Ako je všeobecne známe, po Bielom Kríži nad Račou občas pobehujú malé divé prasiatka, ktoré nie vždy majú okolo seba ohradu.

Občas oňuchávajú aj asfalt.

Pobehujú po hradskej a sú ochotné nechať sa kŕmiť len najdrahšími tekvicovými žemličkami.

Je to veľmi príjemné takto zblízka si pozrieť prasiatka, či labutiatka. Na duši obzvlášť hreje pocit vedomia, že rodičia sa cez ohradu nedostanú. To by sa pozorovateľňa asi zmenila na o pár metrov vyššiu niekde na strome. No čo - aspoň by som sa na staré kolená naučil šplhať po stromoch. A zrejme jó sakra rýchlo. :-)

Ešte jeden kuk na prasiatko. Tu je aj krátke video.

Nafilmoval som to dosť provizórne, tak sorry.