Pokiaľ máte vzťah ku prírode, oplatí sa vám diétny výlet v Bratislave na Železnú studničku. Vyliahli sa tam snežienky a vyrástlo zopár kozliatok.

Kozlia farma pôsobí na prvý pohľad ako nudné miesto. Ak sa však prečľapkáte v blate bližšie, odhalí sa vám pohľad na mláďatá. Niektoré už pobehujú, niektoré sa ešte len chystajú uzrieť svetlo tejto nehostinnej planétky tupo sa rútiacej prázdnotou kozmu v ústrety svojmu istému zániku. Prosto máme tu jar a načim vypnúť zbytky depresií temných zimných dní. (Aspoň do času, kým nám prepnú letný čas)

Kým jedno kozliatko stojí, druhé sa chce priamočiaro dostať na druhú stranu.

Dospelé zvedavo obzerajú foťák, či by škrípal medzi zubami a šteklia fotografov kozími briadkami po zápästí.

Méééé. Alebo Béééé? Ako bľačí kozľa?

Kotná koza si o nás myslí svoje. Ale nepovie, čo.

Veget.

Koho by kozľací pľac nelákal, môže robuť kač kač kač.

Na jazere kačky prijímajú rožky, aj čokoľvek iné.

Nuž a pre vegetariánov tu máme snežienky.

Dajú sa doslova kosiť. Len neviem, či sem púšťajú kombajny.