Ako sa probiotiká dostanú do čreva

Aby sa priaznivé účinky probiotík mohli plne prejaviť, je nevyhnutné, aby sa živé probiotické mikroorganizmy dostali do čreva neporušené a v dostatočnom množstve. Tento proces však čelí viacerým výzvam, najmä pri konzumácii probiotík vo forme jogurtov a iných fermentovaných mliečnych výrobkov.

Výzvy pri konzumácii probiotík cez mliečne výrobky

• Pasteurizácia a sterilizácia mlieka – Moderné mliečne výrobky sú často vyrábané z mlieka, ktoré prešlo procesmi pasteurizácie alebo sterilizácie. Tieto procesy zahrievajú mlieko na vysoké teploty s cieľom zničiť patogénne mikroorganizmy a predĺžiť trvanlivosť výrobku. Avšak, tieto teploty tiež ničia prospešné baktérie prirodzene prítomné v mlieku [1].
• Pridávanie probiotík do mliečnych výrobkov – Aby mliečne výrobky obsahovali probiotiká, výrobcovia pridávajú špecifické probiotické kmene po pasteurizácii. Napriek tomu existujú faktory, ktoré môžu ovplyvniť počet životaschopných probiotík v konečnom produkte.
• Skladovanie: Počas skladovania môže dochádzať k postupnému poklesu počtu životaschopných probiotických baktérií v dôsledku faktorov ako teplota, pH a prítomnosť kyslíka [2].
• Kyslosť žalúdka: Po konzumácii musí probiotikum prežiť prechod cez kyslé prostredie žalúdka, kde pH môže klesnúť na hodnotu 1,5 až 3,5. Mnohé probiotické baktérie sú citlivé na nízke pH a môžu byť zničené skôr, než dosiahnu črevo [3].
• Interakcia s inými zložkami potravy: Tuky a proteíny v potrave môžu chrániť probiotiká pred žalúdočnou kyselinou, ale ich neprítomnosť alebo nedostatok môže znížiť šancu na prežitie probiotík [4].

Výhody probiotických doplnkov

Probiotické doplnky stravy, najmä tie vo forme kapsúl, ponúkajú riešenie na uvedené výzvy:

• Enterosolventné kapsuly: Mnohé probiotické doplnky sú balené v enterosolventných kapsulách, ktoré sú navrhnuté tak, aby odolali kyslému prostrediu žalúdka a rozpustili sa až v alkalickom prostredí tenkého čreva [5]. Tým sa zabezpečí, že väčšina probiotických baktérií prežije prechod cez žalúdok.
• Presné dávkovanie: Doplnky umožňujú presné stanovenie množstva a kmeňov probiotík, čo zvyšuje účinnosť a predvídateľnosť ich účinkov [6].
• Stabilita: Probiotické doplnky sú často vyrábané s použitím technológií, ktoré zvyšujú stabilitu probiotík počas skladovania, napríklad mikroenkapsulácia alebo lyofilizácia [7].

Prírodné zdroje probiotík

V minulosti boli ľudia vystavení probiotikám prostredníctvom prirodzene fermentovaných potravín:

• Nepasterizované mliečne výrobky: Nepasterizované mlieko, bryndza či kýška obsahovali prirodzene sa vyskytujúce prospešné baktérie. Avšak konzumácia nepasterizovaných mliečnych výrobkov môže byť riziková z hľadiska prenosu patogénnych mikroorganizmov [8].
• Fermentované potraviny: Potraviny ako kefír, kyslá kapusta, kimči či miso sú bohaté na probiotiká a môžu prispieť k diverzite črevnej mikrobioty [9].

V súčasnosti je však väčšina mliečnych výrobkov pasterizovaná, čo znižuje obsah prirodzených probiotík. Preto sa spoliehanie sa výlučne na tieto potraviny nemusí zabezpečiť dostatočný príjem probiotík.

Účinnosť probiotík z potravín vs. doplnkov

Prežitie probiotík z jogurtov a mliečnych výrobkov: Štúdie ukazujú, že hoci probiotiká v jogurtoch môžu prežiť prechod cez žalúdok, ich prežitie je často nižšie v porovnaní s probiotikami z doplnkov stravy [10]. Faktorom je aj množstvo prijatých probiotík; na dosiahnutie terapeutického účinku je potrebné prijať dostatočne vysoké množstvo životaschopných baktérií.

Výhody probiotických doplnkov

• Vyššia koncentrácia probiotík: Doplnky často obsahujú miliardy CFU (colony-forming units) probiotických baktérií, čo je viac než v bežných fermentovaných potravinách [11].
• Špecifické kmene: Doplnky môžu obsahovať špecifické kmene s preukázanými zdravotnými účinkami, čo umožňuje cielenú terapiu [12].

Odporúčania pre efektívne užívanie probiotík

• Výber kvalitného produktu: Vyberajte probiotiká od overených výrobcov, ktorí garantujú obsah a životaschopnosť probiotických kmeňov.
• Skladovanie: Dodržiavajte pokyny na skladovanie, niektoré probiotiká vyžadujú chladenie.
• Časovanie užívania: Užívanie probiotík s jedlom alebo krátko po jedle môže zvýšiť ich prežitie cez žalúdok [13].
• Konzultácia s odborníkom: Pred začatím užívania probiotických doplnkov, najmä u detí, je vhodné poradiť sa s lekárom alebo farmaceutom.

Záver

Dostať probiotiká do čreva v dostatočnom množstve a životaschopnom stave je kľúčové pre ich účinnosť. Hoci fermentované potraviny sú hodnotným zdrojom probiotík, probiotické doplnky stravy ponúkajú výhody v podobe vyššej koncentrácie, stability a špecifickosti kmeňov. V kombinácii so zdravou stravou môžu probiotiká prispieť k udržaniu zdravej črevnej mikrobioty a celkového zdravia.

Referencie:

1. Buriti FC., et al. (2010). Probiotic potential of whey-based Petit-Suisse cheese prepared with acid whey. International Journal of Food Microbiology, 137(2-3), 136-145. https://doi.org/10.1016/j.ijfoodmicro.2009.11.028
2. Shah NP. (2000). Probiotic bacteria: selective enumeration and survival in dairy foods. Journal of Dairy Science, 83(4), 894-907. https://doi.org/10.3168/jds.S0022-0302(00)74953-8
3. Cook MT., et al. (2012). Impact of the gastric milieu on lactobacillus survival during passage through the human stomach in vitro. International Journal of Dairy Technology, 65(2), 177-182. https://doi.org/10.1111/j.1471-0307.2011.00747.x
4. Conway PL., et al. (1987). Survival of lactic acid bacteria in the human stomach and adhesion to intestinal cells. Journal of Dairy Science, 70(1), 1-12. https://doi.org/10.3168/jds.S0022-0302(87)79974-3
5. Chen KN., et al. (2005). The survival of probiotic bacteria in rice pudding. International Journal of Food Microbiology, 102(2), 237-241. https://doi.org/10.1016/j.ijfoodmicro.2004.10.047
6. Sanders ME., et al. (2014). Probiotics and prebiotics in intestinal health and disease: from biology to the clinic. Nature Reviews Gastroenterology & Hepatology, 11(10), 506-514. https://doi.org/10.1038/nrgastro.2014.46
7. Ying D., et al. (2012). Microencapsulation of Lactobacillus acidophilus ASCC 240 with prebiotic substrates as coating materials. International Journal of Food Microbiology, 157(2), 162-167. https://doi.org/10.1016/j.ijfoodmicro.2012.05.013
8. Oliver SP., et al. (2009). Food safety hazards associated with consumption of raw milk. Foodborne Pathogens and Disease, 6(7), 793-806. https://doi.org/10.1089/fpd.2009.0302
9. Marco ML., et al. (2017). Health benefits of fermented foods: microbiota and beyond. Current Opinion in Biotechnology, 44, 94-102. https://doi.org/10.1016/j.copbio.2016.11.010
10. Martín R., et al. (2013). Effect of milk fermented by Lactobacillus casei DN-114001 on the evolution of the intestinal microbiota and production of short-chain fatty acids in healthy infants. Journal of Dairy Science, 96(9), 5546-5555. https://doi.org/10.3168/jds.2013-6643
11. Goldenberg JZ., et al. (2017). Probiotics for the prevention of Clostridium difficile-associated diarrhea in adults and children. Cochrane Database of Systematic Reviews, (12), CD006095. https://doi.org/10.1002/14651858.CD006095.pub4
12. Sanders ME., et al. (2010). Lactobacillus acidophilus NCFM®: safe for human consumption. Nutrition Reviews, 68(5), 290-302. https://doi.org/10.1111/j.1753-4887.2010.00285.x
13. Karimi R., et al. (2012). Effect of the addition of inulin on the properties of low-fat probiotic yogurt. International Dairy Journal, 26(2), 45-52. https://doi.org/10.1016/j.idairyj.2012.04.001

Pozrite si aj tieto články: