Probiotiká v tehotenstve: Význam pre matku a dieťa

V posledných desaťročiach zaznamenávame globálny nárast výskytu alergií a iných imunitne podmienených ochorení. Čoraz viac detí je citlivých na bežné látky, ako sú potraviny, peľ či prach. Tento trend poukazuje na potrebu hlbšieho porozumenia faktorom, ktoré ovplyvňujú imunitný systém od najskorších štádií života. Jedným z týchto faktorov je aj stav črevnej mikrobioty matky počas tehotenstva a jeho vplyv na vývoj imunitného systému dieťaťa.

Výživa matky a jej vplyv na imunitu

Strava matky počas tehotenstva má významný vplyv na jej vlastné zdravie aj na zdravie vyvíjajúceho sa plodu. Nedostatok vlákniny, vysoký príjem cukrov a nasýtených tukov môžu nepriaznivo ovplyvniť zloženie črevnej mikrobioty matky [1]. Zmeny v črevnej mikrobiote môžu následne ovplyvniť imunitnú odpoveď organizmu, keďže črevo je dôležitým miestom interakcie medzi mikroorganizmami a imunitným systémom [2].

Probiotiká ako podpora zdravia počas tehotenstva

Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré pri podávaní v adekvátnom množstve prinášajú zdravotný prínos pre hostiteľa [3]. Užívanie probiotík počas tehotenstva môže mať niekoľko potenciálnych výhod:

1. Podpora imunitného systému matky

   Tehotenstvo predstavuje pre telo ženy zvýšenú záťaž. Probiotiká môžu posilniť imunitný systém matky tým, že modulujú črevnú mikrobiotu a podporujú produkciu protizápalových cytokínov [4]. To môže znížiť riziko infekcií a zlepšiť celkový zdravotný stav počas tehotenstva.

2. Prevencia vaginálnych infekcií

   Zmeny hormonálnych hladín počas tehotenstva môžu ovplyvniť vaginálnu mikrobiotu, čo môže viesť k zvýšenému riziku bakteriálnych vaginóz a kvasinkových infekcií [5]. Užívanie probiotík, najmä kmeňov ako Lactobacillus rhamnosus a Lactobacillus reuteri, môže pomôcť obnoviť rovnováhu vaginálnej mikrobioty a znížiť riziko infekcií [6].

3. Zníženie rizika atopickej dermatitídy u detí

   Niektoré štúdie naznačujú, že užívanie probiotík počas tehotenstva môže znížiť riziko vývoja atopickej dermatitídy (ekzému) u detí [7]. Meta-analýza z roku 2012 ukázala, že podávanie probiotík tehotným ženám a dojčatám znížilo riziko atopického ekzému u detí o približne 20–50% [8]. Mechanizmus spočíva v modulácii imunitného systému dieťaťa prostredníctvom prenatálnej a postnatálnej expozície prospešným mikroorganizmom.

Dlhodobé užívanie probiotík

Aby sa dosiahli maximálne benefity, je dôležité dlhodobé a pravidelné užívanie probiotík. Začatie užívania probiotík ešte pred počatím môže pomôcť optimalizovať črevnú mikrobiotu matky, čo môže pozitívne ovplyvniť vývoj plodu [9]. Pokračovanie v užívaní probiotík počas dojčenia ďalej podporuje prenos prospešných baktérií na dieťa prostredníctvom materského mlieka [10].

Význam dojčenia a probiotík pre novorodencov

Materské mlieko je bohatým zdrojom probiotík a prebiotík, ktoré podporujú vývoj zdravej črevnej mikrobioty u novorodencov [11]. Zloženie mikrobioty v prvých mesiacoch života má zásadný vplyv na vývoj imunitného systému a môže ovplyvniť riziko vzniku alergií a iných imunitných ochorení v neskoršom živote [12].

Ak je dojčenie nemožné alebo obmedzené, môže byť vhodné podávať probiotiká priamo dieťaťu. Pre novorodencov sú dostupné probiotiká vo forme kvapiek alebo sirupov, ktoré sú bezpečné a ľahko sa podávajú [13].

Bezpečnosť probiotík počas tehotenstva

Podľa súčasných výskumov sú probiotiká považované za bezpečné pre použitie počas tehotenstva a dojčenia [14]. Je však dôležité vybrať si overené a kvalitné produkty od renomovaných výrobcov. Pred začatím užívania probiotík počas tehotenstva je vhodné konzultovať to s lekárom alebo gynekológom.

Odporúčané probiotické kmene

Nie všetky probiotiká sú rovnaké. Lactobacillus rhamnosus GG, Bifidobacterium lactis a Lactobacillus reuteri patria medzi kmene, ktoré boli najčastejšie skúmané v súvislosti s tehotenstvom a detským zdravím [15]. Výber probiotika by mal byť založený na vedeckých dôkazoch o jeho účinnosti a bezpečnosti.

Záver

Užívanie probiotík počas tehotenstva môže mať pozitívny vplyv na zdravie matky aj dieťaťa. Podpora imunitného systému, prevencia vaginálnych infekcií a zníženie rizika atopickej dermatitídy u detí patria medzi potenciálne benefity. Pre dosiahnutie maximálnych účinkov je dôležité začať s užívaním probiotík včas a pokračovať v ich užívaní aj počas dojčenia. Vždy je však vhodné konzultovať užívanie probiotík s odborníkom.

Referencie:

1. Valdes AM., et al. (2018). Role of the gut microbiota in nutrition and health. BMJ, 361, k2179. https://doi.org/10.1136/bmj.k2179
2. Hooper LV., Macpherson AJ. (2010). Immune adaptations that maintain homeostasis with the intestinal microbiota. Nature Reviews Immunology, 10(3), 159-169. https://doi.org/10.1038/nri2710
3. Hill C., et al. (2014). Expert consensus document: The International Scientific Association for Probiotics and Prebiotics consensus statement on the scope and appropriate use of the term probiotic. Nature Reviews Gastroenterology & Hepatology, 11(8), 506-514. https://doi.org/10.1038/nrgastro.2014.66
4. Kuiling S., et al. (2017). Probiotics are effective in inducing remission and maintenance of inflammatory bowel diseases: A meta-analysis. World Journal of Gastroenterology, 23(38), 7217-7227. https://doi.org/10.3748/wjg.v23.i38.7217
5. Bradshaw CS., Sobel JD. (2016). Current Treatment of Bacterial Vaginosis—Limitations and Need for Innovation. The Journal of Infectious Diseases, 214(suppl_1), S14-S20. https://doi.org/10.1093/infdis/jiw159
6. Vicariotto F., et al. (2012). Effectiveness of the probiotic Lactobacillus fermentum LF15 in the prevention of bacterial vaginosis in women with a history of recurrent vaginosis: a pilot study. Journal of Clinical Gastroenterology, 46 Suppl, S73-S80. https://doi.org/10.1097/MCG.0b013e31826c6a92
7. Pelucchi C., et al. (2012). Probiotics supplementation during pregnancy or infancy for the prevention of atopic dermatitis: a meta-analysis. Epidemiology, 23(3), 402-414. https://doi.org/10.1097/EDE.0b013e31824d5da2
8. Dang D., et al. (2013). Meta-analysis of probiotics and/or prebiotics for the prevention of eczema. Journal of International Medical Research, 41(5), 1426-1436. https://doi.org/10.1177/0300060513496142
9. Korpela K., et al. (2018). Probiotic supplementation restores normal microbiota composition and function in antibiotic-treated and in caesarean-born infants. Microbiome, 6(1), 182. https://doi.org/10.1186/s40168-018-0567-4
10. McGuire MK., McGuire MA. (2015). Human Milk: Mother Nature’s Prototypical Probiotic Food? Advances in Nutrition, 6(1), 112-123. https://doi.org/10.3945/an.114.007435
11. Gomez-Gallego C., Salminen S., Isolauri E. (2016). Early Gut Colonization of Preterm Infants: A Review of the Literature. Clinical and Experimental Allergy, 46(4), 451-459. https://doi.org/10.1111/cea.12714
12. Arrieta MC., et al. (2015). Early infancy microbial and metabolic alterations affect risk of childhood asthma. Science Translational Medicine, 7(307), 307ra152. https://doi.org/10.1126/scitranslmed.aab2271
13. Cilieborg MS., et al. (2012). The effect of probiotics on necrotizing enterocolitis in preterm neonates. Neonatology, 102(2), 89-98. https://doi.org/10.1159/000339182
14. van den Akker CH., et al. (2008). Probiotics and preterm infants. Beneficial Microbes, 1(4), 361-370. https://doi.org/10.3920/BM2010.0035
15. Rautava S., et al. (2012). Maternal probiotic supplementation during pregnancy and breast-feeding reduces the risk of eczema in the infant. Journal of Allergy and Clinical Immunology, 130(6), 1355-1360. https://doi.org/10.1016/j.jaci.2012.09.003

Poznámka: Pred začatím užívania probiotík počas tehotenstva alebo podávaním probiotík dieťaťu je dôležité poradiť sa s lekárom alebo kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.

Pozrite si aj tieto články: