môže vám skákať po hlave a aj tak neuhnete. dosť nanič situácia. poraďte sa s psychológom, najlepšie aj s právnikom, aby vám pomohli zmapovať životnú situáciu a začať hľadať konkrétne cesty, ako ju vyriešiť. inak ste naozaj na dobrej ceste k zblázneniu sa, čo nemyslím v zlom. určite si pozrite nejakú knihu o spoluzávislosti.

15. viera 29. augusta 2011

    dakujem za radu ,dnes sa vyspal z jednej opice a do vecera sa ozral druhy x.nakoniec to vyustilo ze som dostala facku.mala dcera zacala kricat ,na to som zavolala jeho mame no ako nahle mu zacala dohovarat telefon polozil.pritom ked sa ho opytam preco to robi tak odpovie ze jemu to robi dobre a chce sa ma zbavit ,len mne chyba asi odvaha aj mam strach ako to potom snim dopadne bude z neho bezdomovec musim podotknut ze on vidi chybu vo mne ze som zrela na psychiatriu dnes som mu povedala ze ak on pojde k lekarovi a dokaze ze neni alkoholik tak pojdem aj ja .

16. Miro 30. augusta 2011

    viera myslím, že „chorý“ tu je on, ale liečiť sa, teda „pomoc“ potrebuješ ty. nechať sa fackať nie je dobrý nápad, pretože po pár mesiacoch nezostane len pri fackách. že z neho bude bezdomovec? tým lepšie. je to najväčšia šanca, že sa spamätá a prestane piť. myslím, že ultimátum do konca roka je nezmyselne dlhé. daj ultimátum ešte jedna opica a buď pôjde k lekárovi so závislosťou, alebo rozvod. sprav to v jeho triezvom stave. inak ťa čaká život, pri ktorom byť bezdomovcom je možno príjemnejšie.

17. Miro 30. augusta 2011

    Ešte drobnosť. manželov v konflikte to vždy priťahuje k sebe. potom ten konflikt môže rásť. nedá sa ho vymknúť? keby prišiel opitý, nech si ide k mame? nech sa z toho vyspí kde chce?

18. Slavka prvá 30. augusta 2011

    Pani Viera všetci alkoholici tvrdia,že chorí je ten druhý a nie on!on je chorý potrebuje sa liečiť,no aj keď sa bude liečiť bude vždy čakať,kedy to zasa príde.A myslím,že taký život bezdomovca mnohým ľudom vyhovuje-alkoholikom,nemajú žiadne starosti takže ho neľutujte,lebo čím viac ho ľutujete tým hlbšie padáte vy a potom sa môže stať,že bez strechy nad hlavou zostane aj vy a vaše deti.Všetko to čo píšete som prežila a tiež som ho ľutovala a niekedy keď došiel domov ožratý tak vyustilo,že by som ho bola najradšej …Je to ťažké no váš život má vyššiu hodnotu no tento život vás ničí a ubíja.Zmeniť to môžete iba vy sama je to ťažké no dá sa verte mi.

19. viera 31. augusta 2011

    vdaka bohu za tuto stranku ,lebo ze som na nu narazila .vcera som rano vzala deti a odisla kamaratke cely de nezavolal ani dcere ,vecer sa jej iba opytal kde sme boli ,cez tyzden chodi do prace je vodič,vecer si da pivo a pol deci ale vikendy a volna su jeho .do nemoty vraj potrebuje odburat stres ,ale co moj stres z vikendou .teraz mame tichu domacnost ,za 19rokou co sme spolu ani 1x sa mi neospravedlnil za to ako sa chova .dokonca sa hneva aj na svoju matku ze si ma konecne zastala .ešte vekovy rozdiel je 14rok.a deti maju 13a 5 rokou .

20. viera 31. augusta 2011

    pani slavka dakujem za podporu aj ja mam chut mu vrazit nož do bruch a konecne bude pokoj keby som to bola urobila ked sa po prvy krat zahnal uz som to mala davno odsedene .ale nestoji mi zato ale ovladat sa musim velmi .

21. Slavka prvá 31. augusta 2011

    pani Viera ja to velmi dobre poznám,a mám pocit ako keby ste žila s mojím ešte manželom,lebo zatiaľ čakám na rozvodové konanie a som rozhodnutá s ním nežiť.Aj mňa brávali kamaratky k sebe,keď manžel pil do nemoty a potom bolo peklo na zemi.Rozveďte sa zavčasu on za to nestojí no ešte raz Vám poviem život Váš a Vašich deti má väčšiu hodnotu a vy tu musíte byť pre vaše deti.Musíte žiť plnohodnotný život.Ja som odišla za prácou do nemecka a nebolo to jednoduché nechať deti doma.Manželových očiach som zostala…Poznáte to.Držím Vám prsty a píšte,rozprávajte sa o tom,lebo sa zbláznite z toho,neduste to v sebe.Pekné dni prajem

22. viera 1. septembra 2011

    Slavka ved aj ja som uvazovala odist von pracovat ,ale kam dam deti.kto sa o ne postara on urcite nie .aj momentalne ja som z detmi bez koruni a on sa neopyta ci nieco nepotrebuju ide skola ,skolka .dokonca ide do obchodu sebe kupi pivo ale detom nic este ze su rodinne aspon ten chleba je a v zahrade sa nieco urodilo .je to tazke velmi ale zivot je boj .vcera povedal starsej dcere ze nastava u nas 3 svetova cely vecer sa pokusala zistit co to bude a on cim menej ludi o tom vie tym lepsie ,,,,,ešte lednu vec nepochopim ako že ked chodi z prace na psycho testy tak sa tam nic neukaze . ved on je miž dvoch tvary a pretvarovat sa vie super .

23. pestruska 1. septembra 2011

    Naozaj je nás veľa…… Jedna dobrá rada pre každú – nečakajte na zázrak (ten sa nestane) a konajte čím skôr. Myslite hlavne na seba… Ako som už spomenula niekoľkokrát: Mne táto stránka veľmi pomohla. Keď nič iné, tak som si aspoň upratala v svojej hlave. Ten dlhoročný kolotoč ma totálne vycical. Ako každá z nás, alebo isto vetšina z nás, som mala 1000x chuť to všetko skončiť …… Proste nečakajte toľké roky ako ja, lebo to nemá význam a len sa to zhoršuje. Zmente svoju prítomnosť Vy a nečakajte, že ju zmení alkoholik… Alkoholik po toľkých rokoch vie ako na Vás a my spoluzávislé mu to žerieme. A to je to, čo potrebuje. Zmente svoje myslenie a prístup k problému. Inak sa naozaj zbláznite. Ja som ešte stále nepodala žiadosť o rozvod (je v šuflíku stále nachystaná). Môj manžel si dal záväzok, že mesiac nepije. Takých sľubov už bolo…… haha. Ale naoaj abstinuje 2 týždne (neklame – mám alkoholtester) a nepije dobrovoľne, bez presviedčania. Nevedela som si predstaviť, že by vydržal 1 týždeň abstinovať- to už si ani nepamatám. Max. 1-2 dni. Je z neho iný človek. Ja mu však neverím – nemám prečo mu veriť a viem, že je to dočasné. Ale nedávam to najavo a užívam si pohody v rodine na svoje zotavenie. Neviem presný dôvod, čo ho posunulo k tomuto rozhodnutiu, ale jedno pochopil iste, a to: že mu alkoholizmus nemienim tolerovať a ani sa ho účastniť. A to je pre mňa dôležité. Nerobím histerku, ani ustráchanú chuderku. Možno si naozaj uvedomil, že moje slová: „Ak si chceš prepiť mozog a život, kľudne môžeš, ale ja sa toho nemienim naďalej účastniť“ myslím naozaj vážne a chce to zmeniť. Druhá vec je, že viem, že sa alkoholu nechce vzdať. Chce len komusi (neviem komu) dokázať, že nie je alkoholik, čo nie je práve jeho najšťastnejší postoj, ale beriem to ako pozitívum. Aspoň trochu sa zamyslel…. Neviem kto dal impulz – ja, psychiater, okolie?… Je to pre neho dobré a momentálne aj pre mňa. Ale nepredpokladám úspech tohto jeho „projektu“. Môže to ale slúžiť ako určitý odrazový mostík čohosi… S príchodom nového dňa sa vždy bojím, že už prinesie koniec tohto prímeria a rozmýšľam ako sa potom správať a koľko sama mienim v tomto bludnom kruhu zotrvať…. Takýto pokoj, čo teraz prežívam, som však už dlho nezažila. Takže to beriem tak, že momentálne nič nestrácam, len získavam a boj ma ešte stále čaká…. Čo už, všetko treba nechať dozrieť – aj čas.

24. Slavka prvá 1. septembra 2011

    Vierka je mi to veľmi ľúto,lebo dobre viem čo prežívate a aj ja som tak žila a viem,že je to ťažké.No určite máte rodinu,ktorá by Vám pomohla a podporila by Vás.Toto ne je dobrý život vy sa trápite a aj deti.Rada by som Vám pomohla môžem Vám aspon pomôcť tak,že Vám pošlem po deťoch mojích nejaké oblečenie ja mám už velke deti dá sa to tak povedať ak sa neurazíte mám dcéru a syna.Na štihlejšie postavy mám doma nejaké veci,dobre viem,že je to ťažké no aj mne veľa vecí dali známy,keď som nemala peniaze a to jeho pitie ma dostalo do veľkých problémova sama neviem ako z toho výjdem.Vierka tak Vám viem pomôcť.Neberte to prosím ako urážku.Je to vaše rozhodnutie.

25. Slavka prvá 1. septembra 2011

    Petruška zo srdca prajem nech to vydrží dlho a nech to zostane tak,len prosím nemajte veľke oči.

26. pestruska 1. septembra 2011

    Ďakujem za podporu. Veľké oči už nemám, som skôr skeptik a viem, že to ako konám, nie je tiež to najlepšie pre mňa. Ale poznájú to isto viaceré ženy – konáme viacej srdcom ako rozumom. To, že padnem znovu dolu nosom, je mi jasné. Len využívam chvíľku pokoja na rozmýlanie, ako to riešiť, keď to nastane. Od mojej rodiny som veľmi ďaleko, takže návrat tam je nemožný. Jeho rodina je tiež spoluzávislá a síce už veľa pochopili, ale majú sami problém sa s tým vyrovnať. Začať v inom meste – to tiež nehrozí. Mám relatívne stabilnú robotu a odísť do neznáma sa mi nechce. Podnájom som už skusila a tiež to nepadlo podľa očakávania – nastali vážnejšie problémy, ktoré bolo treba riešiť, takže som sa vrátila skôr ako som odišla. Proste osud si s nami zahráva. Manžela z bytu nedostanem. Má kde ísť, ale na to sa má moc rád…. A existovať s takým človekom v jednom byte je, ako zahrávať sa s ohňom.Takže zvažujem varianty – ten podnájom sa dá kedykoľvek rozbehnúť nanovo, to sa dá zohnať. Je to jedna z variant Už viem ako na to. To použijem len v prípade, že bude situácia neznesiteľná. Musím to naozaj vyhútať tak, aby som svoj domov, ktorý som si vybudovala, nemusela opustiť pre alkoholika. Jeho musím odtiaľ dostať, nie seba…. Keď nenájdem iné riešenie, tak to proste súd rozhodne…. Bude to trvať, ale preto naberám síl, šetrím, kalkulujem, zvažujem….. Som však rozhodnutá, že tak ako som žila dlhé roky, už žiť nechcem a nebudem. To viem už na 100%. Len tiež viem, že taký život nezmením zo dňa na deň. Stereotyp mám v sebe hlboko zakorenený. Chce to vytvoriť si nové zázemie – svoju oázu. To treba premyslieť a vybrať najlepší variant pre mňa. No, uvidím, čo vymyslím……Držím päste aj ostatným. Nech sú vaše rozhodnutia šťastné.

27. viera 1. septembra 2011

    pani slavka dakujem za ochotu ale dievcata si maju co obliect chvala bohu starsia je trochu pevnejsia a mladsia ma po starsej ale vdaka za ochotu velmi si to vazim . D

28. susi 4. septembra 2011

    Dobry den,vidim ze alkohol nici zivoty strasne vela ludom,vcetne toho mojho.To ze sa moj otec s casu na cas opil,je este nic co zazivam teraz.Taky co to nema doma by ani neuveril.Som vydata skoro 3 roky a ze boli stastne sa neda vobec povedat.Moj manzel ma pravielne vypadky,kedy chlasta a nechodi do roboty.Neviem do kedy mu to budu tolerovat,ja som na materskej a penazi ja stale malo.A to sme mali stavat dom.To tak asi v druhom zivote.Uz ho nic neprinuti,ani dom ani nase dvojrocne dievcatkoa a ja uz vobec nie.S nim sa neda ani po dobrom ani po zlom,vzdy to otoci,len on za nic nemoze.Aj teraz pije uz asi tyzden,uz na to nemam nervy,na tie jeho sladke recicky,a plane sluby a ten jeho prepity ksicht

29. viera 4. septembra 2011

    nastavaju krušne casy ma 2tyždne dovolenku boh nas opatruj .uz teras mam bolesti brucha lebo viem ako to bude uz tyžden mame tichu domactnost .vzal mi všetky karty od učtou .ale ked navarim tak nema problem sa najest ked odidem s kuchyne ..ked je triezvi rozpravat sa nechce ,ale ako nahle si vypije tak ma iba uraza .ozaj kolko stoji navrh na rozvod čitala som ze 60eur.lenze ja ich nemam . a este nieco dom v ktorom byveme sm spolu prerabali teraz konečne je podla mojich predstav a mam odistto si neviem predstavit

30. pestruska 6. septembra 2011

    Návrh na rozvod manželstva stojí 66Eur (neviem presne, ale myslím si…). Ale existujú oslobodené skupiny ľudí ako napr. nezamestnaní, ženy na materskej…… treba si to len zistiť, či do nejakej z nich nepatríte. My ostatní musíme šetriť. Chce to čas, ale dá sa to. Každý deň si odložte 1€ z peňaženky, popr. 2€ a uvidíte, že pomaly to pôjde. A nezabudnite na alkoholika… Keď príde naliatý, tak pozrite aj jeho peňaženku, keď bude spať. Raz roberieťe 1€, 2€, 10€….. Podľa príležitosti, možnosti a štádia jeho opitosti. Však on nevie koľko prepil a kde peniaze minul alebo, či mu ich nejaký „kamarát“ nezobral. Berte to ako svoje bolestné, a to bez výčitiek svedomia. Aj tak by ich prepil. Tvárte sa akoby nič, keď začne prezerať peňaženku – umývajte napr. riad a plne sa na to sústreďte… A uvidíte – on isto nič nepovie, lebo si bude myslieť, že ich prepil s kamarátmi (alebo stratil) a k tomu sa predsa neprizná…. Ostane zaskočený, ale bude ticho. A Vy si tak začnete šetriť na lepšiu budúcnosť…… Chce to čas, ale je načase myslieť na seba a zmeniť prítomnosť.

31. viera 8. septembra 2011

    musim vam povedat manzel mi nasiel na pc.tuto stranku a ohladom rozvodu t o bolo v pondelok ,vecer sa mi ospravedlnila a povedal ze nechce o nas prist a ze sa zmeni od pondelku nebol opity ani malo,to ma dovolenku velmi som sa toho bala ze ked bude doma tak bude naliaty dufam ze mu to dlho vydrzi ,dokonca pomaha aj v domacnosti

32. Miro Vesely 8. septembra 2011

    viera držíme palce. pri alkoholizme existuje takzvané dno. alkoholik sa často ponára do pitia a neuvedomuje si, v akom vážnom probléme je a ako hlboko. možno to tuší, ale pitie mu to rozpoznanie často zťažuje. ak môže piť, klesá stále hlbšie. a piť môže často práve preto, že manželka to trpí, v zamestnaní to kryjú a podobne. ak manželka jasne povie dosť, môže to byť viac strát, ako je ochotný tolerovať. inokedy to „dno“ je až keď stratí prácu, byt, zraní sa. niekto na dno nenarazí. ak váš manžel na základe hrozmy rozvodom je ochotný prestať piť, podporte ho, ak ešte môžete, možno nebol tak hlboko. len treba úplne a jednoznačne upozorniť, že abstinencia musí byť trvalá a úplná, bez výnimiek. to je výsledok bežného protialkoholického liečenia. ak to zvládne bez liečenia, asi ešte nie je fyzický závislý – tým lepšie. ale nech si o tom niečo prečíta, nejaké knihy. inak riziko, že podľahne pokušeniu. každopádne, držíme vám palce.

33. viera 9. septembra 2011

    dakujem mam obrovsku radost ,dufam že tento pokoj u nas bude dlho ,hlavne deti su spokojne ,

34. Slavka prvá 13. septembra 2011

    viem,že to nepatrí,ale prosím nemá niekto skúsenosť s pohotovosťou,zobrala som z tade uver vo výške 800 eur,zaplatila som cca 350 eur potom pre pitie manžela nič,teraz ma dali na rozhodcovský súd,kde som zaplatila 1500 eur a ešte mi trebalo uhradiť cca 900 eur,tel.mi bolo povedané,že to možem zaplatiť na splátky,ja som vonku už tretí mesiac a dnes prišiel,list ešte na raz tu istu sumu a ďaľších 800 eur.Neviem ako to vyriešiť som z toho normálne zúfala.Prosím poraďte mi niekto čo ďalej.

35. pestruska 15. septembra 2011

    Slávka, nemám Ti ako pomôcť, lebo s týmto skúsenosť nemám, ale držím Ti päste, nech sa dopátraš pomoci. Pýtam sa známych, ale nik mi nevedel poradiť. Ak čosi zistím, isto sa ozvem. Skús aj iné stránky…..

36. pestruska 15. septembra 2011

    Vierka, aj Tebe držím palce. Môj manžel tiež momentálne už mesiac nepije, čo je pre mňa nepochopiteľné…. Toto som nezažila isto najmenej 5 rokov a možno aj 10 a viac rokov. Nebral lieky, ani nič na zmiernenie chuti na chlasť a dopadov abstinencie a dobre to znáša. Momentálne je naše manželstvo harmonické. Snažím sa mu ukázať, že sa dá žiť aj inakšie. Chcem, aby si uvedomil, o čo môže kvôli chlastu prísť. Tiež toho isto veľa pochopil. Ale aj tak si nerobím zbytočné nádeje. Prešiel veľmi krátky čas a stále mu neverím…. Ale tento mesiac bol pre mňa skvelý a užívam si každý deň jeho abstinencie a cítim, že aj on. Keby nechlastal, bol by naozaj skvelým človekom – to sa mi za ten mesiac potvrdilo. Bojím sa každého ďalšieho dňa, čo príde…. Ak Tvoj manžel čítal túto stránku a dokázal Ti o tom povedať, tak si myslím, že naozaj chce váš život zmeniť. Držím jemu aj Tebe päste. Nech bojuje za váš vzťah. Ja som si odtrpela dlhé roky s alkoholikom a nechcela by som to vrátiť. Jediné ma těší, že som mu naozaj teraz dala šancu a užila si ho tento mesiac – ako človeka (a nie smrdlavú, odpornú trosku a hnoj). Ak zlyhá (čoho sa obávam), rozvod nás neminie. Mám v tom jasno, aj keď som mala tento mesiac Vianoce…. Zivot je aj o radostiach a preto si netreba dať ničiť život alkoholikom. Nestojí to za to,…. ja som to už pochopila. Škoda len, že mi to toľko rokov trvalo. Veľa šťastia………

37. maja 23. septembra 2011

    mam syna ,ktory ma 28 rokov a uz dlhsi cas ma problemy s alkoholom a napriek nasej snahe ,zmenit jeho postoj,je to stale horsie a horsie.Pije pokial ma peniaze ,pracu uz robi len prilezitostne,lebo v ziadnej dlhodobejsie nevydrzi.Je agresivny ,vztahovacny a sposobuje nam doma uzasne stresy.Chcem sa spytat ,co mame ako rodicia robit,vyhodit z bytu alebo najst nejake byvanie, kde ho vystahujeme.Aby zacal zit sam za vlastne.Podotykam na domacnost neprispieva vobec ani na seba si nic nekupi,len vsetko minie na alkohol. Dakujem vam ,lebo uz som zufala z jeho zivota .

38. Miro 23. septembra 2011

    maja prečo by ste sa mali zaoberať tým, kde bude bývať? je dospelý. ak vám robí doma scény, netrpte mu to. vyhodiť z bytu, vymeniť zámok. aj keď ťažké je to radiť vlastným rodičom. ale inú pomoc v rukách nemáte.

    jasne mu dajte ultimátum, že ak sa ešte raz opije, bude to mať tieto následky. ale potom nemôžete ustúpiť.

39. keatka 30. septembra 2011

    s mojím manželom som uz desať rokov. vždy som si uvedomovala že pije viac ako by mal, alebo „sa patrí“. pred dvomi rokmi s tým sekol a vydržal nepiť rok a pol. no potom si dovolil osláviť silvestra šampanským a odvtedy to ide dolu vodou. je to už 9 mesiacov čo zase pije a pije viac ako v prvom kole. je to neznesiteľné. predtým nebol agresívny, teraz už býva. stále viac myslím na rozvod. mame 9 ročného syna, ktorý si to žial tiež uvedomuje. je ťažké o tom hovoriť, nie to ešte riešiť. aspoň, že si to môžem niekde anonymne napísať. snáď sa mi uľaví. veľmi by som chcela aby prestal už natrvalo piť. za triezva je to skvelý človek a to je na tom asi najhoršie.

40. Miro 30. septembra 2011

    keatka alkoholizmus je choroba, ak sa odmietne liečiť, priebeh je až nepríjemne predvídateľný. potom je rozvod asi menšie zlo.

41. jmo 1. októbra 2011

    Všetci radia že najlepšie riešenie je rozvod. Ja si myslím, že v najskôr sa treba sám stať finančne nezávislým. Nájsť si prácu, alebo niekoho z rodiny kto vám pomohol. Až potom s tým seknúť, alebo klásť podmienky.

42. Jaja 13. októbra 2011

    Dobrý deň. Tiež mám taký problém ale s mojou mamou. Ja mám 23 rokov. Od narodenia som žila v rodinnom bordeli, lebo otec pil a bíjal mamu, každý boží večer. On sa od neho bála odísť, lebo sa vyhrážal, že ju zabije a pod. Keď som mala 8 rokov zavreli ho do vezenia za ublížení na zdraví, pichol sestru nožom. Keď som mala 14 rokov vrátil sa z väzenia, no ale to mala moja mama už 4 roky priateľa, ktorý jej zabezpečil ochranu pred ním, takže ja som bola šťastná, že s ním nebudeme už nikdy žiť. Otec sa stále vyhrážal a sledoval nás a pod., ale po čase presta. Našiel si frajerku. My sme s mamou naďalej žili s jej priateľom, no ale ten tiež nebol nijaký kvietok ružový. Začal tiež piť, síce mamu nebil, ale bol hrubý, neslušný , hulákal do rána a tak. Medzi Keď som mala 15 sa mame narodilo dieťatko, moja sestra. V súčasnosti má 8 rokov, je druháčka a ja už pracujem. No a tá najhoršia vec je to, že pije už aj naša mama. Ona je veľmi dobrá, láskavá a kažedému pomôže proste je skvelá. Moc moc ju ľúbime, ale je to s ňou čoraz horšie a horšie. Prídem z roboty a musím písať so sestrou úlohy, lebo ona je opitá a ani na to nevidí. Keď jej poviem,že je opitá, povie mi že som neni normálna, že ona vypila jedno pivo. Niekedy sa robí, že je akože unavená a pod. Tiež keď sa opije nie je s ňou reč, mudruje a hreší a rozpráva odveci a keď ešte začne na niekoho návať, to je už úplne v riti. Neviem ako by som jej pomohla. Rozmýšlala som, že by som jej vybavila protialkoholické lečenie ale bojí sa toho, že by mala problém zamestnať sa. Naša mam je taká, že ona nám aj sľubi, že nebude piť a že sa to zlepší, ale vždy skutek utek. Keby sme to vybavili verím, že liečenie by podstúpila. Ona nás veľmi ľúbi, je dobrá, ale ten alkohol ju ťahá k zemi. Mama povie, že ona už nevládze žiť po tom všetkom.Finančne na tom tiež nie je dobre a myslím si, že preto sa uťahuje k alkoholu. Prosím Vás poraďte mi ako našej mame pmôcť, aby sme ju nestrali a bola by taká ako predtým.

43. Miro 13. októbra 2011

    Jaja alkohol človeka zmení. už asi nebude ako predtým. pokiaľ ide o liečenie, to sa asi nedá „vybaviť“ tak, že ona by prišla do hotového. choďte s ňou k lekárovi a ak ona sama chce liečenie podstúpiť, nemal by s tým byť žiaden problém. ak ale nechce, nemá to zmysel skúšať.

    držím palce, ten životný príbeh je otrasný a dokresľuje, čo robí alkohol s človekom…

44. Jaja 13. októbra 2011

    Veľmi pekne ďakujem. Našu mamu veľmi ľúbim a nechcem ju stratiť. Pôjdem s ňou k obvodnému psychyatrovi, ten nám snáď poradí a odporučí nám to protialkoholické riešenie.

    V podstate sa mame nedivím, lebo to čo si prežila je aj na koňa priveľa. Len keby si uvedomila, že teraz ubližuje ona nám. Na jednej strane keď je striezva, povie, že už nám takto blížiť nebude a na druhej, keď nie sme pri nej vypije si pivko a potom už to ide, schová si fľašu a už potajme popíja. Pýtala sa ma, že či prežijem tú hambu, keď sa všetci dozvedia, že je na protialkoholickom a že je alkoholik. Neviem ako sa s tou hambou popasujem a ako sa budú na mňa všetci dívať, ale ak to pomôže, vydržím to. Sestra má len 8 rokov, keby nebolo jej tak sa na to možno úplne vykašlem a odídem, ale keď sa na ňu pozriem aká je krásna, múdra, šiková…Kto by sa o ňu postaral? Otec alkoholik? Ten keby sa mal o ňu starať, tak neviem ako by chúďa dopadlo.

    Prečo je to takto v živote? Nerozumiem! Tak ma to trápi. Keby sme sa troška snažili, bolo by nám krásne.
    Toľko je tu článkov o mamách, nevedela som, že toľko mám má také problémy. Myslela som si, že vždy len muži sú tý čo píjú, preto som som cítila takú hambu, že moja mama je taká. Koľko krát som išla hoci kde pre ňu, keď som vedela, že je opitá, len aby ju ľudia na ulici a v autobuse nevideli. A nerozprávali, že toto je tej a tej mama.

45. Miro 13. októbra 2011

    Jaja aká hanba? To len rodina s alkoholikom si myslí, že alkoholizmus je utajený. Všetci ostatní to už dávno vedia. Prečo sa pozerať na to, čo si pomyslí okolie? Treba riešiť problémy, nie hrať sa na niečo.

    Alkoholizmus u žien je mimoriadne častý, akurát to zvyčajne vedia dlhšie utajiť. Pijú tajne po nejaký čas. Keď sa to dostane do štádia že už je zle, že sa to „prevalí“, býva už dosť neskoro a človek sám z toho nevylezie.

    Skúste jej navrhnúť absolútnu abstinenciu. Ak by to dokázala bez liečenia, bolo by to riešenie. Ak ešte nie je fyzická závislosť teda… Ono výsledkom liečenia aj tak nie je nič iné. Ak to sama nedokáže, tak v liečení na to dostane viac informácií.

46. nb 22. októbra 2011

    Musim priznat ze ma priam pobavilo citat nazor mnohych puritanok typu …manzel si vypije 3-4 piva kazdy den a mam problem.Ja osobne pijem kazdy den 5-6 piv uz skoro 20 rokov kazdy den. Vybudoval som z mojou partnerkou domacnost vsetky veci doma porobim sam a z vacsej casti to aj financujem.Do domacnosti prispievam vacsou castou vyplaty a s toho co mi zostane si kupujem aj pivo a verte ze mi zostane viac ako vacsine tychto placucich samic ktore za nakup v avione minu viac ako ja za polrocny nakup piv. Takze nechapem o com je tato debata.Zhrnat vsetkych do jedneho vrecia je uplna debilita….

47. Ema 5. januára 2012

    „Uvádí se, že nejméně 50 % všech cirhóz je alkoholického původu, přitom k rozvoji cirhózy někdy stačí konzumovat denně po dobu 5 let 60g čistého alkoholu (t.j. 1,5 litru 12° piva) u muže, 20g u ženy.“ Heller,J.: Pavučina závislosti, Praha 2011.

48. cucko 28. marca 2012

    Chcela by som poradit ide o moju mamu nevieme co snou mozno si to namýslame ale on bez piva kazdý den nemoze byt musi mat pivo , optom sa mi zda ze ked ho nema tak si ho ide kupit sama z ocom sa casto hadavaju kvoli alkoholu .Ked jej poviem ze fakt by mala obmedzit a takto tak a vobec nepocuva a melie si len to svoje neraz ked ideme ku starkej tak sa tam otvori flasa a piju a potom ma uz dost a pride domou a zas sa hadaju dva razy bola vtakom stave ze nevedela vobec o sebe ako keby nebola pri zmýsloch velmi ma to trápi a aj bnasu celu rodinu mno lenze moja mamca zo svokrovcami zle vychadza takze si mýsli ze oni jej chcu zle a potom namna sa hneva ked jej nieco poviem o tom jej pití nerobi je problem vipit za den aj 4 pivá … neviem co mam robit vklastne nevieme co máme robit ..chcela by som aspon trosku poradit mam ju rada a nechcem aby sa jej nieco stalo chcem aby bola aka ako prdtým dokonca je strasne chudá . tak prosím poradte mi

49. cucko 29. marca 2012

    niekto mi aj prosíím vás odpovie alebo porádí ??? ci ?? ako ?? :(

50. Miro 29. marca 2012

    cucko je to popis zlej situácie, ťažko dať nejakú radu. ak sa nedá presvedčiť na liečenie, alebo k lekárovi, tak ste vlastne celkom bezmocní a neviem či sa dá radiť. je to zložitá situácia a neviem čo by som na to napísal. možno niekto iný.

51. cucko 11. apríla 2012

    neviem co mam robit ona ked nepije je super ale ma to pivo a ked jej zacnem nieco hovorit tak som ja zla a ze jej podrazam nohy ale ja chcem aby bola zdrava … a ja som bezmocná mýsli si ze snej robime alkoholicku alebo co … ja ju chcem mat pri sebe a ona nevnima co hovorím ani nic :( je to dost smutne vzdy ked ma vipite ma svoj svet ..takze tak:(

52. viera 15. apríla 2012

    ahojte ,dlho som tu nebola ,ale začina to zase automaty alkohol a bordel do rana ,dokonca aj nasilie čiže bitky.je schopný stiahnut pol litra za den a 6 piv .a to neni alkoholik iba ja som blazon.Stava sa majstrom klamstiev vsetko prekruti tak aby všetka vina bola na mna .dokonca aj moja 14roč.dcera sa dnes vnoci otočila proti mne a povedala že patrim do blazninca

53. Miro 15. apríla 2012

    viera ťažko radiť. v takej situácii je priestorový únik asi najlepšia voľba.

54. katreen 25. júla 2012

    Ahoj Miro. Mam 31, Prave som docitala tvoju knihu o chudnuti, a zaposobila na mna tak, ze okrem schudnutych 6 kg pokracujem s nemym uzasom knihou uspech…chcem zmenit svoj zivot a este nikto mi nedal viac ako ty… Som nadmieru citlivy, naivny, nekonecne trpezlivy hlupacik, ktory ma vsetkych rad a vsetkym rad pomaha… a to je moja chyba… myslim na vsetkych len nie na seba… a myslim ze mam problem so sebaobvinovanim za krivdy tohto sveta…ktore ma casto deprimuju… Takuto povahu mala aj moja mama. Zomrela pred dvoma rokmi ako 59 rocna. Ked sme si vsimli este ako deti, ze potajme popija, bola uz zavisla. Otec chodil na tyzdnovky a neveril nam to. Uveril az v stadiu, ked sa motala kazdy den, vacsinu dna prespala, alebo nam ju priviezli susedia, zachranka, ci policajti, pretoze ju nasli niekde s rozbitou hlavou ci v stave …. Sme traja surodenci a milujeme nasich rodicov… Dohovarali, plakali, prosili, slubovali, nadavali, vyhrazali sa ze nebudeme chodit, schovali peniaze aj alkohol, aj vylievali pretoze flase boli poschovavane vsade… nepomohlo nic… ona nepije… povedala… az ked bojovala o zivot v nemocnici, vtedy nam vsetkym slubila, ze uz pit nebude. No liecit sa odmietla a znova a znova to nezvladla… kedze otec bol robotnik a predsa si vo svojej chalupe moze vypit, ved drie ako otrok… dotoho oslavy, navstevy, mili susedia a pribuzdni „vsak si daj len jeden,“… pila az kym sa znova nedostala do nemocnice a zdravotnym problemom /rozpad pecene/ podlahla… Bola som tak zufala bezmocna, to nebol zivot, ale peklo… pretoze ta bezmocnost a neschopnost pomoct ma zabijala. Rozhodla som sa odijst a odstahovala som sa do 1/izb. bytu, kde som mala klud, a upratala som si zivot, dostudovala VS… S mamou to bolo horsie a horsie,…az kym neumrela. Nedokazem sa zmierit s pocitom viny, ze som asi neurobila vsetko… pre jej zachranu, pomoc, tak strasne som ju milovala, tak strasne moc mi chyba,… Hoci som nenavidela jej opilostne stavy a to ako mi nadavala ked som jej chcela pomoct alebo ked som jej vyliala aklohol… Chyba mi tak moc, ze by som dnes bola ochotna dat vsetko nasvete, keby doma spala hoci aj cely den… asi som divna… Su ludia co maju prikladnych rodicov, ktori im pomahaju a nevazia si ich, ja som cely zivot tahala mamu z problemov… dohovarala sme jej ako dietatu… a nic… mala som niekedy pocit ze ona chce umriet… ze robi vse preto, a niekedy zas chcela to zmenit ale bolo to kratko…mozno mala nejake depresie alebo syndrom vyhorenia… mam vycitky…naucila som sa unikat problemom tym, ze som ich zajedala…. chcem to zmenit a pracujem na sebe, hoci stale ju vidim, ked umierala, v jej ociach som videla ze to chce zmenit a zit…zial neskoro…Takze vdaka miro za to, ze tvoje myslienky v knihach a weboch su pre mna oporou,… nachadzam tu to, co druhi nachadzaju u rodicov… smer akym mam kracat. Toto forum ma trosku posunulo v tom, co hovoris a pises o alkoholikoch… nemozeme pomoct, neda sa…

55. Miro 26. júla 2012

    katreen je to tak, zdravý človek chce pomôcť a zdravému človeku sa zvyčajne pomôcť dá. žiaľ, alkoholizmus je choroba a tak tam neplatia pravidlá ako medzi zdravými a slušnými ľuďmi. alkohol je droga a závislý sa správa rovnako ako ktokoľvek na droge. je to kruté a tvrdé, keď ide o blízkeho.

56. alena 26. septembra 2012

    Zdravim, zoznamila som sa s muzom, velmi sme si porozumeli, laska, vsetko, no zacala som badat, ze ma stale leskle oci, tiahne mu z pusy alkohol, stale si nalieval, vinko, no prichytila som ho, ako nadtanom vybral ten baleny stamprlik a vypil ho a siel dalej spat, kazde rano si neodpustil vino, proste asi si stale udrzuje hladinu, neviem,odkedy takto funguje, asi to zacalo nevinne. Pomozte mi, naozaj som s nim bola stastna, rozumeli sme si, ale on si uz asi nevie pomoct. Dala som mu podmienku, no vymysla, ze cely tyzden cajickovat a v piatok si dame vinko vonku atd…ja si neviem predstavit, ze vydrzi bez…neviem, ci mu mam dat sancu este a pomoct mu, alebo uz to neriesit a neverit, prosim vas, poradte mi…dakujem.

57. Miro 26. septembra 2012

    alena ak je podozrenie na alkoholizmus tak podmienku je úplná abstinencia nie že čakať na víkend. no a ak mu to nevonia, tak musíte dôkladne zvážiť, či chcete vstúpiť do trojuholníku, kde budete vy a partner zdieľať problémy, ktoré spôsobí fľaša. ja si myslím, že oveľa efektivnejšie by bolo vyzliecť si blúzku a hneď sa začať bičovať. ak chcete tpieť, tak načo čakať? s alkoholikom to akurát trocha oddialite ale v koncovke to bude tvrdšie.

58. magi 1. októbra 2012

    Ahoj, mam jednu prosbu. Moj manzel uz to trva roky… si rad vypil po praci, pivo a tvrde. Niekdy aj 4-6 piv +5 vodiek. Teraz pride opity aj po praci. Ale ked je doma, nepije. Obcas si da pivo, ked je po opici a to pivo doma je, tak si ho da na vyrovnanie hladiny – ako on hovori. A neviem teda, ze ak dokaze tri dni nepit, ci je alkoholik. Ked si vypije, mi velmi skaredo nadava ale fyzicky sa ma nedotkol. (za to som vsak vsetko ostatne co ho napadne a urcite mam ineho chlapa, lebo spolu fyzicky velmi casto nezijeme)
    Neviem ci je aj toto povazovane za alkoholizmus, ked dokaze viac dni nepit. Potom ked nepije nemoze spat, nevie zaspat a ked pride vecer domov po praci, tak je opity a povie, ze si musel dat, aby mohol konecne spat. Ze je unaveny a tak. Velmi ma boli aj to, ze je zly aj na psika, ktoreho inak velmi velmi lubi. A viem, ze lubi aj mna, ale uz neviem co mam robit dalej. Ved on je velmi dobry clovek, tak preco mi tak ublyzuje, preco sa nevie ospravedlnit, preco mi nadava, ponizuje a na dalsi den sa tvari ze on nic. A rozpravat sa o tom nechce…

59. magi 1. októbra 2012

    Ahoj, mam jednu prosbu. Moj manzel uz to trva roky… si rad vypil po praci, pivo a tvrde. Niekdy aj 4-6 piv +5 vodiek. Ale ked je doma, nepije. Obcas si da pivo, ked je po opici a to pivo doma je, tak si ho da na vyrovnanie hladiny – ako on hovori. A neviem teda, ze ak dokaze tri dni nepit, ci je alkoholik. Ked si vypije, mi velmi skaredo nadava ale fyzicky sa ma nedotkol. (za to som vsak vsetko ostatne co ho napadne a urcite mam ineho chlapa, lebo spolu fyzicky velmi casto nezijeme)
    Neviem ci je aj toto povazovane za alkoholizmus, ked dokaze viac dni nepit. Potom ked nepije nemoze spat, nevie zaspat a ked pride vecer domov po praci, tak je opity a povie, ze si musel dat, aby mohol konecne spat. Ze je unaveny a tak. Velmi ma boli aj to, ze je zly aj na psika, ktoreho inak velmi velmi lubi. A viem, ze lubi aj mna, ale uz neviem co mam robit dalej. Ved on je velmi dobry clovek, tak preco mi tak ublyzuje, preco sa nevie ospravedlnit, preco mi nadava, ponizuje a na dalsi den sa tvari ze on nic. A rozpravat sa o tom nechce…

60. Miro 1. októbra 2012

    magi vyzerá, že tam sú znaky nielen alkoholizmu ale aj fyzickej závislosti. Ak s tým nič nespraví (abstinencia, liečenie) asi sa to bude už len zhoršovať. Niekoľko dní nepiť ešte neznamená, že človek nie je alkoholik.

61. magi 1. októbra 2012

    Dnes som citala krasnu myslienku a neda mi ju sem nevlozit.
    „Na všetko človek príde časom. Čo stratil, čo získal, čo ho posilnilo a kto pri ňom skutočne stojí. Kto HRAL len prázdnu hru. Že jazvy na duši a srdci nie sú slabosťou, ale odrazom toho, že nám niekedy na niečom veľmi záležalo. Že skutoční priatelia sa nemenia zo dňa na deň a že možno jediné východisko ako sa zbaviť bolesti je odísť, aby bol človek šťastný niekde inde. Že nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Treba sa naučiť vidieť veci také aké v skutočnosti sú. Že možno človek, ktorý má ten najkrajší úsmev, má tú najväčšiu bolesť. Že všetko je to o prítomnom okamihu, lebo ten je teraz. Že minulosť nezmeníme, že budúcnosť je neistá a že niekedy je aj jedna sekunda dôležitá….“
    preco je take tazke povedat niekomu, koho tak velmi lubite, ze bud – alebo. Asi aj zo sebeckych dovodov, lebo sa bojim, ze to bude ALEBO.

62. magi 1. októbra 2012

    Miro, to znamena, ze nespavostou moze trpiet prave kvoli alkoholu? Neexistuju nejake postupy od psychologov, ktore by som mohla pouzit pri upozorneni manzela? Comu sa vyhnut a naopak…dakujem

63. Miro 1. októbra 2012

    magi tieto veci sú individuálne. Nespavosť môže byť rovnako dobre príznak abstinenčného syndrómu (nepokoj je bežný znak) ako aj prostá výhovorka, prečo treba piť. Postupy asi neexistujú. Je dobré poradiť sa radšej s psychológom / psychiatrom individuálne a konkrétne. Nedá sa to zovšeobecniť. Určite sa dá ísť na to aj ľudsky a citlivo mu to vysvetliť. alkoholik však zvyčajne perfektne vycíti čo sa deje a zvykne „vyletieť“ a zaútočí aby vyzeralo, že zlá ste vy. vie, že má maslo na hlave a tak bude agresívny aby sa to zamaskovalo. tam je potom ťažké čokoľvek preberať. zariaďte sa podľa toho – ak bude ku vám nepriateľský, prchký, tak to neriešte vôbec. asi mu nestojíte za to aby sa ovládal. potom ani on vám nemusí stáť za priveľa pozornosti. vy možno veľmi ľúbite. na tom sa dá skvele parazitovať a tým ho ešte viac posúvate k alkoholizmu.

64. jajka 12. októbra 2012

    Preboha živého, ženy, spamatajte sa.
    Alkohol + automat, bitka do „nadrána“…
    Neverte žiadnemu psychológovi, psychiatrovi, svokre a ďalším dobrým radcom, že sa tomu Vášmu dá pomôcť.
    Pije preto, lebo chce, je to sebec, ktorému záleží iba na sebe, a teda aj na pohodlí /upratané, navarené, sex/.
    žena, ktorá plače, vyhráža sa, alebo prosí, je sama predsa všetkému na vine, problém je v nej, to ona je blázon a rozvracačka rodiny…
    V každej takejto rodine rovnaký scenár. -A veď na začiatku ma mal skutočne rád, a mali sme stavať dom, blá, blá.
    Dnes po 18 rokoch som samostatná, vraj pekná, skvelá,sebavedomá mladá 36ročná žena.
    A pritom som iba dobrá herečka, lebo nikto nevidí že ja som vyžitá starena s ľadovým srdcom, ktorá neverí ani slnku, že zajtra výjde. Ešte 6 rokov po rozvode som sa s ním ťahala, aby z neho nebol bezdomovec. Keďže však mi už nemohol rozkazovať a fackať, raz za rok, dva sa na pár dní stratil, resetoval… Pridlho som sa odpútavala. Dnes som šťastná sama, nechcem už pri sebe žiadneho muža,a tak len čakám, či príde výživné, a v noci tak trošku, ale naozaj iba na chvíľku pozávidím kamarátke, ktorá majú s mužom na nočnom stolíku každý svoju knihu, a večer si pred zaspatím chvíľu spolu a každý sám čítajú.
    Ja som svoj život premrhala, pre Vás, čo tu píšete existuje iba jedna rada: nohy na plecia.

65. jajka 12. októbra 2012

    A ešte čosi, prečo tu debatujete o tom, koľko stojí podanie návrhu o rozvod?
    Pokiaľ uvažujete o rozvode, jeho dlhy sú už určite o niekoľko núl vyššie, a verte mi, nezmenšia sa. Len modriny a rany na duši pribudnú.

66. dana233 3. novembra 2012

    Ahojte, tiež mám veľký problém s manželom. Ťahá sa to už dobrých sedem rokov. Pred týždňom sa predčasne vrátil po mesiaci z druhého liečenia. Prvý krát bol v Záluží, po návrate vydržal dva týždne, teraz bol v Pezinku, no po necelom mesiaci podpísal reverz a dokvitol domov. Vraj vie, že mi treba pomôcť, že je všetko len na mne /hypoúver, dcéra po operácii nohy, bla,bla…/ Po týždni sa ožral a bolo po súcite. Dcéra, aj keď ho má veľmi rada, je v puberte, má 12 rokov, mu vždy keď je opitý začne nadávať. On teraz schytil remeň a začal ju biť aj po tej operovanej nohe. Keď som ju bránila, dostali sme obe. Mám spísanú žiadosť na nútenú ústavnú liečbu. Myslíte, že mám nádej že ho odvlečú… Lebo policajtov som nevolala, hanbila som sa…

67. Miro 3. novembra 2012

    dana233 poraďte sa s ošetrujúcim lekárom kde ho liečili, môže vám poradiť čo sa dá robiť. rozumiem, že by ste ho potrebovali odvliecť (asi niet presnejšieho slova) ale nútené liečenie nevyrieši nič, preto sa nerobí. Akurát by ste získali pár dní navyše. Ak mu niet pomoci, potom by stálo za úvahu, či pre rodinu nebude lepšie odlúčiť sa od neho.

68. Dajana 4. novembra 2012

    Ahojte,prečítala som si tu toho vela ale dodť málo na to aby som to pochopila.Manžel berie lieky na vysoký tlak,a na to aj pije.Zvikne si virobiť liek medvedí cesnak a vodka,pridá k tomu pivo,tvrdé a ochutná ešte aj víno.Keď som sa ho opítala prečo pije tolko vína tri dc vína alebo piva povedal že je to od smädu.Môže to byť pravda???
    Keď si nič nevipije je agresívny a ked si vipije je zábavný dá sa s ním rozprávať.Má to niečo spoločné s alkoholizmom ???

69. Miro 4. novembra 2012

    Dajana na alkoholizmus sa podozrenie vysloviť dá, aj keď z vášho popisu toho nevypije veľa. Ak je smädný, tak nemusí piť víno, ale vodu, je to lacnejšie. Takže zrejme má chuť vypiť si alkohol. Tá stojí na začiatku alkoholizmu. Spravte si test či má znaky alkoholika. Možno je len v začiatočnej fáze a to by sa mu ľahšie dalo s tým prestať. Ak by sa ale bránil a nechcel si to nechať vziať, potom je to zlý znak. Inými slovami ak nie je s alkoholom problém, tak návrh „dnes nepime“ nespôsobí problém. Prečítajte si články fázy a druhy alkoholizmu a spravte si testy na tejto stránke.

70. sasa 22. novembra 2012

    Ahojte zaujali ma Vase príspevky.Konecne sa zacina na tuto tému hovoriť,pisat aj keď zatiaľ pomenej.Ja sama som abstinujuca alkoholička.Mam prvý rok za sebou a musím povedať ze bol veľmi tazky,skoro všetky veci,konflikty som niekedy riešila alkoholom,no teraz sa to ucim bez neho a nieje to lahke,hlavne kvôli mojej zlej vlastnosti ze si všetko beriem prilis k srdcu,ale život bez alkoholu je oveľa krajsi,teraz ma caka preliecenie kde si dobijem pozitívnu energiu a chcem bojovať dalej a nezlihat,nesklamať svojich blízkych.Kazdy si zasluzi druhu šancu,ale keď o ňu nestojí nieje správne si nicit pri nom svoj život a hlavne život deti.

71. Michaela 26. decembra 2012

    Su Vianoce….uz mesiace bojujem so sebou ako sa mam postavit pred svojho otca-alkoholika na Vianoce.Ako sa mam pozriet do oci mame-spoluzavislej na otcovom prijme a spoluzijucej s nim .protivi sa mi to,je mi z toho zle,no su Vianoce a ja bojujem sama so sebou ako to zvladnut.

72. Miro 26. decembra 2012

    Michaela to sú pocitové záležitosti a asi nikto nevie povedať, čo je správne.

73. biba 1. januára 2013

    Bože-ako dobre to poznám! Mama mala problémy s kolenom a tak pred Vianocami som bola umyť doma okná-otec ako obyčajne nadával a vyvolával hádky,provokoval a urážal. Bolo by to ľahké-jednoducho buchnúť dverami, ale najviac by to ublížilo mame,a tak som to vydržala. A keď som sa so zapretím udržala a nereagovala som, nakoniec vyhlásil, že ak mama umrie-má 72 rokov, viac nesmiem prekročiť prah domu. Tak som sa naň s úškrnom obrátila a vravím, práve naopak-to Ty sa modli, aby žila čo najdlhšie, lebo to je posledný človek, čo sa bol ochotný o Teba v živote postarať.

74. mizi73 4. januára 2013

    ako sa to „lahko“ píše ,ale ako z toho von ked už nemam silu sa hádať………zariadiť si život po svojom ?klolko sa da ten človek ignorovať,den ,dva….týžden ?ja som sa obalila sadlom ,on je v krčme a ja v chladničke

75. biba 6. januára 2013

    mizi73 Ak nemáte deti, skúste si nájsť nejakú aktivitu mimo domu-napr. cvičenie so ženami vo Vašom okolí,ako píšete- ste trošku guľka-možno práve tam nájdete spriaznenú dušu, alebo aspoň nejaké prechádzky v prírode. Prestaňte mu zabezpečovať domáci servis a oddeľte si financovanie domácnosti – a skúste sa viac zamerať na seba a svoje potreby, a čo sa asi ľahko píše a ťažšie uskutoční- začnite sa mať rada taká, aká ste, lebo skôr sme ochotné zotrvávať s pijanom, buď ak nás k tomu núti finančná situácia, alebo ak máme pocit, že sme škaredé alebo inak menejcenné a toto dokážu naši sebeckí alkáči využívať takmer neomylne. Bohužiaľ- táto cesta ignorácie môže fungovať iba v prípade, že ste bezdetní. Prekvapte ho a prestaňte mu variť, prať a zásobovať ho, veď keď má čas na krčmu, isto preňho bude hračka zájsť si do obchodu, alebo spustiť práčku. Možno sa nájde nejaká dobrá kamarátka, u ktorej môžete občas prespať, aby Vás občas nenašiel večer doma, ako to po príchode z krčmy očakáva- samozrejme bez toho, aby vedel, kde Vás môže hľadať. Možno sa Vám budú zdať moje rady jalové- tak sa ospravedlňujem. ALE PREDOVŠETKÝM – ZAČNITE MAŤ RADA SAMA SEBA – URČITE AJ VY MÁTE MNOHO DOBRÝCH VLASTNOSTÍ – LEN ICH MUSÍTE NA SEBE OBJAVIŤ A POCHOPIŤ, ŽE AJ VY STE CENNÝ ČLOVEK A PLNÁ POSTAVA NEZNAMENÁ KONIEC SVETA !!!

76. tamara 7. januára 2013

    sasa, strašne Vám držím palce, len vydržte – STOJI TO ZA TO, viem o čom hovorím. Bojovala som s týmto neduhom dosť dlho…(a ešte stále sa hanbím o tom hovoriť) A pre ostatných, pokial Vaši príbuzní sami nebudú s tým chcieť niečo urobiť, tak veľmi ťažko im pomôžete – oni MUSIA CHCIEŤ PRESTAŤ. Ja som chcela a dalo sa to

77. zufalka 9. januára 2013

    Ahojte vsetci, cele som si to tu precitala riadok za riadkom a zistujem ze zivot naozaj nieje fer :-/ mam taky isty problem a netusim ako ho vyriesit, problem je v mojej matke .. dost casto sme vidavali ze si v spajzi nechavala vinko ktore si popijala ale nebrali sme to ako ziadny znak alkoholizmu, samozrejme by to ani nikoho nenapadlo… avsak za posledny rok a pol sa nam zivot tak neskutocne obratil na nohy ze clovek uz nevie ako dalej, zacala moc pit …. nasledovalo vyhodenie z prace a kedze nikde nepracuje cele dni je doma a tak ma vela casu na chlast…. nerobi jej problem rano o 8 vstat kym este vsetci spia a ist si kupit chlast aby ju nikto nevidel… nechapeme preco sa dala na tu to cestu ma nas dve dve dcery ktore studuju na vysokej skole, ja este popri skole aj pracujem co je dalsi prijem do domacnosti mam este aj brata ktory ma taktiez zamestnanie a podstivo pracuje, aj nas ocino ma pracu pracuje, pomaha, v dobe porobi snad vsetko, a ona sa nam odvdacuje tak ze sa oziera dendodenne, niekedy vydrzi tyzden nepit ale staci ze si da kvapku a uz sa nevie zastavit, flasky mame poskryvane v celom dome co ona poskryva … od spajze, picnice cez skrine…. kazdu vypitu flasku ktoru najdeme… je ako dyka do srdca…. najhorsie na tom je ze cele dni co robi je ze ozrata lezi na gauci a nadava nam lebo podla nej my mame problemy a vyvrsujeme si to na nej… liecenie odmieta kedze u psychologa robi jej znami a hambi sa za to…. skusali sme uz aj to ze sme ju vymkli z domu a ako vdaku nam rozbila okno na dome…. momentalne ju vsetci ignorujeme…. ona sa pokusa snami hadat ale nikto jej neodpoveda… najviac ma irituje to ze nema absolutne ziadny pristup k financiam ale vzdy si ma za co kupit flasku… existuje vobec neaky psychologicky postup ako sa mame voci nej zachovat spravne ? existuje nieco take aby ju to nakoplo ze nerobi dobre a rozbija celu rodinu ? :-/

78. Miro 9. januára 2013

    zufalka ak odmieta ísť k psychiatrovi (psychológ nepomôže) tak ste prakticky bezmocná. Ak ju nemôžete celkom vykázať zo spoločného bývania tak sa poraďte s psychológom vy, ako minimalizovať trecie plochy. Úplná ignorácia a nekomunikovanie je asi dobré riešenie, pozor na to, že sa môže niekde zadlžiť aby ste nejako neprišla o majetok.

79. anonym 26. januára 2013

    Mala som rovnaky problem ako Vasa matka az som raz v praci nafukala a bolo rozhodnute ,okrem liecenia nic nebol omozne.Tiez som mala predsudky zo znamych ale podarilo sa . Skuste sa dohodnut na lieceni v niektorej liecebni a potom s matkouu ze je to anonymne.Drzim palce.Urcite si bude pochvalovat ako je dobre taketo oddychnutie si a clovek si riadne vyvetra mozok

80. magenta 27. januára 2013

    dobry den

81. magenta 27. januára 2013

    ok, moje dilema je: manzel si vypije kazdy den rano 2 poldeci tvrdeho v krcme, potom soferuje,pracuje, poobede okolo 4 si da dalsie dva,tri,niekedy aj na obed,a vecer pride tak tri krat do tyzdna poriadne ozraty.to znamena ze nevie poriadne chodit, lame mi to srdce ked ho tak vidim, ked sme niekde na dovolenke pije od rana do vecera, obcas sa ozerie a najviac sa hanbim, ked niekde prideme, tak si pyta naliat a stale popohana domaceho nech naleje, doma nedrzime uz ziadny alkohol,je na mna dobry, milujem ho aj deti, sme zabezpeceny a okrem toho,ked je triezvy je uzasny ze mi vadi ze jazdi na aute pod vplyvom tak, ze nevie vyjst z auta, raz tam aj zaspal a bojim sa aby sa nieco nestalo , jemu, alebo niekomu inemu…sportuje aktivne, nevidim na nom ziadne priznaky ktore sa tu a na inych portaloch popisuju, snad iba trochu cervene flaky na tvari a cervene ruky, co je vraj priznak zavislosti, obcas sa pomoci, ked sa velmi opije, ale na to som si uz zvykla, na deti aj na mna je inak dobry,je vseobecne oblubeny clovek, inteligentny, silna osobnost,aspon na vonok, tak teraz nech mi niekto povie, ci ma problem, lebo podla neho nema samozrejme.tu okolo nas kazdi pije dost aj zeny,takze je to velmi tazke, vobec neviem ci mam pravdu ked tvrdim ze vela pije…co poviete? v podstate jeho pitie rodine nerobi ziadny problem, ani financny,ani traumacny.pokial niekoho nezabije a ho nezavru :-(

82. Miro 28. januára 2013

    magenta z toho popisu by som povedal že problém má a obávam sa, že aj veľké šťastie, zatiaľ. Následky alkoholizmu (viditeľné zmeny, pečeňové testy) sa niekedy dajú oddialiť, ak človek nepije najmizernejšie druhy alkoholu. Žiaľ, pri šoférovaní v stave opitosti je len otázkou času, kedy sa niečo stane. ak by sa stala veľká škoda (pod vplyvom…) môžete prísť o majetok. poraďte sa o tom s finančným poradcom, alebo právnikom.

83. zdenka 21. februára 2013

    Dobrý deň,ja mám ten istý problém ako ostatné ženy. Ked som spoznala manžela už vtedy si rád vypil,ale ja som to akosi prehliadala.Boli sme spolu šťastný a po 4-roch rokoch sme sa vzali.Slúbil mi že prestane po svadbe piť.Neprestal a neprestal ani po narodení prvej dcérky,ani po narodení druhej dcerky.No dievčatá už majú 8a9 rokov a ten kolobeh stále pokračuje.Stále som naivná a dúfam že DOSTANE ROZUM.Zo začiatku mi stále sluboval že sa zmení,ale po rokoch mi tvrdí že on sa už nezmení.On je strašne komplikovaná povaha:má dobré srdce,druhých vie pochopiť ked majú problém,ale čo sa týka mňa…raz vraví že ma má rád,že keby ma nemal rád tak už by som tu nebolaa a inokedy ma vyháňa z bytu a nadáva mi neuveriťeľne hnusne,že som pi..,ku..že som hovno a všetko možné mne to strašne ubližuje a to je horšie,že to všetko počúvajú aj deti,aj ked sú v detskej izbe.Deti ma veľmi rád,ale prednejšia je krčma.Chodí tam každý deň,raz je smädný,nervozny z roboty,volal ho kamarát…Sedí tam minimálne 2-hodiny,vypije aspoň 4 pivá a poldecká 5,6,7????sama neviem.On sa za alkoholika nepovažuje,že nechodí každý deň domou po štyroch.Doma má vždy navarené,upratané o deti postarané,ja po práci musím stihnúť všetko.Skúšala som mu dohovárať po peknom,s plačom,s vyhrážkami,ale nič sa nezmenilo,dala som mu na výber bud rodina alebo krčma a vybral si krčmu.Problém je v tom že ho mám stále rada a nemám kam ísť a om to dobre vie,asi preto mi to robí.Budem rada akejkoľvek odpovedi Dakujem

84. Miro 21. februára 2013

    zdenka áno, popísali ste to celkom presne. jemu sa to hodí. má servis a zdržovacia taktika na vás pekne funguje. takže kým to nebudete meniť, nič sa nezmení. je to ako s krčahom. raz sa ním môže ťuknúť a môže nastať vážny problém. takže radím podariť sa s právnikom aspoň vo veci ochrany majetku pre dcérky.

85. sisa 10. júna 2013

    magi,ta myšlienka je nadherna

86. Hugo 15. júna 2013

    Neviem či sa sem dole niekto prepracuje,ale to ten Miro musí byť veľký človek
    on vie všetko. . .
    je ako obyčajný „chlap“
    sa borím s problémami bežného,života mam 33rokov „máme“s manželkou rodinný domček vo vyhlásenej štvrti v …..
    dcéra sa učí iba na samé jednotky ablabla ablabla.. . . .
    šesť rokou dozadu by ste ma,milé dámy nevymenili za 5korún
    takisto-alkohol žiarlivost a . . .a . . .a
    prestalo „kurvenie“po prestahovaní,a bez problémov.
    žiaden alkohol,keď s normou v okolí priatelov“strážim“
    takže sa spametajte
    prestante sa chovat jak stetky a my sa nebudeme chovat jak svine
    väčšina!!!!!

87. Miro 15. júna 2013

    Hugo prepracujú sa dole niektorí.

88. zuzi 10. augusta 2013

    ja nie som ta ktora trpi v rodine…som ta ktora rozdava utrpenie a je to nieco hrozne=;=moja dcera studovala psychologiu a velakrat ma presviedcala,ze to nie je len moja chyba,ze su za tym aj dedicne faktory,a hlavne mnoho,mnoho inych pricinZila som s alkoholikom,kyory mi rozbil hubu pri kazdej prilezitosti a nenavidela som to;Po par rokoch po rozvode som sa ocitla na rovnakej ceste,aj ked neublizujem nikomu v tichu riesim svoje problemy z munulosti.Deti su uz velke,zostala som sama,aj ked nikdy nepijem ked musim ist do prace,tak vecer ked som sama sa to zacne.Ja viem ze vsetci odsudzujete alkoholikov ale je nieco hrozne nevediet pomoct sam sebe,je nieco otrasne urobit ten prvy spravny krok a zit s nalepkou „alkoholicka“aj ked vacsinu ludi povie,ze som velmi mila,ze som niekto,kto bez problemov pomoze komukolvek,ale nevedia,ako sa konci kazdy moj den.Milujem inych ludi a nenavidim samu seba.Ale coskoro dufam urobim ten prvy krok,lebo uz mam plne zuby samu seba.Ak sa to podari dam vediet

89. Miro 11. augusta 2013

    zuzi rozhodnúť sa je najťažšie. Odporúčam konať rýchlo, pretože človek potom začne hľadať výhovorky. Ak vám je hlúpe ísť k psychiatrovi, ktorý pomôcť môže, tak navštívte skupinu anonymných alkoholikov. môže značne pomôcť pri motivácii.

90. Marta 20. septembra 2013

    Čítala som články o diéte a náhodne som došlamk článku o alkoholizme no a konečne som našla aj tu možnosť že sa dá s ním žiť bez toho aby som ho opustila z toho vyplýva,že je to môj manžel kedže ho opustiť nedokážem chcem začať svoj život žiť tak ako to tu píšete len neviem ako a kde mám začať a niečo o mne som zdravotná sestra a veľmi chcem schudnúť detičky nemáme.

91. Lenka 7. októbra 2013

    Ahoj Miro,
    mas prosim Ta kontakt na skupinu AA v Bratislave?
    Velmi pekne dakujem.

92. Miro 7. októbra 2013

    Lenka jasné, všetko je na stránke http://www.alkoholici-anonymni.sk/

93. sonya 18. novembra 2013

    Prečítala som si tu všetko, od začiatku po koniec. Mám ten istý problém ako Vy. Aj teraz môj muž nasáva. Poznám noci bez spánku a kľudu. Aj teraz som po jednej z nich.Pomohlo mi prečíať si skúsenosti iných žien, lebo priznajme si,neradi o tom hovoríme, skôr sa hanbíme….Chcem Vám iba poďakovať a rozhodnutie rozviesť sa.Urobila som už veľa krokov, mám BSM, bývam vo vlastnom, iba som urobila chybu, že som ho sem pustila, prosil o pomoc no ateraz sa ho nemôžem zbaviť.

94. DANKA 12. decembra 2014

    AJ JA MAM TAKY PROBLEM SME SPOLU 25ROKOV MUZ MA BIl POPIJAL,JA S NIM TIEZ BOL ZAVISLY NA AUTOMATO CH NEDAVAL PENIAZE DO RODINY BOLI SME OBAJA NA LIECENI MUZOVI TO NEPOMOHLO MNE ANO ABSTINUJEM UZ TRI ROKY ANI PIVO MI NEPRIDE NA MYSEL DALA SOM SI O VYZIVNE DAVAM ZIADOST OROZVOD DOKONCA PRACUJEM V KRCME KEDZE JE UZ ALKOHOLIK ROBIMSI POSVOJOM CITIM SA OVELA SLOBODNEJSIA PAMATAM SI LOVA KTORE MI POVEDAL PALO NA LIECENI: TYSA STARAJ SAMA OSEBA A DETI NA NEHO.SA. VYSER NECH SI ROBI CO CHCE TAZE MOJE PONAUCENIE POKIAL SAMI NECHCU NEPOMOZETE IM A ODITTE CIM SKOR POZDRAVUJEM PL POVAZ,CHLMEC DRZTE MI PALCE ANETRP KED NEMUSIS DAKUJEM

95. tomas 19. decembra 2014

    Existuje este tato stranka ????

96. Michajlov 10. februára 2015

    Zdravím vás všetkých. Prečítal som si všetky príspevky a vidím že naozaj tu majú niektorí problém a hlavne so spoluzávislosťou.
    Ja mám 32 rokov a výraznejšie problémy s alkoholom som začal mať asi 3 roky dozadu. Začínalo to pivkom a posedeniami ale postupne častejšie a väčšie dávky spolu s tvrdým alkoholom, až sa to stalo samozrejmosťou a bez Vodky som si nevedel predstaviť fungovať ani jeden deň. Začal som si kupovať tajne fľašky a schovával na najrôznejších miestach len aby boli po ruke. Keď som sa nenapil tak to bola triaška, studený pot, vôbec som nemal náladu na nič až kým som sa nenapil a vtedy bol svet krásny a život nádherný. Po prvých náznakoch rodiny, či už súrodencov alebo rodičov že mám asi problém som používal známu frázu: „mne sa to nemôže stať“ a nepripustil som si to, a už vôbec nie liečenie. Ale postupne ako som kvôli alkoholu musel odisť z dvoch zamestnaní to už bolo vážnejšie. Jasné že všetci čo mi dohovárali a rozprávali o liečení boli najhorší na svete a ja som liečenie nepotreboval, len som rozmýšľal ako a kedy si kúpim fľašku. Došlo to až do takej krajnosti, že po troch dňoch pitia som sa jedno ráno zobudil na JIS pripútaný o postel a po rozhovore s doktorkou som sa dozvedel, že som sa druhýkrát narodil keď ma náhodní okoloidúci našli v bezvedomí a povracaného blízko nákupného centra v našom meste a záchranka v sprievode s policajtmi (lebo som stratil doklady) ma doviezli do nemocnice. V krvi mi namerali 6 promile alkoholu, čo je smrteľná dávka. To už bolo vážne a tak som absolvoval detox a po detoxe liečenie v NsP Trstená, čo bola najrozumnejšia vec čo som mohol spraviť. Dôležité že som si uvedomil že bez cudzej pomoci nedokážem zvíťaziť nad závislosťou. Na liečení (70 dní) som spoznal naozaj úžasných ľudí a zmenil sa môj pohľad na svet a utriedil som si priority. Je dôležité dodržiavať abstinenciu, lebo sú len dve možnosti: buď stále piť a ničiť život blízkym okolo seba a hlavne svoje zdravie alebo úplná abstinencia, iná cesta neexistuje. S vyliečenými spolupacientami som neustále v kontakte čo je dôležité. Teraz už reálne môžem povedať že „Svet je krásny“.

97. hugo 14. júna 2015

    Zaujimave po rokoch citat svoj komentar
    Sam mu trosku nerozumiem…
    :-)
    Kazdopadne
    FANDIME VAM

98. viliam hájovský VIL 7. augusta 2015

    Je mi ľúto, že väčšina príspevkov, okrem Mira sú zamerané na trápenie rodiny. Priznám sa, že mám skúsenosti/negatívne/ s alkoholom; poviem len toľko je to neuveriteľný pán. Nepil som najskôr 5 rokov a cítil som sa šťastný. Potom naozaj neviem ako, ale zase padol som zase kam som nemal, znova som povstal proti sebe a nepil som /absolútne / dva roky.
    Ale všetko v našom živote bolo narušené; rodina čakala, kedy ma to chytí.
    Samozrejme ako každý alkoholik som si našiel ospravedl-
    nenia. Prečítal som množstvo kníh. Najviac zo všetkých autorov ma zaujal Rudolf Sloboda. Tak ako bojoval s alkohol on-je až neuveriteľné. Nakoniec sa mu podarilo na piaty raz spáchať suicidum. To je posledné štádium alkoholizmu.
    Čo je strašné: alkoholizmus je dedičná choroba.
    Jediná rada: UTEČTE od alkoholika— nezmeníte ho. Musel by veľmi chcieť a to je „sajn fiction“. Uverjnite pod značkou VIL.

99. Daša 2. decembra 2015

    ako prinútiť plnolete dieťa aby nepilo ked si neda povedať a je u ňho veľka agresivita rozbija všetko okolo seba jeden človek ju neudrží čo ma taku silu a pritom ma 46 kil

100. Miro 3. decembra 2015

     Daša obávam sa, že nie sú donucovacie metódy. Nesmiete ale trpieť agresivitu. V triezvom stave požiadajte aby niečo so sebou robila, ak odmietne, potom je vhodné obmedziť kontakt. Možno potom si uvedomí, čo jej alkohol môže zobrať.

101. jessy 17. januára 2016

     V tomto svete pitie nikdy neskonci…praveze graduje…rozdiel je pit ked clovek trpi…a pit ked clovek nema mieru..je trapny slaboch ublizujuci rodine

102. kristina 18. januára 2016

     Alkohol znicil zivot mojej rodine. Moj brat sa stal alkoholik a fyzicka aj psychicky tyra moju rodinu. pri nom musi clovek chodit po spickach ked je opity a nikdy mu neodporovat!! Nepracujem, byva u rodicoch a nic ine nerobi iba pije. AKO HO MAME Z DOMU VYHNAT?? Ked rodicia zamknu dvere tak rozbije okno. ale vzdy sa vrati!!!

103. Miro 18. januára 2016

     kristina bude lepšie poradiť sa s právnikom aké sú možnosti. to ale asi neobíde možné ťažkosti keďže jemu sa to asi páčiť nebude…

104. Martina 22. januára 2016

     Ahojte chcela by som sa poradiť, aké su podmienky ked chcem ist na protialkoholicke liečenie ? Som mladá baba, mam 25 a pijem asi 2-3 roky zo začiatku malo lebo moj ex ma nútil pit a potom ani neviem ako sa z toho postupne stal zvyk. Som mladá pekná (zatiaľ ) baba , chodím na VŠ ale poslednú dobu som si uvedomila ze mam problem, uz som pila aj sama doma a pri každej príležitosti . Mam priateľa ktory ma podporuje aby som prestala tak to chcem urobiť pre nás oboch, vždy ked som si vypila bola som agresívna, nepríjemná, vždy nastal nejaký problem a samozrejme si to odskákal aj on. Za tie 2 roky som veľmi schudla, neviem sa tak tešiť zo života ako predtým, nechuti mi jesť, prišla som vsak na to ze chcem naspat žiť a myslim ze to bude ľahšie ist na liečenie, zamyslieť sa nad sebou ako tie prvé týždne mat alkohol všade na očiach . Nechcem sa zničiť a ani ubližovať okoliu ved ako sa na toto ma niekto prizerať, vidím ako niektorí dopadli zatiaľ som zdravá ale uz viem ze teraz je ten čas niečo zmeniť, idem do toho a teším sa ;) ľahko sa to piše viem ze je úspešnosť cca 20% ale viem sa zaťať . Poraďte teda aké su podmienky postupy ked chcem ist na liečenie. Ako to prebieha , ďakujem

105. Miro 22. januára 2016

     Martina obráťte sa na psychiatra ku ktorému patríte a on vám odporučí vhodnú liečbu. Niekedy sa to dá zvládnuť aj ambulantne. Najmä ak veľmi chcete a aktívne spolupracujete.

106. Elena 29. februára 2016

     Ahojte, som velmi rada, ze som natrafila na tuto stranku.Som s muzom 5 rokov a tiez mal vzdy pitie „pod kontrolou“ a „mohol prestat kedy chcel“. Akurat ze on nechcel. Stupnovala sa jeho agresivita a utoky voci mne vzdy ked som poukazovala na to, ze pije privela. Neskor uz bola vsetko moja chyba a vlastne pil kvoli mne…. Nadavky a vulgarnosti a krik presli najprv do sacania a strkania, neskor do fyzickych utokov a bitky. Nasledne sa mi vzdy ospravedlnoval, ale jednym dychom tvrdil ze som ho vyprovokovala….momentalne je v base pre ublizenie na zdravi cudziemu cloveku, pobil sa totiz v krcme. Teraz pise listy ako sa mu otvorili oci a prosi ma, aby som sa nerozvadzala a dala „nam“ este sancu… Ja som za cas co je v base zistila, o kolko lahsie mi je bez neho. Nie nemam ziadneho ineho…ani ma chlapi nezaujimaju. Citim sa zranena a dobita zivotom. Tesia ma obycajne dni ked mi nikto nenadava, neutoci na mna, ked mozem ist v pohode si zacvicit a nikto ma po navrate neobvini, ze som sa isto bola kurvit…Najprv som bola odhodlana dat mu sancu…teraz po precitani tychto prispevkov ma opusta odvaha a bojim sa ze len premrham svoj zivot s niekym, komu bude vzdy prednejsi alkohol….

107. Miro 29. februára 2016

     Elena ak tam je v histórii bitka, agresivita, tak s ohľadom na sebaobranu by asi stálo za úvahu nejako sa pripraviť a poistiť. Je pekné niekomu dať šancu, je to ušľachtilé, ale nesmie to byť za cenu rizika fyzického ublíženia. Ak tam navyše bola aj žiarlivosť ako sa dá tušiť, tak by som povedal, že problémy sa môžu vrátiť s ešte väčšou razanciou. Priestorový únik, nezanechanie adresy by som považoval za bezpečnejšie riešenie. Inak sa zas zapletiete do ospravedlňovania cez facky.

108. elena 3. septembra 2016

     Miro, stále som mala pocit, že robíte veci pre ľudí a nie pre peniaze…Dosť som vás brala, ale vy o alkoholizme ako takom, neviete nič….tak načo táto téma ???Ostante pri tom, čo vás baví, v tom ste dobrý,ale takéto psychologické rady viem rozdávať aj ja Navštív psychologa…Ludia to vedia, ale chcú vašu nezávislú radu, či máte iný pocit? Inak by písali asi na stránku toho psychologa …

109. Miro 3. septembra 2016

     elena na tomto webe som napísal dosť veľa článkov na tému alkoholizmu a v nich je dosť informácií. Ak sa niekto v diskusii k článku spýta na konkrétnu situáciu, často napíšem aj názor čo robiť. Ale niektoré príspevky sú veľmi zložité situácie a tam sa nedá niečo povedať, najmä ak cítim, že situáciu neviem odhadnúť z tých pár riadkov textu. Potom odporúčam konzultáciu s odborníkom. Necítim sa zas ako chrobák truhlík, ktorý by mal potrebu radiť za každú cenu aj v prípadoch, kedy je nedostatok vstupných dát. A mimochodom rada „poraďte sa s psychológom alebo psychiatrom“ je tiež rada. Chcem upozorniť človeka ktorý sa pýta na názor mňa, že niekto iný je kvalifikovanejší ako ja. A že hľadať rady cez google nie vždy najlepšie riešenie. Keď pre nič iné, tak dosť často ľudia nevedia, že na koho sa vlastne obrátiť. Polícia ich vysmeje. A tak tu nájdu kopu rád a príbehov a aj odkaz, že s hlbším problémom sa môžu obrátiť na al anon, alebo na psychiatra. Ak vám tento prístup nevyhovuje, je mi to ľúto. Ja som myslel, že tento web by práve mnohým pomôcť mohol. Preto som ho spravil.

110. pestruska 4. septembra 2016

     Ahojte všetci, vraciam sa na túto stránku po 5-tich rokoch. Miro, ja môžem s odstupom rokov konštatovať, že tento web má význam a mne pomohol. Nevyriešil mi problémy, ale to ani nemôže, sú to moje problémy. Pomohol mi však, ako ja hovorím „nezblázniť sa“. Pomohlo mi, že nie som sama a pochopila som, že len ja môžem svoj život zmeniť. Život ma síce za tie roky zomlel ako vedel, ale ja stále stojím, aj keď to nie je žiadna sláva. Môj manžel je alkoholik a ja spoluzávislá – a na tom sa nič nezmenilo. Toto konštatovanie však pre mňa už nie je problém. V roku 2012 bol môj manžel na protialkoholickom liečení – pod tlakom bol prinútený, odišla som, vrátila som sa, ale………… naozaj platí: pokiaľ sám nechce, nedokáže to. Liečenie mu nerobilo problémy.Rodina ho podporovala a on sa tváril, že je obeť, ktorej na rodine záleží a preto to všetko ochotne podstupuje. Faktom však je, že (po počiatočnom vzdore a odmietaní, čo prežíva asi každý na liečení – pozn. ďakujem týmto lekárom) tam bol pokojný, vyrovnaný a spokojný, že je odlúčený od „sveta vonku“, v ktorom to už nezvládal. Sám si však udržal presvedčenie, že on tam vlastne nepatrí, je tam neprávom, ale všetkým to ukáže,……. Liečenie nedokončil – výhovorkou boli pracovné „neodkladné“ povinnosti. 10 mesiacov nepil a život bol pokojný a potom to znova začalo. Pozvoľna, postupne,…. A dôvod? Ten poznám a napíšem ho hneď: Jediné čo mu pomáhalo prežiť, bolo vnútorné presvedčenie, „že on nikdy piť neprestane“ a to si drží dodnes. Obetuje tomu všetko a všetkých. Možno až zdravie ho prinúti….., ale to bude neskoro. Mňa to spolužitie s ním tiež niekedy trieska o mantinely a stále zvažujem, čo by bolo výhodnejšie…Odísť? Ostať?. Jedno je však isté: žijem lepšie ako v r. 2011 a to je hlavné. Zvíťaziť sa v mojom prípade nedá, lebo ako som povedala, mužova životná filozofia sa isto nezmení – abstinent z neho nikdy nebude. Smutné,ale nedá sa nič robiť, je to jeho vôľa. Ja som si v živote nevybrala žiť s alkoholikom, ale jednoducho sa to stalo. Moja vina to nie je, a ako sa k svojmu telu správa, tak aj dopadne. Ja už s tým nebojujem, resp. sa snažím nebojovať. Dnes žijem a užívam si radostí všedných dní. Samozrejme v rámci možností… Ale každý, kto toto číta a má problém s alkoholom alebo spoluzávislosťou vedzte: kým si to v hlave nezrovnáte a nebudete to chcieť zmeniť, tak sa to nestane. Môžete sa tváriť, že ten problém neexistuje (to je „pekná hra“ – likvidačná), ale ono si vás to počká. Tak to zmente už dnes…..veľa šťastia.

111. Miro 4. septembra 2016

     pestruska na vašom príspevku je pekne vidieť, že alkoholizmus je problém, ktorý trvá roky a roky a roky. neraz zabíja aj roky a roky a roky krátkeho života ľudí, ktorí to nechcú a stanú sa obeťou parazitovania alkoholika na ich slušnosti a slabosti. je ale vždy veľký pokrok, ak rodinní príslušníci vedia popísať stav správnymi pojmami (alkoholizmus, spoluzávislosť…) pretože potom sa dajú robiť kvalifikovanejšie rozhodnutia. Nie, nie sú potom ľahšie. a práve to ste popísali veľmi plasticky

112. pestruska 5. septembra 2016

     Neskutočné, ako viete pár slovami vysvetliť, to čo ja opisujem dlhým príspevkom,ktorý by mohol byť ešte dlhší a dlhší. Je to tým, že mnohokrát mám potrebu kričať a kričať, ale pre nájdenie kľudu a rovnováhy mi stačí práve iba zopár slov…. Zvláštne, ale pravdivé. Ďakujem. Isto sa na tejto stránke ešte stretneme.

113. Medulienka 7. septembra 2016

     Ahoj Pestruška, čítala som tvoje príspevky už v roku 2012, keď som objavila túto stránku.
     Keď popisuješ správanie a zmýšľanie svojho manžela, akoby si písala o mojom-alkoholikovi. Tiež
     bol v roku 2012 na liečení (Predná Hora)- bol prinútený mnou a rodičmi, tiež ho predčasne ukončil
     po 2 mesiacoch s odôvodnením, že mu to stačilo a čaká ho veľa povinností. Faktom však bolo, že celý
     čas pobytu si udržal presvedčenie, že on tam vlastne nepatrí (že nieje na tom tak zle ako ostatní)
     a pre neho ešte existuje možnosť ,,kontrolovaného pitia“. Ja som to vtedy niekde hlboko v podvedomí
     cítila, že to vo svojej hlave nemá správne poskladané, že úplnú abstinenciu nemá vôbec v úmysle,
     ale akosi som tomu nechcela veriť a nepripúšťala som si to. Samozrejme kolotoč sa krútil ďalej, len stále
     rýchlejšie a rýchlejšie. Pár týždňov abstinencie sa striedalo s niekoľkodňovými alkoholickými ťahmi – stalo
     sa pritom veľa zlého. Agresívny bol iba raz, kedže som to okamžite riešila s políciou a lekárom, viac sa
     to nezopakovalo. V roku 2014 som podala žiadosť o rozvod a manžel začal pravidelne dochádzať na
     ambulantnú liečbu ( už ani neviem koľkú v poradí), tá nebola úspešná, tak ešte v tom istom roku nastúpil
     na ústavné liečenie. To tentokrát dokončil- trvalo 6 týždňov. Žiadosť o rozvod som stiahla.
     Ešte aj vtedy som verila, že by tá zmena ( to prehodenie ,,výhybky“) s cieľom – abstinencia, mohlo nastať. Nestalo sa, nijaká zmena v jeho správaní, spôsobe života, postojoch ani charaktere…
     Pričiel rok 2016 a ja som podala žiadosť o rozvod 2-krát. A čo urobil môj manžel, vybavil si aj s mojou po-
     mocou antabusový čip (implantât). Na zákrok sme išli spolu do Maďarska, keďže na Slovensku sa tento
     spôsob nepoužíva. A teraz veselo prepíja aj antabus, prepíjal aj Entizol s celou ambulantnou liečbou…
     Zabudla som ešte spomenúť, že na jar tohto roka absolvoval tretie protialkoholické liečenie ( 7-týždňov).
     Po návrate abstinovlal iba 10 dní.
     Takže teraz som na tom podobne ako ty Pestruška. Už od neho nič nečakám. Mám pocit, že som pre jeho
     vyliečenie urobila všetko, čo bolo v mojich silách. Konečne viem, že on piť nikdy neprestane, nikdy to nemal
     v úmysle a neustále sa bude pokúšať o kontrolované pitie. Už ho neprinúti nepiť ani to , že už spolu skoro
     vôbec nekomunikujeme…
     Problém je v tom že, ,,može“ aj naďalej pokračovať v tomto svojom chorom spôsobe života, pretože ešte
     v podstate o nič neprišiel. ( aj vďaka mne – ja ho držím nad vodou). Myslím, že tak podobne to máš aj ty.
     ALE JA SA NECHCEM zmieriť s takýmto životom. Veď život máme len jeden, Prečo by sme ho mali premrhať
     s ožranom!!? Máme predsa právo na šťastný život, preto chcem svoj život zmeniť – aj keď viem, že to ne-
     bude jednoduché.

114. pestruska 11. septembra 2016

     Medulienka, Tvoj príbeh je zrkadlením môjho života. Máme naozaj veľa spoločného a je nás isto viacej. Tvoje slová: „Konečne viem, že on piť nikdy neprestane, nikdy to nemal v úmysle a neustále sa bude pokúšať o kontrolované pitie,“ je takmer definícia životnej filozofie môjho muža….. Ty si pre neho naozaj spravila viacej ako ja a stále sa pokúšaš. Skoro Ťa obdivujem, ale potom si uvedomím: Je ti to síce ku cti, ale v čom to urobilo Teba šťastnejšou??? Možno Ti to viacej ublížilo, ako pomohlo…, aj vám obom. Mňa to tiež trápi, keď vidím ako si môj manžel likviduje zdravie alkoholom, ale je to naozaj v jeho hlave. Pochopila som, že: ja ani rodina, nie sme dôvodom na zmenu jeho filozofie. Možno to naozaj bude až to zdravie, a možno ani to nie. Na to prídem, až to príde (má zdravotné problémy – to vidím, ale ešte mu nie je až tak zle, aby to prehodnotil). Ale aj ja mám len „jedno zdravie“ a on sa mi o neho nestará (skôr ho ničí) a ani nepostará (keby bolo treba), takže to je pre mňa priorita číslo 1. A potom – tí v rodine, čo ma potrebujú a napĺňajú môj život šťastím. Máš pravdu, že je to ku nám nespravodlivé, ale robíme si to aj dosť veľa sami a v našich rukách je možnosť to zmeniť. Nerob toho už toľko pre neho – sprav čosi pre seba – čokoľvek… Poteš samu seba, odmeň svoju dušu. Zaslúžiš si odmenu, tak si ju dopraj a sama sebe si ju venuj. Neinvestuj len stále do neho a nemysli len na to, ako mu pomôcť a ako to zvrátiť. Že je to ťažké???? To ja viem….. budem na teba myslieť a drž sa…..Ahoj

115. Miro 11. septembra 2016

     Starať sa o ožrana a pomáhať mu je na prvý pohľad ušľachtilé a ľudské. V podstate ho to ale ponára hlbšie do alkoholu a umožňuje piť viac. Dobrá manželka totiž maskuje problémy do akých sa alkoholik rúti. A tým mu vlastne priamo a nechtiac škodí a stáva sa spoluzodpovednou za jeho pokračujúce pitie.

     Inými slovami tolerovať alkoholizmus znamená spoluvytvárať preň viac priestoru. Alkoholik tak vidí že sa nič nestalo keď sa včera ožral. A ak sa stalo, tak iní to vyžehlia. Zvratky utrú, do práce zavolajú, pred susedmi skryjú. Povedzte jeden dôvod, prečo by sa nemal ožrať aj dnes?

     Ale ak sa žena rozhodne netolerovať to, zrazu je označená za zlú? To čo je za morálka? Opilecká.

116. Medulienka 15. septembra 2016

     Môj posledný príspevok bol o tom – čo bolo. Dôležité je však to, čo je teraz a aký bude môj život v budúcnosti. Viem, že zmenu mám iba vo svojich rukách.
     Už sa viac nepokúšam pomôcť mu, nepremýšľam nad tým,
     čo by ho mohlo zachrániť – už zachraňujem iba seba.
     Keby mi niekto pred 5 rokmi povedal – ,,Nepomáhaj mu,
     nesnaž sa ho zachrániť – je to márna strata času, zničí ti
     život!“ – nepočúvala by som ho. Keďže som človek, ktorý
     sa nevie vzdať bez boja, jednoducho som si tým musela
     prejsť, aby som pochopila -,, Človek, ktorý si myslí, že
     zvládne závislosť niekoho iného, nerobí nič iné len sa
     preceňuje“.
     Napriek tomu, by som všetkým zatiaľ ,, priateľkám“
     alkoholikov, ktoré zablúdia na túto stránku chcela odkázať, aby vycúvali zo vzťahu z kratšej cesty, kým tam
     niesú deti, spoločný majetok, spoločné bývanie, dom…
     Ja sa potrebujem vrátiť z veľmi dlhej cesty ( 22 rokov manželstva), kedy nás spája ešte aj spoločná práca a firma, ale stále si opakujem -,,Veď predsa musí existovať cesta von“. Aj pre Teba Pestruška!

117. Ramona 19. októbra 2016

     Ahojte, v prvom rade sa chcem podakovat za tuto stranku. Velmi mi pomohla v hladani odpovedi na moj zivot s alkoholikom.
     Boli sme spolu skoro 4 roky…pisem boli, dnes som to ukoncila a velmi pevne verim, ze sa uz nenecham prehovorit jeho slubmi, ktore nebude mysliet vazne.
     Pil vela a mne to doslo asi az po pol roku vztahu, ze to nebude v poriadku byt kazdy vikend opity, nemoct soferovat aby ma videl vecer po robote, lebo uz mal pocas roboty vypite…po vyse dvoch rokoch siel na liecenie, mal velmi zle zdravotne vysledky pecene, az to ho k tomu dohnalo. Liecenim bol nadseny, dokoncil ho s velkymi planmi…zacali sme stavat dom, vydrzal nieco vyse dvoch mesiacov, odvtedy pil raz do mesiaca niekedy viac, a tvrdil, ze ma vsetko pod kontrolou a uplne abstinovat predsa nemusi. Bala som sa, ze do toho spadnem znova a budem zase spoluzavisla, lebo som vedela, ze klame sam seba a nema nic pod kontrolou. Spravila som pre ten vztah vsetko, od novembra minuleho roka som v ramci neho doteraz abstinovala – pre podporu…o ktoru on vlastne nestal. V mojom rozhodnuti ukoncit to, a neverit tomu ze to bude raz dobre-lepsie ma posilnila aj tato stranka aj moje skusenosti s nim. Tak dakujem, za tuto stranku, vzdy som si ju v najhorsich chvilach citavala. Dufam, ze ostanem silna a to s tym domom nejak vyriesime a ja sa budem mat bez alkoholika uz len lepsie. Drzim palce vam vsetkym

118. elza 30. októbra 2016

     Mam právo na šťastný a hlavne pokojný život, mam dve úžasne deti, ktoré potrebuju harmonický domov a zdravú mamu. Nasla som si prácu a prenajala malý byt, a fungujeme. Síce skromne, ale šťastne – nič sa nevyrovna pokojnym dňom a večerom bez agresívneho alkoholika. Vzťah si nehľadám, pretože teraz je čas na sebelasku 😉 prahem každému jednému človeku zijucemu s alkoholikom- neplytvajte a nevkladajte svoju energiu do nich, ale do seba, nebojte sa požiadať o pomoc, začnite zit svoj život hoc aj od spiku a ich nchajte zit ten ich. Začnite sa mať radi a konajte.

119. Lujza 14. decembra 2016

     Medulienka a Petruška, ďakujem za Vaše komentáre. Presne takto je to aj u nás, s tým rozdielom, že sme spolu 41 rokov a to pitie alebo popíjanie tu bolo vždy, možno posledný rok intenzívnejšie, lebo je už doma na dôchodku (ja tiež). Skúšali sme ambulantnú liečbu asi 5 krát, nepomohlo, lebo „on nepatrí medzi takých akí chodili do klubu AA“ a on to zvládne sám. Zvláda to asi tak, že musí mať každý deň svoju dávku, pije doma, hore si otvorí 1 pivo, akože viacej nepije, samozrejme v pivnici alebo inde musí mať aj niečo iné, lebo večer už s ním nie je možná normálna reč. Najhoršie na tom je, že nemá zábrany sadnúť za volant, alebo píliť drevo na elektrickej cirkuli. Vtedy sa musím veľmi ovládať a nehádať sa s ním, lebo predtým, ak som mu niečo vyčítala v tomto opojení, bol agresívny. Našťastie ma fyzicky nenepadol. Fyzicky nie, ale psychicky. Chodím málokedy z domu, ale už pri návrate mám obrovský stres, v akom stave ho nájde. Teraz už pri ňom nechcem ani spať, lebo sa nedá keď smrdí a chrápe. Ráno sa mi ospravedlňuje, „ano, nie je to dobre“ atď, a na druhý deň pije nanovo. Možno si niekto pomyslí, čo si sťažujem, veď ma nebije (ako zhodnotil dnes už nebohý svokor) ale pre pochopenie, ja som celé dni sama a priznám sa, že na ňom závislá, lebo to tak bolo celý život. Kariéru som si nebudovala ja, ale on a ja som vychovávala naše 3 deti, ktoré sú už preč z domu. Na seba som nemyslela. Nemám žiadne priateľky. Ako sa naučiť ten jeho alkoholizmus akceptovať? Samozrejme, že to vadí aj deťom.Psychicky ma to deptá. Zase nezaspím, pokiaľ si nedám lexaurin. Skúsim ho ignorovať a prestať mu robiť slúžku, variť, prať, a pod, veľmi dobrý nápad je rozdeliť BVM, mám obavu, že s tým nebude súhlasiť. ďakujem za radu.

120. Lienka 6. februára 2017

     Dobry den, ja byvam v zahranici a mamku mam doma. Moj nevlastny otec je silny alkoholik. O 4 rano dokaze vstat a zacne pit. Na Stedry Den rano sa opil,poobede spal, prebral sa na veceru, dorazil sa celu noc zase pil. To je iba maly zlomok mamkinho trapenia. Teraz mamka cestuje ku nam na mesiac. Chcela by som sa o tom s nou porozpravat ale neviem ako na to. Ako jej pomoct? Uz davno som jej vravela nech si zacne odkladat peniaze- keby nieco…..

121. vandulienka 6. mája 2017

     Dávno sem nik nenapísal, tak chcem veriť, že stále je stránka aktívna.
     Alebo, žeby ľudia nemali problém so závislosťou….??? :o))) :o(((
     Prečítala som väčšinu príspevkov a som veľmi rada, že všetko je v našej rodine , čo sa týka závislosti už dávno zadefinované, pomenované a riešené. Klop,klop,klop… :o)))
     Keby som svoje riadky čítala pred desiatimi rokmi, závidela by som si….
     Vďaka patrí Budúcnosti, neziskovej organizácii. Má priliehavý názov :o)))
     Nebyť tejto skupiny, naša rodina by nemala zdravú budúcnosť a cestu ku jej zdravým členom. Pracujeme na tom deň čo deň.
     Všetko sa dá, milé dámy a páni…!!!
     Treba zozbierať odvahu, posledné zbytky sily, ale búšiť do problému je nutné!!!
     Inak sa ľady neroztopia. Nič sa neudeje, všetko pôjde po starom. Nepýtajte sa donekonečna, či váš partner, dieťa, alebo rodič má problém! Ak nie ste v pohode, ak ste v strese, ak máte strach, že čo zas bude…?…. ak ste „vinná“ za ix vecí…. ak strácate vlastnú hodnotu, lebo ste nula, čo počúvate z úst človeka, ktorý Vás VOĽAKEDY neskonale miloval a BOL úžasný človek….. tak ste spoluzávislá !!! …. a necháte sa závislým manipulovať.
     Povedzte si, už dosť! Verte, zotrvávaním v chorej atmosfére (lebo závislosť je choroba ako rakovina) závislému nepomáhate, škodíte mu. Čím skôr sa vy, čo nemáte problém s látkovou (či nelátkovou) závislosťou rozhodnete, tým skôr si závislý uvedomí, že má problém On a nie Vy. Rozhodnutie spočíva v ultimáte. Nie vo výčitkách.
     Hovorte závislému, čo s Vami robí jeho závislosť, jeho choroba…!!! Pomôžte mu vrátiť do života dôstojnosť, vidieť krásu života čistým zrakom, riešiť veci v klude a v pohode. Tak, ako je to dnes u nás. Pred desiatimi rokmi by som nebola verila, že aj tak še da :o)))

122. lenka 8. júla 2017

     prosim o pomoc neviem prestat pit a len koli tomu ze ak rano nevipijem je mi neskutocne zle

123. Miro 8. júla 2017

     lenka odporúčam navštíviť lekára, má možnosť pomôcť nielen radou, ale aj liekmi.

124. Michal 1. augusta 2017

     Dobry den prosimvas mama pije ale uz nevieme co robit snou neda sa to ako ju dat na liecenie alebo co tobit zoberu ju ked je opita liecit sa

Pridajte komentár: